Občianske združenie LAVUTA s podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín Kult Minor organizuje v Banskobystrickom kraji sériu kultúrno – vzdelávacích akcií na základných školách o rómskom holokauste. V Banskej Bystrici to bude najbližšie na ZŠ Sitnianska 30. marca a vo  Zvolene 31. marca na 1. ZŠ Zvolen.

Projekt O rómskom holokauste na základných školách

Videoprojekcie pamätníkov rómskeho holokaustu moderuje Alexander Daško, účinkujú súbory Amare Čáve a Romano Jílo. K samotnému projektu štatutár  OZ a riaditeľ SZUŠ Lavuta hovorí:

„V učebných osnovách základných škôl a na hodinách dejepisu sa veľmi málo hovorí o rómskom holokauste, ktorý znamenal v druhej svetovej vojne popri židovskom holokauste fyzickú likvidáciu rasovo nevhodných skupín obyvateľstva nemeckými nacistami a ich prisluhovačmi. Preto sa v našom projekte snažíme kultúrno – edukatívnou formou žiakom základných škôl v Banskobystrickom kraji prostredníctvom videoprojekcie pamätníkov tej strašnej doby, aj s komentárom a tematickými kultúrnymi vystúpeniami rómskych súborov priblížiť rómsky holokaust, aby sa naň nezabudlo a mladí ľudia o ňom vedeli.“

Alexander Daško

Spoluorganizátormi projektu O rómskom holokauste na základných školách sú Peter  a Miroslav Kačicovci.

Rómsky holokaust

Rómsky holokaust, tiež známy ako rómska genocída – porajmos , pharrajimos (rezanie, trieštenie, ničenie) alebo samudaripen (hromadné usmrcovanie), bol pokus nacistického Nemecka a jeho spojencov označiť okrem Židov aj Sintov a Rómov za rasovo nevhodných  a potom ich počas druhej svetovej vojny vyhladiť v celej v Európe.

Pamätným dňom rómskeho holokaustu sú udalosti, ktoré sa odohrali v noci z 2. na 3. augusta v roku 1944, kde pri likvidácii najväčšieho koncentračného tábora pre Rómov v Osvienčime Brezinke zahynulo takmer tritisíc rómskych mužov, žien a detí.

Rasové zákony

Dňa 26. novembra 1935 bolo v nacistickom Nemecku vydali doplnené znenie Norimberských zákonov. Rómovia rovnako ako Židia v nich boli označení za „nepriateľov rasovo čistého štátu“.

Podľa odhadov bolo v čase 2. svetovej vojny zavraždených do pol milióna Sintov a Rómov čo bola asi štvrtina až polovica z menej ako 1 milióna všetkých Rómov v Európe v tom čase.

Západné Nemecko uznalo genocídu Rómov v roku 1982. V roku 2011 Poľsko  stanovilo 2. august za deň pripomínania Rómskej genocídy.

Rómovia = asociáli?

Na rozdiel od definovania Židov ako rasovo nevhodných aj v nacistickom Nemecku definovali Rómov na základe asociálnosti. To sa stalo základom ich masového vraždenia.

V Slovenskom štáte v roku 1940 vydalo Ministerstvo vnútra vyhlášku, v ktorej tiež definovalo Rómov ako asociálne osoby:

„Pod pojmom Cigán sa má rozumieť iba ten príslušník cigánskej rasy, pochádzajúci z nej po oboch rodičoch, žijúci životom kočovným alebo usadlým, avšak vyhýba sa práci.“ 

Upieranie ľudských práv            

Ďalšie nariadenia obmedzovali voľný pohyb Rómov a upierali im občianske práva:

– Rómovia nesmeli cestovať verejnými dopravnými prostriedkami.

– Do miest a obcí mohli vstupovať iba vo vyhradené dni a hodiny.

– Rómovia mali odstrániť svoje obydlia od miestnych ciest a odsťahovať sa niekoľko kilometrov za obec.

Tábory

Za Slovenského štátu existovali dva druhy táborov. Pracovné pre Židov a tábory pre asociálov, teda v drvivej väčšine pre Rómov.

Rómovia pracovali na stavbe železničnej trate Prešov – Strážske, na Oravskej priehrade či na regulácii vodného diela Váh na Považí, v pracovných útvaroch v Ilave a v Dubnici nad Váhom. Veľký útvar bol pri Petiči v okolí Hanušoviec nad Topľou.

V interiéri vlakovej stanice v Hanušovciach nad Topľou je umiestený pomník pripomínajúci historický fakt, že v tomto kraji v rokoch 1941 až 1943 trpelo  násilnou internáciou a ťažkou prácou v zlých podmienkach mnoho Rómov.

Represálie

Slovenskí Rómovia sa aktívne zapojili do Slovenského národného povstania. Často robili spojku medzi partizánmi a obcami, pretože bývali v blízkosti lesov a z týchto dôvodov sa stali predmetom represií.

Lutila, Čierny Balog, Dúbravy, Ilija, Detva, Nemecká, Zvolen, Kremnička sú miesta vraždenia aj rómskeho obyvateľstva.

Deportácie

Bývalý pracovný útvar v Dubnici nad Váhom sa v roku 1944 zmenil na zaisťovací tábor. Sem boli umiestňované celé rómske rodiny. Tábor v Dubnici mal kapacitu okolo dvesto osôb, no na sklonku zimy 1944 sa v ňom ocitlo asi sedemsto ľudí. Nielen rómski muži, ale aj ženy, deti, starí a chorí ľudia.

Tento tábor mal byť len prestupnou stanicou na ceste do likvidačných táborov. K deportáciám však už nedošlo, pretože v tábore vypukol škvrnitý týfus a celý bol v karanténe.

Z južných území Slovenska, ktoré v tom čase patrili pod horthyovské Maďarsko, však dochádzalo aj k deportáciám Rómov. Zaistenci sa sústreďovali v pevnosti v Komárne, odkiaľ ich deportovali do Dachau v Nemecku, ako aj do Ravensbrücku, Treblinky, Osvienčimu.

Počas druhej svetovej vojny v Európe zahynulo tristo až päťstotisíc európskych Rómov. Česká populácia Rómov bola zlikvidovaná takmer celá…