Mesto Banská Bystrica ako dotknutý účastník konania sa v zákonnej lehote odvolal proti rozhodnutiu Pamiatkového úradu SR zo 7.júla 2011 o vyhlásení nového ochranného pásma Pamiatkovej rezervácie Banská Bystrica.

Mesto už v rámci pripomienkového konania vznieslo niekoľko pripomienok k tomuto vážnemu dokumentu. Pamiatkový úrad SR niektoré akceptoval , ale väčšinu nie. Najzávažnejšou výhradou mesta vo viacerých prípadoch obmedzovania novej výstavby v ochrannom pásme bolo nerešpektovanie doteraz vydaných stavebných a územných rozhodnutí mesta pamiatkármi.

Tento postup Pamiatkového úradu SR sme si v júli dovolili nazvať retroaktivitou, keďže nový predpis má snahu pôsobiť aj do minulosti (viď „Komentár: PÚ SR zavádza do územného plánovania retroaktivitu„). V rovnakom duchu sa nesie odvolanie Mesta Banská Bystricia z 21.júla 2011 podpísané primátorom Petrom Gogolom, ktoré podporili aj dvaja súkromní vlastníci pozemkov v dotknutom území, Hronka, s.r.o. a Exima, spol. s r.o. s platnými územnými rozhodnutiami. Ministerstvu kultúry SR navrhujú zrušenie Rozhodnutia Pamiatkového úradu SR č. PÚ-1/521-17/4810/And zo 7.júla 2011.

Podľa mesta Banská Bystrica Pamiatkový úrad SR svoje rozhodnutie nadradil nad platné územné a stavebné rozhodnutia samosprávy, nerešpektuje platný právny stav v území, čím porušuje správny poriadok SR, stavebný zákon a zákon o obecnom zriadení. Vo svojom odôvodnení sa pamiatkári odvolávajú na komentár k zákonu o ochrane pamiatkového fondu, ktorý však nemá právnu silu zákona.

Mesto Banská Bystrica konkrétne napáda rozhodnutie pamiatkárov o výluke zástavby v časti areálu Rozkvet Horná-Robotnícka ulica, kde podľa platnej územnoplánovacej dokumentácie je výstavba povolená. To sa týka aj Parku pod Pamätníkom SNP, kde pamiatkári vylúčili akúkoľvek výstavbu, hoci podľa platného územného plánu mesta je na južnom okraji parku pri ceste I/66 povolená max. 5-percentná zástavba objektov občianskej vybavenosti do dvoch podlaží na mestských pozemkoch.

Banskobystrická samospráva namieta regulatív pamiatkárov pre areál Slovenky s maximálnou výškou zástavby do výšky existujúcich továrenských budov. Pritom podľa platných územných a stavebných povolení pre Slovenka Resort tu má stáť 11-podlažný hotel, ktorý ako moderný dominantný solitér prevyšuje okolitú zástavbu.

Rozpor je aj na Kalvárii. Pamiatkový úrad SR tu vo vojom rozhodnutí vylučuje akúkoľvek novú výstavbu (s výnimkou drobnej záhradnej a parkovej architektúry) odvolávajúc sa na nadradený územný plán VÚC Banská Bystrica. Mesto to však napáda s tým, že nič také sa v územnom pláne kraja nenachádza. Pri rešpektovaní dominantného postavenia národnej kultúrnej pamiatky Kalvárie a Krížovej cesty je podľa platnej územnoplánovacej dokumentácie mesta možné pod Kalváriou postaviť objekty občianskej vybavenosti s minimálnou funkciou bývania pre potreby vlastníka celého areálu.

Mesto, spolu so súkromným vlastníkom pozemkov na Hronskom predmestí, napáda aj výškový regulatív pamiatkárov pre novú zástavbu v území okolo Zimného štadióna, ktorý by mal byť max. 5 podlaží. Pritom platné územné rozhodnutie na polyfunkčný objekt Hronka počíta s výškou modernej stavby do 15 podlaží.

Podobný problém má aj súkromný vlastník pozemkov v časti Hušták-Belveder spoločnosť Exima. Podľa platného územného plánu mesta je tu stanovená max. výška nových objektov do 5 podlaží, ale pamiatkári požadujú max. tri. Vlastníci pozemkov to považujú za obmedzovanie svojich práv a vnášanie právnej neistoty do nakladania s vlastným majetkom nadobudnutým v dobrej viere, čo im môže spôsobiť škody.

V odvolacom konaní bude o námietkach dotknutých účastníkov konania rozhodovať Ministerstvo kultúry SR. Pokiaľ im vyhovie, napadnuté rozhodnutie Pamiatkového úradu SR zruší a celý proces vyhlasovania ochranného pásma Pamiatkovej rezervácie mesta Banská Bystrica sa začne odznova. Bol by to za posledné tri roky už tretí pokus.