Hrady Revište, Šášov, Pustý hrad, Peťuša, Žakýl, Zvolenský zámok a ďalšie sú súčasťou Pohronskej hradnej cesty, na ktorej ktoré boli v minulosti medzi sebou vo vizuálnom spojení.

Tvorili strážnu a signalizačnú sústavu, ktorej úlohou bola ochrana stredoslovenských banských miest pred tureckým nebezpečenstvom. Prostredníctvom ohňových signálov sa týmto spôsobom navzájom informovali o blížiacom sa nepriateľovi.

Koncom minulého týždňa  sa uskutočnilo podujatie, ktorého cieľom bolo opätovne spojiť tieto hrady prostredníctvom reflektorov, silných bateriek a čeloviek. Výnimočne sa do akcie zapojil aj vrch Sitno a premiérovo aj banskobystrická Vartovka na Urpíne.

„Svetelné spojenie bystrickej Vartovky so zvolenským Pustým hradom dopadlo počas skúšobného pokusu úspešne. To znamená, že budúci rok sa zapojíme do svetelnej akcie aj naostro,“

uviedol banskobystrický primátor Ján Nosko.

Pozrime sa trochu do histórie dvoch svetelne spojených bodov nad Banskou Bystricou a Zvolenom.

Hvezdáreň na Vartovke

Podľa historických prameňov bola v roku 1584 vybudovaná na neďalekom kopci juhovýchodne od Banskej Bystrice strážna veža. Postavil ju taliansky staviteľ G. Ferrari, architekt časti mestského opevnenia. Slúžila ako pozorovateľňa resp. výstražný systém pri okupácii územia Osmanmi.

Ako konkrétne strážnu službu spĺňala, sa nevie. Zostala však na kopci, ktorému dala svoje meno a naďalej slúžila Bystričanom ako výletné miesto. Počas druhej svetovej vojny bola veľmi poškodená a pred zničením ju zachránila prestavba na ľudovú hvezdáreň.

Dňa 1. januára 1961 sa v Banskej Bystrici  ustanovila Ľudová hvezdáreň a jej  slávnostné otvorenie na Vartovke sa uskutočnilo 2. mája toho roku, pričom  25. mája KNV – odbor školstva a kultúry pridelil hvezdárni celokrajskú odborne – metodickú pôsobnosť.

Činnosť hvezdárne sa začala postupne rozvíjať v podstate až od septembra, kedy mala už dve pracovné sily – prom. fyz. Oľgu Zibrínovú a Zdenu Finkovú, ktoré postupne od roku 1963 mali na starosti základnú výstavbu hvezdárne.

Hvezdáreň v Banskej Bystrici je v súčasnosti organizačnou súčasťou Krajskej hvezdárne a planetária Maximiliána Hella v Žiari nad Hronom, spadá pod Banskobystrický samosprávny kraj.

Svojim návštevníkom ponúka širokú paletu programov, predovšetkým denné a nočné pozorovania oblohy – Slnka, meteorov, medziplanetárnej hmoty či nevšedných astronomických a meteorologických úkazov.

Organizuje tiež rôzne prednášky, besedy, semináre, premietania filmov a podobne V areáli hvezdárne sa nachádza verejnosti voľne prístupné ohnisko a oddychová terasa.

Pustý hrad

Nachádza sa nad Zvolenom na ploche väčšej ako štyri hektáre a patrí medzi najrozsiahlejšie hradné zrúcaniny nielen na Slovensku, ale aj v strednej Európe.

Keďže zakonzervované zrúcaniny nebolo z mesta Zvolen takmer vôbec vidieť, odlesnila sa časť kopca Horného hradu. V súčasnosti je možné nielen vidieť ruiny hradieb od Zvolena, ale zároveň Pustý hrad ponúka výhľad na Zvolenskú kotlinu a okolité pohoria.

V 12. storočí tu vybudovali kráľovský hrad, ktorý slúžil ako sídlo zvolenského kráľovského komitátu a zaberal územie približne dnešného stredného Slovenska. Výstavba hradu pokračovala v rokoch 1241 – 1255, kedy sa vybudovalo veľké opevnenie na Hornom hrade a opevnený bol aj Dolný hrad. V najjužnejšej časti opevnenia Horného hradu bola postavená monumentálna prechodová vežová brána, ktorej zvyšky sa stali symbolom celého hradu.

Najvýznamnejším stavebným objektom na Pustom hrade je obytná veža (donjon) Dolného hradu, ktorá sa svojim pôdorysom 20 x 20 m radí medzi najväčšie stredoveké rezidenčné stavby v strednej Európe.

Na prelome 13. – 14. storočia poveril Karol Róbert z Anjou správou zvolenského komitátu magistra rytiera Donča. Po výstavbe gotického zámku v meste, Starý hrad začal strácať svoj význam.

Po obsadení hradu Jánom Jiskrom z Brandýsa, slúži už len na ubytovanie jeho vojenských oddielov. V roku 1452  hrad pri dobýjaní Jánom Huňadym zničil požiar a odvtedy ostal v ruinách.  V čase tureckého nebezpečenstva bola na hrade postavená strážna veža – vartovka.

Rozsiahly archeologický výskum, ktorý sa systematicky uskutočňuje na Pustom hrade od roku 1992, je veľmi úspešný. Na hradnom vrchu sa našli stopy po opevnenom sídle s kamennými hradbami už z mladšej bronzovej doby.

Areál Pustého hradu s priestorom súčasného archeologického výskumu je sprístupnený pre verejnosť a vedie k nemu turistická  trasa s náučného chodníkom.