Lekárske odborové združenie a vláda Eduarda Hegera sa síce v sobotu dohodli na obsahu memoranda vrátane zvýšenia platov lekárov, ale tí ešte nestiahli výpovede a čakajú, kým poslanci NR SR schvália príslušný zákon a podpíše ho prezidentka. Je tu však aj problém s ambulanciami, ktorým hrozí kolaps.

Nemocnice čakajú na schválenie zákona a stiahnutie výpovedí lekárov

Malo by sa tak stať do stredy, aby od 1. decembra neodišlo z nemocníc viac ako 2 100 lekárov vo výpovednej lehote. Čakajú na to aj nemocnice (v Banskej Bystrici Rooseveltova a Detská fakultná nemocnica), ktoré kvôli neistote v súvislosti so stiahnutím výpovedí lekárov na prvé dni decembra zrušili plánované operácie.

V pondelok mal minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský predložiť vyrokovaný text memoranda s LOZ do zdravotníckeho výboru, ten však nebol uznášaniaschopný. V utorok začína riadna parlamentná schôdza, na ktorej by sa mal schvaľovať aj kontroverzný návrh štátneho rozpočtu na budúci rok.

Vladimír Lengvarský

Ambulancie pred kolapsom

Zdá sa, že problémy slovenského zdravotníctva nekončia lekármi v nemocniciach.  Zväz ambulantných poskytovateľov s Asociáciou polikliník a zdravotníckych zariadení žiadajú zvýšenie budúcoročného rozpočtu pre zdravotníctvo.

 „Neštátne ambulancie, ktoré zastupujú drvivú väčšinu prednemocničnej starostlivosti na Slovensku a ošetria približne 60 percent všetkých pacientov, nemôžu za súčasného modelu financovania ďalej udržať svoj chod,“

upozorňuje prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov.

Jaroslava Orosová

Podľa nej zväz už niekoľko týždňov odmieta návrh štátneho rozpočtu na rok 2023 a upozorňuje na neriešenie nárastu cien energií, ako i ostatných problémov, ktoré vedú k neustálemu zatváraniu ambulantných zariadení.

„Doteraz sme trpezlivo čakali s ohľadom na prebiehajúce rokovania s odborármi a ponechávali priestor na ich vzájomnú dohodu. Teraz dôrazne apelujeme na vládu a parlament, aby sa urýchlene začal zaoberať aj predloženými požiadavkami a potrebami ambulantného sektora a na tieto pri schvaľovaní štátneho rozpočtu a prijímaní legislatívy aj prihliadal,“

konštatuje Orosová.

Zväz podotýka, že ambulantný sektor v štátnom rozpočte nielenže zďaleka nedosahuje výšku alokovaných zdrojov na nemocničnú starostlivosť, nemyslí sa naň ani v súvislosti so stabilizáciou personálu, výškou inflácie, a už vôbec nemá k dispozícii žiadne riešenie energetickej krízy.

„Veríme, že aj my budeme môcť pokračovať v efektívnych rokovaniach s kompetentnými a spoločne zabránime kolapsu v poskytovaní zdravotnej starostlivosti v slovenských ambulanciách, ktorý by v prípade neriešenia našich problémov nastal už začiatkom roka 2023,“

dodáva šéfka Zväzu ambulantných poskytovateľov Orosová.

Dofinancovanie zdravotníctva žiadajú aj polikliniky

Asociácia polikliník pripomína, že dohodou vlády s Lekárskym odborovým združením kríza v sektore zažehnaná nie je. Kritizuje návrh budúcoročného rozpočtu a žiada jeho zvýšenie. Pre porovnanie Slovensko za poistencov štátu (matky na materskej, dôchodcov či deti) platí 31 eur mesačne, kým v Českej republike je to 71 eur za mesiac.

„Posledná šanca na zažehnanie krízy a kolapsu rezortu je úprava rozpočtu pre zdravotníctvo v Národnej rade SR s tým, že zdravotné poisťovne zvýšia úhrady za jednotlivé výkony a body pre všetkých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti,“

uvádza prezident asociácie Štefan Zelník.

Štefan Zelník

Dofinancovanie je podľa asociácie nevyhnutné, aby poskytovatelia zdravotnej starostlivosti dokázali uhrádzať platby za zvýšenie miezd, rast cien energií, zdravotníckych materiálov, nájmov, údržbu prístrojovej techniky a ďalšie nákladové položky.

„Ambulantný sektor bez zvýšenia ceny za bod skolabuje. Reálne hrozí, že poskytovatelia v dôchodkovom veku, ktorí nedokážu vyfinancovať svoje prevádzky, jednoducho zatvoria svoje ambulancie,“

dopĺňa Zelník.

Zdravotnú starostlivosť v ambulantnom sektore poskytuje približne 12 tisíc lekárov a 40 percent z nich je v dôchodkovom veku.

Situácia v Banskobystrickom kraji

Banskobystrický samosprávny kraj chce robiť nábor ambulantných lekárov, aby zaplnil biele miesta na mape a zvýšil dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre svojich obyvateľov. Kraj má záujem zamestnať všeobecných lekárov pre dospelých, pediatrov aj vybraných špecialistov, ktorí podľa dostupných štatistík v jednotlivých okresoch najviac chýbajú. Odskúšal si to už v troch krajom zriadených ambulanciách.

„Situácia s lekármi je zlá a reálne hrozí, že ľudí nebude mať kto liečiť. V slovenskom zdravotníctve je nedostatok všeobecných lekárov a v najbližších rokoch bude tento nedostatok ešte výraznejší v dôsledku ich vysokého priemerného veku, ktorý je u všeobecných lekárov pre dospelých 59 rokov a u všeobecných lekárov pre deti a dorast 60 rokov,“

uvádza vedenie BBSK.

Priamo v Banskobystrickom kraji je viac ako 30 % všeobecných lekárov pre dospelých a pre deti a dorast vo veku nad 65 rokov. Medzi najnedostatkovejších špecialistov patria oční lekári, detskí psychiatri či neurológovia.

„Lekárov, ktorí sa rozhodnú ukončiť svoju činnosť, najmä v lokalitách mimo hlavných aglomerácií, je veľmi ťažké nahradiť. V dôsledku toho vznikajú na mape kraja biele miesta, kde primárna zdravotná starostlivosť pre občanov prestáva byť geograficky a časovo dostupná. To by sme radi zmenili,“

vysvetľuje Martin Caudt, vedúci Oddelenia zdravotníctva Úradu BBSK.

Možnosť zamestnania vo vlastných krajských ambulanciách ponúka vedenie Banskobystrického samosprávneho kraja v rámci veľkého náboru lekárov. Všeobecným lekárom i špecialistom ponúka nadštandardné podmienky, reaguje tak na štatistiky, ktoré ukázali, kde najviac chýbajú. Aktuálne už takto fungujú tri ambulancie, lekárom kraj sľubuje atraktívne podmienky…

Martin Caudt s vedením BBSK