Kandidátka na primátorku Diana Javorčíková (Progresívne Slovensko) vo štvrtok sebavedomo ohlásila prvenstvo v predvolebnom boji. Na svojej sociálnej sieti zverejnila výsledky prieskumu, podľa ktorého aktuálne vyhráva a necháva svojich súperov za sebou. Vo facebookovej skupine Kam mieriš to isté zverejnil aj jej „dvorný demagóg“ Martin Baník. Problémom však je, že tento triumf nestojí na pevných základoch dát, ale na číslach, ktoré vzbudzujú vážne pochybnosti. Prieskum je totiž s najväčšou pravdepodobnosťou vymyslený a nestojí za ním žiadna renomovaná výskumná agentúra.

Fantómový prieskum bez metodiky a agentúry

Grafy a percentá, ktorými sa Javorčíková pýši, pochádzajú z instagramového profilu s názvom „politologicke prieskumy“. Pre bežného občana môže tento názov znieť odborne, no pri bližšom pohľade narazíme na zásadný problém. Pod zverejnenými číslami nie je podpísaná žiadna certifikovaná agentúra (ako napríklad AKO, Focus či Ipsos). Chýbajú základné údaje o metodike zberu dát, veľkosti vzorky, zložení respondentov či intervale spoľahlivosti.

Neexistuje totiž žiadny seriózny politický prieskum, pod ktorým nie je podpísaná relevantná inštitúcia. Aj preto takéto prieskumy nezverejnia ani žiadne médiá, lebo vedia, že publikovanie dát z anonymných instagramových stránok je hazardom s ich dôveryhodnosťou.

Účelový nástroj, ktorý si obľúbili aj v Progresívnom Slovensku

Stránka „politologicke prieskumy“ nie je v politickom rybníku úplnou neznámou. Pozoruhodné je, že jej pochybné výstupy pre svoje marketingové potreby veľmi často využívajú politici z Progresívneho Slovenska či strany Demokrati. Zdieľanie takýchto „prieskumov“ prichádza spravidla vtedy, keď im čísla vyhovujú a potrebujú vylepšiť svoj mediálny obraz.

Je to do veľkej miery v rozpore s ich deklarovanými hodnotami. Na jednej strane tieto strany často  apelujú na boj proti dezinformáciám, hoaxom a zdôrazňujú dôležitosť overovania faktov. Na strane druhej, akonáhle anonymná stránka vygeneruje graf, ktorý ich stavia do pozície lídrov, neoverené dáta sa veselo zdieľajú. Ide o ukážkové aplikovanie dvojakého metra.

Mobilizácia za cenu klamstva?

Prečo Javorčíková siahla po takomto pochybnom zdroji? Odpoveďou je s najväčšou pravdepodobnosťou chladný politický kalkul. V politickom marketingu funguje takzvaný „efekt rozbehnutého vlaku“ (bandwagon effect). Voliči majú tendenciu prikláňať sa k tomu kandidátovi, ktorý má najväčšiu šancu na víťazstvo, aby ich hlas neprepadol.

Javorčíková tento vymyslený prieskum zjavne použila ako čistý nástroj pre mobilizáciu. Potrebovala sa ukázať v lepšom svetle, vytvoriť okolo seba auru víťazky a namotivovať nerozhodnutých voličov, aby sa pridali na jej stranu. Namiesto reálneho odrazu nálad v spoločnosti tak ide len o umelo vytvorenú ilúziu úspechu.

Morálny rozmer a praktiky v priamom prenose

Natíska sa tu dôležitá otázka o morálnosti takéhoto konania. Ak sa kandidátka na najvyšší post v meste neštíti v kampani legitimizovať anonymné a neoverené dáta len preto, aby získala lacné body, čo to hovorí o jej integrite? Politik, ktorý stavia svoju kampaň na prístupe „účel svätí prostriedky“, podkopáva samotné základy férovej súťaže.

Zavádzanie voličov vymyslenými číslami nie je len marketingovým prešľapom, ale aj prejavom neúcty k občanom. Namiesto toho, aby voliči dostali transparentné a pravdivé informácie, sú kŕmení ilúziami z Instagramu. Diana Javorčíková tak v priamom prenose predviedla praktiky, ktoré majú od transparentnej a čestnej politiky poriadne ďaleko. Otázkou zostáva, či jej voliči na túto hru skočia, alebo túto lacnú manipuláciu prekuknú.