Z odôvodnenia Pamiatkového úradu SR k vyhláseniu ochranného pásma Pamiatkovej rezervácie Banská Bystrica vzniká podozrenie, že do územného plánovania sa zavádza retroaktivita. Tá je podľa ústavného princípu v našom právnom systéme neprípustná.
Pamiatkári stanovili okolo historického jadra mesta pod Urpínom tzv. ochranné pásmo, pre ktoré majú platiť prísne regulačné opatrenia v územnom plánovaní, novej výstavbe a ochrane kultúrnych pamiatok. Ide o pomerne rozsiahle územie od komplexu Európa po Rudlovskú cestu, od Urpína s Kalváriou až po Medený hámor.
Mesto Banská Bystrica vo svojich pripomienkach k návrhu nového ochranného pásma žiadalo, aby sa všeobecne rešpektoval právoplatný územný plán aglomerácie v tejto časti mesta. Pamiatkový úrad to však odmietol s tým, že sa odvolal na komentár k zneniu §18 Zákona č.49/2002 o ochrane pamiatkového fondu v platnom znení, podľa ktorého ochranné pásmo nemusí rešpektovať územnoplánovaciu dokumentácii. To však explicitne v zákone uvedené nie je, čo môže v budúcnosti vyvolať vážny spor.
Mesto sa v zmysle stavebného zákona a ostatných súvisiacich právnych noriem pri územnom rozvoji riadi právoplatnou územnoplánovacou dokumentáciou, ktorá sa schvaľuje v mestskom zastupiteľstve aj na základe stanovísk pamiatkárov. V zmysle platného územného plánu aglomerácie sa pripravujú územné a stavebné konania. Tie povolenia, ktoré už boli právoplatne vydané, sa budú rešpektovať, aj keď môžu byť v rozpore s novými regulatívmi ochrany pamiatkovej zóny.
Podľa pamiatkárov územný plán aglomerácie mesta musí rešpektovať podmienky ochrany pamiatkového fondu, hoci nadobudol právoplatnosť skôr. Pamiatkový úrad SR resp. Krajský PÚ si ponecháva možnosť na iniciovanie zmeny platnej územnoplánovacej dokumentácie v súlade s novými podmienkami ochranného pásma pamiatkovej rezervácie. To však môže byť problém.
Všetky právoplatné územnoplánovacie podklady v meste plne rešpektuje nový územný plán mesta. To sa týka ÚP aglomerácie mesta a rovnako aj právoplatného ochranného pásma PR. Ibaže čo v prípade, keď jedno i druhé sa budú v určitých bodoch biť? Je celkom možné, že tento spor sa ocitne na súde z popudu mesta alebo investora, ktorý postupuje v zmysle právoplatnej územnoplánovacej dokumentácie. A tá bola platná skôr, ako došlo k právoplatnému vyhláseniu ochranného pamiatkového pásma.
Tento postup Pamiatkového úradu SR vzbudzuje podozrenie z retroaktivity, keď má nový právny predpis pôsobiť aj do minulosti. Podľa právnikov môže ísť o tzv. pravú retroaktivitu, ktorá neuznáva práva a povinnosti založené skutočnosťami uznávanými za právne skutočnosti pri platnosti skoršieho zákona.
Pritom zákaz retroaktivity je jeden zo základných právnych princípov demokratickej spoločnosti, ktorý zaručuje právnu istotu. Ústavný súd SR už niekoľkokrát rozhodol, že retroaktivita vo forme dodatočných zásahov do minulých právnych vzťahov nie je prípustná. Vedie k znižovaniu právnej istoty. Naša ústava explicitne neobsahuje zákaz retroaktivity, ale tá sa odvodzuje sa od čl.1 ods.1, podľa ktorého je Slovenská republika právnym štátom.
V každom prípade si treba počkať na prípadné odvolanie sa mesta Banská Bystrica proti rozhodnutiu Pamiatkového úradu SR v zákonnej lehote a na nadobudnutie jeho právoplatnosti v nezmenenom znení. Až potom môže nastať spor o retroaktivitu tohto rozhodnutia voči právoplatnému územnému plánu aglomerácie mesta. My sme iba upozornili na tento právny problém v čase, keď je ešte možné sa mu vyhnúť.
Zdroj: Bystricoviny.sk (Miro Toman)



















