Odborníci Transplantačného centra Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici uskutočnili v októbri 2026 skríženú transplantáciu obličiek. Dva manželské páry si vďaka vzájomnej výmene darcov pomohli k novej šanci na život bez dialýzy. Výnimočný výkon sa v nemocnici podarilo zopakovať prvýkrát od roku 2009.
Obličky obom darcom odobrali roboticky asistovaným spôsobom, ktorý pri odbere obličiek od žijúcich darcov využíva banskobystrická nemocnica ako jediné centrum na Slovensku. Všetci štyria sa majú dobre.

Obidva manželské páry po skríženej transplantácii obličiek
Za medicínskym úspechom stojí odhodlanie štyroch ľudí a úzka spolupráca odborníkov viacerých špecializácií. V oboch manželských pároch potreboval jeden z partnerov novú obličku. Druhý mu ju chcel darovať avšak neboli si navzájom vhodní. Vyšetrenia ukázali, že riešením môže byť skrížená transplantácia – každý z darcov bol vhodný pre príjemcu z druhého páru.
Zuzana Betáková tak darovala obličku Pavlíne Červeňanovej a Pavlínin manžel Rudolf pomohol Zuzaninmu manželovi Vladimírovi. Hoci nemohli darovať obličku priamo svojmu partnerovi, svojím rozhodnutím mu umožnili dostať ju od druhého darcu.

Rudolf a Vladimír po operácii
Nádej na život bez dialýzy
Vladimír z Prievidze dochádzal na dialýzu každý druhý deň. Pravidelná liečba určovala rytmus jeho života a obmedzovala možnosti cestovať či plánovať voľný čas. S manželkou preto hľadali riešenie, ktoré by mu prinieslo viac slobody. Keď im lekári predstavili možnosť skríženej transplantácie, prijali ju s nadšením. Po transplantácii Vladimír verí, že si opäť bude môcť naplánovať aj dovolenku.
Pavlína z Trenčína má dedičné ochorenie obličiek. Dialýzu ešte nepotrebovala, jej začatie jej však už hrozilo. Vďaka transplantácii sa jej podarilo dialyzačnej liečbe vyhnúť. Manžel Rudolf sa rozhodol darovať obličku, keď videl, ako sa trápi a ako ochorenie zasahuje do jej života. Ani zistenie, že jej nemôže pomôcť priamo, ho neodradilo. Na otázku, či by sa pre darcovstvo rozhodol opäť, odpovedal: „Neváhal by som znova.“

Zuzana a Pavlína po operácii
Mesiace príprav a dôvera v odborný tím
Nájsť dve vhodné dvojice je len začiatok.
„Nájsť dva páry, ktoré si môžu navzájom pomôcť, je do istej miery otázkou náhody, ale predovšetkým ochoty a dôvery. Darcov orgánov, žijúcich aj nežijúcich, máme málo. Rozhodnutie vstúpiť do skríženej transplantácie pritom nie je jednoduché. Je prirodzené, že darcovia majú obavy, či transplantácia od druhého darcu ich blízkemu pomôže. O to výnimočnejšie je, keď sa oba páry rozhodnú túto cestu podstúpiť a dajú si navzájom šancu na lepší život,“
uviedla MUDr. Martina Konkoľová, nefrologička z pracoviska nefrologických transplantácií II. internej kliniky SZU.

Martina Konkoľová a Radoslav Kminiak
Skrížená transplantácia si vyžaduje dôkladné vyšetrenie darcov aj príjemcov, posúdenie ich vzájomnej imunologickej kompatibility a presné naplánovanie jednotlivých výkonov. Príprava trvala niekoľko mesiacov a spojila nefrológov, imunológov, urológov, transplantačných chirurgov, anestéziológov, sestry a ďalších členov transplantačného centra. Odborníci spoločne posudzovali zdravotný stav všetkých štyroch účastníkov, výber obličiek na odber, technický postup aj načasovanie operácií. Dôležitou súčasťou boli rozhovory s oboma pármi, vysvetlenie možností a vzájomná dôvera.
„Samotné transplantácie prebehli bez komplikácií, rovnako aj následné pooperačné obdobie. Pre nás operatérov pritom transplantácia od žijúceho darcu prináša osobitný pocit zodpovednosti – voči príjemcovi aj zdravému človeku, ktorý sa rozhodol darovať svoj orgán,“
dodal MUDr. Radoslav Kminiak, zástupca prednostu Kliniky transplantačnej chirurgie SZU, ktorý vykonal zákrok u jedného z príjemcov. Druhému obličku transplantoval MUDr. Július Janek, PhD., prednosta Kliniky transplantačnej chirurgie.

Júlis Janek
Robotické odbery ako v jedinom centre na Slovensku
Výnimočnosť prípadu podčiarkuje spôsob odberu obličiek. U oboch darcov ho urológovia vykonali roboticky asistovanou operáciou.
„Pri odbere uprednostňujeme ľavú obličku, ktorá má dlhšiu obličkovú žilu. Stáva sa, ako aj u terajšieho darcu, že sme odoberali pravú obličku, pri ktorej je žila výrazne kratšia. Pre následnú transplantáciu potrebujeme zachovať čo najväčšiu jej dĺžku, preto ju oddeľujeme tesne pri dolnej dutej žile a vzniknutý otvor následne zašijeme. Je to technicky náročný krok, ktorý nám robotický systém umožňuje vykonať presne, bezpečne a šetrne a zároveň to uľahčí potom chirurgom samotnú transplantáciu,“
vysvetlil MUDr. Jozef Babeľa z Urologickej kliniky SZU.
Nemocnica je jediným centrom na Slovensku, ktoré túto metódu pri odbere obličiek od žijúcich darcov využíva. Ich prenesenie do darcovského programu rozširuje možnosti využitia modernej technológie v prospech pacientov aj darcov.

Jozef Babeľa
Keď ochota pomôcť prepojí dve rodiny
Transplantácia od žijúceho darcu umožňuje výkon vopred naplánovať a môže skrátiť čakanie na vhodný orgán. Pre niektorých pacientov, tak ako v prípade Pavlíny, predstavuje aj možnosť vyhnúť sa začatiu dialýzy.
Príbeh oboch párov ukazuje význam skríženého darcovstva: ani imunologická nekompatibilita medzi blízkymi nemusí uzavrieť cestu k transplantácii. Vďaka ochote pomôcť druhému človeku, dôvere oboch rodín a odbornosti celého tímu dostali dvaja pacienti novú obličku a s ňou nádej na slobodnejší každodenný život.
„Transplantácie orgánov sú dnes pevnou súčasťou medicíny. To, koľkým pacientom dokážeme pomôcť, však zásadne závisí od dostatku darcovských orgánov. Darovanie orgánu od žijúceho darcu je výnimočným prejavom lásky, solidarity a dobrovoľného rozhodnutia pomôcť druhému človeku. Väčšinu orgánov však získavame od nežijúcich darcov, pričom každý takýto odber si vyžaduje náročnú koordináciu a úzku spoluprácu zdravotníckych tímov. Rozvoj darcovského programu je preto kľúčový, aby šancu na transplantáciu dostalo čo najviac pacientov,“
povedala MUDr. Eva Kušíková, zástupkyňa prednostu Kliniky anestéziológie a intenzívnej medicíny SZU.

Eva Kušíková
Zdroj: Ružena Maťašeje, Foto: Rooseveltova nemocnica



















