Na Slovensku je najkratším dňom roka 21. december. Symbolické znovuzrodenie Slnka si ľudia uctievali už odpradávna. Zimný slnovrat je astronomický termín pre okamih, keď sa Slnko na oblohe najviac vzdiali od svetového rovníka smerom na juh.

V predkresťanskej tradícii európskych národov je zimný slnovrat astronomickým začiatkom zimy. Od tohto dátumu sa dni začínajú predlžovať a Slnko vidíme na oblohe dlhšie. Práve „znovuzrodenie“ Slnka bolo dôvodom na rôzne magické obrady, prostredníctvom ktorých sa ľudia snažili o zabezpečenie prosperity, zdravia, šťastia a lásky  v nasledujúcom období.

Stredoslovenské múzeum – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja pripravila v predvianočnom období v Thurzovom dome aj zaujímavé podujatia k výstave V meste Betleme…

Vďaka spolupráci s Hvezdárňou v Banskej Bystrici sa návštevníci na besede v Thurzovom dome s Jaroslavom Gerbošom v stredu 20. decembra 2023 o 17:00 hod. dozvedia aj to, prečo nastáva a aký význam má zimný slnovrat.

V čase zimného slnovratu začína na severnej pologuli zima, na južnej pologuli leto. Práve v tomto období sa naša planéta na svojej ročnej púti priblíži k Slnku najviac a v tejto polohe zostane približne dva týždne. Deň zimného slnovratu je na severnej pologuli najkratší deň v roku.

„Všetky staroveké civilizácie poznali „svojho“ boha Slnka, ktoré bolo zdrojom svetla, tepla a života. Aj preto prvé „astronomické“ pozorovania boli venované  predovšetkým Slnku a jeho pohybom po oblohe. Dôsledkom bolo zavedenie merania času podľa Slnka, zavedenie slnečných kalendárov a určovanie dátumu. Dnes vieme, že pohyby Slnka sú len zdanlivé a v skutočnosti sa hýbe Zem. Medzi prejavy týchto pohybov patrí striedanie dňa a noci aj striedanie ročných období. S tým súvisí aj pojem zimný slnovrat, čo to je, kedy a prečo nastáva a aký mal dopad na bežný život ľudí kedysi a dnes sa dozvedia návštevníci na mojej prednáške,“

hovorí Jaroslav Gerboš z Hvezdárne v Banskej Bystrici.

Slovania považovali zimný slnovrat za magický deň a pripisovali mu osobitý účinok. Používal sa preň aj názov Kračúň. Podľa pohanských legiend v tento deň porodila bohyňa Zem svojho syna – Slnečného boha, ktorý utešene rastie a zosilnieva. Kresťanský svet si v období zimného slnovratu pripomína narodenie Ježiša Krista. Deň zimného slnovratu patril k najväčším sviatkom v roku a spájal sa s rituálmi, ktoré mali človeku zabezpečiť zdravie, silu, bohatú úrodu a odvrátiť nešťastie a choroby od rodiny.

Ing. Jaroslav Gerboš je odborný pracovník Krajskej hvezdárne a planetária M. Hella v Žiari nad Hronom – organizačnej zložky Hvezdárne v Banskej Bystrici. Od detstva sa venuje astronómii.

Hoci vyštudoval technickú kybernetiku – robotiku na Elektrotechnickej fakulte SVŠT, už krátko po skončení školy začal od roku 1990 pracovať ako odborný pracovník vo Hvezdárni v Rimavskej Sobote.

V roku 2004 prešiel do vtedajšej Krajskej hvezdárne v Banskej Bystrici, kde pôsobí dodnes. Bol celoslovenským koordinátorom vizuálnych pozorovaní meteorov a hlavným celoslovenským koordinátorom pre školy v projekte Venustransit 2004. Venuje sa popularizácii astronómie, je vedúcim astronomických krúžkov a letných astronomických aktivít.