Navonok bezbranné nesamostatné mláďa živočícha treba ponechať v prírode, inak porušíme zákon a riskujeme aj pokutu. Na utorkovej tlačovej besede v sídle Štátnej ochrany prírody SR na Tajovského 28 a o aktuálnych problémoch mláďat v jarnej prírode informovali novinárov samotní ochranári

Množia sa prípady zachránených mláďat

 Štátna ochrana prírody SR (ŠOP SR) a jej organizačné zložky evidujú v týchto dňoch stovky telefonátov, ale aj osobných návštev ľudí (a to na dennom poriadku po celom Slovensku), ktorí nájdu v prírode, alebo vo svojom okolí mláďatá živočícha. Najmä vtáčatá opúšťajú hniezdo, pričom nemajú celkom vyvinuté operenie a rozptyľujú sa po okolitých konároch stromov, či v kroví, na zemi a odtiaľ sa svojím ozývaním dožadujú potravy od svojich rodičov.

Práve v období, keď mláďatá nevedia lietať, ale sú už mimo svojho hniezda, sa stáva, že ľudia takýto nález považujú za „vypadnuté mláďa“. Verejnosť pristupuje k takýmto prípadom často krát s dobrým úmyslom a mláďatá sa snaží zachrániť. Donesú ich do záchranných zariadení, chovných a rehabilitačných staníc, na Správy Národných parkov a Chránených krajinných oblastí, alebo priamo k „ochranárom“. Ide však o zlé rozhodnutie a navyše aj porušenie zákona o ochrane prírody a krajiny.

Práca pre ochrancov prírody

„Práve teraz je obdobie nesamostatných mláďat od opustenia hniezda do dosiahnutia schopnosti lietať, ktoré potrvá približne ešte tri až štyri týždne. Veľa ľudí sa takto na jar vyberie do prírody a snaží sa hlavne mláďatám vtákov pomôcť, pretože vyzerajú bezmocne. Pokiaľ nie sú zranené, treba ich ponechať vo voľnej prírode. Napríklad Dážďovník má malé nôžky, ale dobre vyvinuté krídla, ak je na zemi, treba ho iba vziať a z ruky vie vyletieť,“

vysvetľuje generálny riaditeľ Štátnej ochrany prírody SR Milan Boroš.

Ďalej Boroš dodáva:

„Príroda sa vie sama o seba postarať. Nesamostatné, no zdravé mláďatá sa pohybujú v blízkosti hniezd, ktoré sú dobre ukryté. Rodičia týchto mláďat o nich vedia. Ak človek takéto mláďa zoberie, rodinka má problém.“

Čo majú robiť občania pri náleze postihnutých zvierat

 Zoológovia preto apelujú na verejnosť, aby mláďatá nebrala z ich prirodzeného prostredia. Tie sa v čoraz väčšej miere vyskytujú i priamo v mestách a obciach. Zoológ z CHKO Ponitrie Vladimír Slobodník tvrdí:

„Je to logické, pretože  tam nie sú poľovné revíry, nikto tam po nich nestrieľa. Napríklad sojka, straka či drozd radšej vychovajú svoje mláďatá v takomto bezpečnejšom prostredí. Preto nám narastajú frekvencie stretov vtáctva s ľuďmi, ktorí neraz nevedia, čo majú s takýmto mláďaťom na zemi robiť. Ak si nie sú istí, stačí jediná vec – telefonovať, teda kontaktovať pracovníkov Štátnej ochrany prírody.“

Podľa neho pri propagácii ochrany prírody a praktických ukážkach toho, ako sa v prípade záchrany mláďat majú správať občania, môžu veľa urobiť médiá. Aj preto ŠOP SR pripravuje viacero projektov na zlepšenie informovanosti verejnosti pomocou propagačných materiálov  a programov v elektronických médiách vrátane inovácie vlastnej webovej stránky s mobilnými aplikáciami.

Chránené druhy

Najčastejšie sa pracovníci Štátnej ochrany prírody SR stretávajú s prípadmi nájdenia mladých vtáčat. Všetky druhy voľne žijúcich vtákov vyskytujúcich sa v prirodzenom prostredí v členských štátoch Európskej únie sú chránenými druhmi, okrem holuba mestského typu.

„Akákoľvek manipulácia chráneného živočícha je zakázaná v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny. Človek sa tak v snahe pomôcť zdravému vtáčiemu mláďatku môže dopustiť priestupku. Držba, preprava, manipulácia či odchyt chráneného druhu živočícha sa pokladá za porušenie zákona. V tomto prípade môže byť fyzická osoba pokutovaná až do výšky takmer desať tisíc eur,“

upozorňuje zoologička riaditeľstva ŠOP SR Andrea Lešová s tým, že ak ľudia nevedia posúdiť, či je mláďa zranené, alebo iba nesamostatné, môžu sa obrátiť na zverejnené kontakty príslušných záchranných zariadení, prípadne na tiesňovú linku 112.

Mláďatá

Prípadov nájdenia mláďat pribúda najmä v týchto jarných mesiacoch. Vylietavajú z hniezd, hoci ešte nie sú schopné samostatného života. Najmä z mestského prostredia nosí verejnosť na jednotlivé pracoviská Štátnej ochrany prírody sovy, predovšetkým myšiarky, ale aj belorítky, či dážďovníky.

„Apelujeme na všetkých, ktorí nájdu mláďa živočícha, aby ho nebrali z prírody. Treba sa presvedčiť, či nie je zranené. Ak vidíte evidentné poranenie, krv alebo vykrútené krídlo, treba kontaktovať pracoviská Štátnej ochrany prírody a my sa o neho postaráme. Pokiaľ však ide o nesamostatné mláďatá, neberte ich z miesta nálezu.”

radí zoologička Mária Apfelová z Národného parku Veľká Fatra.

Svoje praktické rady Apfelová dopĺňa:

„Pravdepodobne iba vyskočili z hniezda, vyleteli z neho. Zvyčajne sa ozývajú z vysokej trávy, krovia či v blízkosti stromov ak sú hladné. Rodičia ich podľa zvukov nachádzajú a nosia im potravu. Niektorí ľudia riešia problém, že čo keď ich nájde pes, mačka alebo iný predátor. Môže sa to stať, no je to súčasť života a kolobehu prírody. Práve preto hmyzožravé druhy majú nadprodukciu mláďat. Tu by som poradila napríklad, aby mladé vtáča zdvihli zo zeme a dali ho na vyvýšené miesto.“

 ŠOP SR má na území Slovenska 27 chovných a rehabilitačných staníc pre postihnuté zvieratá a ďalších zmluvných partnerov (v Banskej Bystrici je takáto stanica v areáli UMB na Tajovského).  Záchytná stanica najmä pre zaistené druhy pašovaných zvierat sa nachádza v ZOO Bojnice.

V roku 2016 registrovali v chovných a rehabilitačných staniciach 1.453 kusov zvierat, z toho 805 vrátili do prírody. Najčastejšie sa jednalo o vtáky a najmä dravce.