Slovenské národné povstanie začalo v Banskej Bystrici 29. augusta 1944 večer o 20:00 hodine a vyhlásené bolo nasledujúci deň. Toto vojenské vzopätie Slovákov proti nemeckým okupantom nás zaradilo medzi víťazné štáty nad fašizmom a neskôr otvorilo cestu do  demokratickej Európy.

29. august 1944

Ráno nemecké vojská prekročili hranice Slovenského štátu. Začala okupácia obsadzovaním prvých území Slovenska nemeckými oddielmi v súčinnosti s policajno – bezpečnostnými jednotkami Slovenského štátu.

Na príkaz pplk. gšt. Jána Goliana okolo 9:00 hod. skupina vojakov pod velením npor. Štefana Hanusa zatkla neďaleko letiska Tri Duby generála Jozefa Turanca,  ktorý prišiel do Banskej Bystrice zabezpečiť poriadok. Bol dopravený do tábora partizánskej brigády A. S. Jegorova na Prašivej. Pplk.gšt. Ján Golian na základe správy o vstupe nemeckých vojsk na Slovensko o 10:00 hod. vyhlásil najvyšší stupeň bojovej pohotovosti všetkým vojenským posádkam podliehajúcim Veliteľstvu pozemného vojska v Banskej Bystrici.

Náčelník štábu partizánskej brigády Jánošík Jakov Dmitrijevič Jermakov nariadil veliteľom 2. a 3. roty s prieskumnou čatou uvedenej brigády, aby sa do 14:00 hod. spojili s partizánskou brigádou kpt. Jána Nálepku i 1. čs. partizánskou brigádou J. V. Stalina a spoločne s nimi začali obsadzovať Banskú Bystricu.

Velenia partizánskej brigády Jánošík (veliteľ npor. Ernest Bielik), partizánskej brigády kpt. Jána Nálepku (veliteľ npor. Michal Sečanský) a 1. čs. partizánskej brigády J. V. Stalina (veliteľ A. S. Jegorov) nadviazali spojenie s náčelníkom štábu Veliteľstva pozemného vojska v Banskej Bystrici pplk. Jánom Golianom.

Na Veliteľstve pozemného vojska v Banskej Bystrici boli o 19:00 hod zatknutí germanofilskí dôstojníci plk. V. Kanák a plk. O. Zverin. Ján Golian vydal telefonický rozkaz veliteľom posádok: „Začnite s vysťahovaním, platí od 20:00 hod. dnešného dňa!” Následne bol povýšený do hodnosti plukovníka. Minister národnej obrany František Čatloš krátko predtým predniesol v rozhlase prejav, v ktorom informoval o príchode nemeckej armády na Slovensko.

Doplňovacie okresné veliteľstvo v Banskej Bystrici dostalo rozkaz povolať pre jednotky rozmiestnené v strategickom trojuholníku Banská Bystrica – Brezno – Zvolen do zbrane dva odvodné ročníky. V prvých dňoch SNP sa do bojov proti nemeckým okupačným jednotkám zapojilo 18.000 vojakov a dôstojníkov slovenskej armády.

Slobodné povstalecké územie v tom čase zaberalo takmer celé stredné Slovensko s centrom v Banskej Bystrici. Na východe siahalo po Levoču, Spišskú Novú Ves a Dobšinú. Na západe po Žilinu, Bánovce n. Bebravou a zaberalo časť okresu Zlaté Moravce. Severnú hranicu tvorila vtedajšia štátna hranica. Povstanie sa bezprostredne týkalo 30 okresov s rozlohou približne 20 000 km², na ktorých žilo 1,7 milióna obyvateľov.

30. august 1944

Po štvrtej nad ránom obsadili Banskú Bystricu partizánske brigády Jánošík, kpt.Jána Nálepku a 1.čs. partizánska brigáda J.V. Stalina. O 7:45 hod. západoeurópskeho času v britskom rozhlase odvysielali výzvu čs. ministra národnej obrany generála Sergěja Jana Ingra, v ktorej boli vojenské jednotky spolu s partizánskymi oddielmi vyhlásené za súčasť Československej brannej moci. O hodinu toto vyhlásenie potvrdila aj čs. exilová vláda v Londýne.

Na prvom legálnom zasadnutí Ústredného národného výboru  v Banskej Bystrici vydali vyhlášku a v nej oznámili, že výbor preberá všetku výkonnú moc v meste i okolitých obciach okresu. Do oblasti Banskej Bystrice, letiska Tri Duby a Zvolena sa v ranných hodinách presunul s plnou výzbrojou protilietadlový pluk z Dubovej, ktorého úlohou bolo zabezpečiť obranu celého vzdušného priestoru.

O 9:00 hod. na zhromaždení dôstojníkov banskobystrickej posádky  Ján Golian potvrdil písomným rozkazom predchádzajúci telefonický o začatí ozbrojeného boja. Od 29. augusta 1944 bolo Slovensko  vo vojnovom stave s Nemeckom a slovenskí vojaci sa stali súčasťou Československej armády na oslobodenom území. O 10:15 hod.  Golian hlásil na čs. ministerstvo obrany v Londýne začatie ozbrojeného vystúpenia na Slovensku. Zároveň žiadal o urýchlenú pomoc.

V tento deň začal o 11:00 hod. z Banskej Bystrice vysielať Slobodný slovenský vysielač. Pplk. Mirko Vesel v štúdiu prečítal „Proklamáciu vojenského revolučného vedenia” adresovanú príslušníkom slovenskej armády, ktorú na Donovaloch zostavili Miloš Marko, Ludvík Nábělek, Vavro Šrobár, mjr. Milan Vesel a pplk. Mirko Vesel). V mene predsedníctva Ústredného národného výboru bola prednesená aj výzva k obyvateľstvu a národným výborom na podporu Povstania. Večer o 18:00 hod. nemecké letectvo podniklo prvý útok na Slobodný vysielač v Banskej Bystrici.

Z Bratislavy zaznel rozhlasový prejav prezidenta Slovenského štátu dr. Jozefa Tisa o situácii na Slovensku po vypuknutí Povstania, čím zdôvodnil príchod oddielov nemeckej armády. Generál Augustín Malár v rozhlase vyzval príslušníkov slovenskej armády, aby sa nezúčastnili na ozbrojenom odpore. Ten vydržal dva mesiace, ale zapísal sa natrvalo zlatým písmom  do našich dejín, vďaka čomu mohlo Slovensko po II. svetovej vojne patriť do tábora víťazných spojeneckých síl.

Povstanie sa Nemcom podarilo definitívne potlačiť až 30. októbra 1944. Porážku povstalcov oslávili nemeckí fašisti a slovenskí predstavitelia okupačného režimu spoločnou vojenskou prehliadkou ozbrojených síl, vyznamenávaním a verejnou manifestáciou v Banskej Bystrici.  Prezident dr. Jozef Tiso potom na počesť porážky Povstania slúžil v banskobystrickom kostole ďakovnú omšu…