Nadchádzajúci 367. Radvanský jarmok v dňoch 11. – 8. septembra 2025 nadviaže na bohatú históriu banskobystrických jarmokov. Nie nadarmo sa vraví, že je to jarmok jarmokov.

Pozrime sa na Radvanský jarmok z pohľadu historika Vladimíra Sklenku, ktorý upriamuje našu pozornosť na nadchádzajúcu vzácnu návštevu nášho mesta:

„V piatok začína Radvanský jarmok a prídu aj dvaja mladí baróni (bratranci) Alexis a Ladislav Radvanský počas osláv 770. výročia založenia nášho mesta, ktorí tu boli spolu prvýkrát a naposledy zatiaľ na Radvanskom jarmoku v roku 2017.“

Zľava barón Anton Radvanský otec Ladislava (uprostred) a strýko Alexisa s Vladimírom Sklenkom v Banskej Bystrici 2017

Remeslá

Remeselná výroba bola od počiatkov vzniku miest skoro 300 rokov sústredená do nie veľkého počtu miest, no v druhej polovici 16. storočia sa začala presúvať aj do menších mestečiek a zemepánskych miest. Tu sa rozmáhali a udomácnili predovšetkým základné remeslá, ktorých výrobky slúžili širokému okruhu obyvateľstva.

Boli to ševcovstvo, krajčírstvo, čižmárstvo, klobúčnictvo, tkáčstvo, kováčstvo, mlynárstvo, hrnčiarstvo, mäsiarstvo, garbiarstvo, remenárstvo, kolárstvo  a podobne. V niektorých mestečkách však výroba istých artiklov nadobudla väčšie rozmery, pričom boli tieto určené nielen pre domáci trh, ale aj pre trhy v bližšom, či vzdialenejšom. V Radvani to boli hrebenárstvo, klobúčnictvo, nožiarstvo, zámočníctvo, prachárstvo a v 19. storočí aj súkenníctvo.

Výnimočný Radvanský jarmok

V dobe úpadku banských miest – koncom 16. a v 17. storočí venovali bystrickí mešťania stále väčšiu pozornosť obchodu a remeslu. Staré bystrické týždenné trhy na seba prevzali úlohu zásobovať tovarom široké obyvateľstvo. Jarmoky však mohlo mesto organizovať iba počas schválených termínov.

Prvý historický Radvanský jarmok sa konal 8. septembra 1657. Jeho história sa však začala písať predsa len o niečo skôr, a to už v roku 1655, keď uhorský kráľ Leopold I. Habsburský korunovaný za uhorského kráľa udelil Radvani právo konania jarmoku na sviatok Narodenia Panny Márie.

Kaštieľ Radvanských

Potvrdzuje to aj historik Vladimír Sklenka:

„Najstarší písomný doklad o jarmoku v Radvani máme z roku 1655. Jeho počiatky však zrejme siahajú do 13. a začiatku 14. storočia a sú spájané s radvanským kostolom Panny Márie na Hôrke. Tento kostol mal byť pútnickým miestom, kam prichádzalo množstvo ľudí. Patrí medzi najstaršie kostoly a plnil úlohu farského kostola pre široké okolie už v 13. storočí. V ďalšom období bolo dôležitým faktom pre rozvoj Radvanského jarmoku, že sa konal v deň pútí na Staré Hory, k starohorskej Panne Márii.“

K  samotnému Radvanskému jarmoku Sklenka dodáva:

„V Radvani sa kedysi konali štyri jarmoky. Z nich práve jarmok konaný na sviatok Narodenia Panny Márie sa preslávil. Jarmok sa pravidelne konal a koná aj po pripojení obce Radvaň k mestu Banská Bystrica od roku 1966 pod svojím pôvodným názvom Radvanský jarmok.“

Podľa historika medzi Banskou Bystricou a mestečkom Radvaň kedysi o tento jarmok vznikol veľký spor:

„V roku 1695 vypukol spor medzi mestom Banská Bystrica a Jánom Radvanským. Banskobystričania získali súhlas od panovníka Leopolda I. na presunutie svojho jarmoku z 1. na 8. septembra. Radvaň a Banská Bystrica boli susedmi, dva jarmoky vedľa seba tak blízko však nemohli byť. Spor sa vyriešil až v roku 1697, keď panovník Leopold I. zrušil septembrový banskobystrický jarmok a právo usporadúvať jarmok v tomto termíne ponechal len Radvani.“ 

Radvanskému jarmoku sa venovali vo svojich dielach aj spisovatelia Gustáv Kazimír Zechenter Laskomerský, Božena Němcová, Jozef Gregor Tajovský a vo svojej básni ho ospieval aj Andrej Sládkovič. V roku 1955 Štefan Nosáľ s Lúčnicou vytvoril úspešnú choreografiu venovanú práve Radvanskému jarmoku.