Holandské futbalové mužstvo Twente Enschede momentálne prežíva skvelé obdobie. Zverenci známeho trénera Steva McClarena vedú najvyššiu domácu súťaž, pričom za sebou nechali aj kluby ako PSV Eindhoven, Ajax Amsterdam, či Feyenoord Rotterdam. V kabíne vládne skvelá nálada, ktorú si užívajú aj traja slovenskí futbalisti – Miroslav Stoch, Filip Oršula a Andrej Rendla. Práve mladému Banskobystričanovi Rendlovi, odchovancovi Jupie Podlavice a bývalému hráčovi Dukly položili Bystricoviny.sk niekoľko otázok.

Andrej, je známe, že takmer dva roky si bol zranený a vypadol si zo zápasového tempa. Dnes už naplno trénuješ. Ako to teda s tebou vyzerá?

V súčasnosti už štyri mesiace zaberám. Nevyhol som sa menším zraneniam, napriek tomu sa cítim dobre a pomaly sa dostávam do starej pohody. Dva roky bez futbalu ale na hráčovi určite stopu zanechajú.

Po dlhšom zranení to majú hráči s návratom do kádra často ťažké. Máš trénerovu dôveru?

Myslím, že tréner mi dôveruje a ráta so mnou aj do budúcnosti. Mojou prvoradou úlohou však bude dohnať kondičné resty, až potom sa naplno budem môcť sústrediť na postup do A mužstva. Myslím si, že je to na dobrej ceste.

Aká je nálada vo vašej kabíne?

Vedieme ligu, nálada teda nemôže byť iná, ako výborná. Futbal si užívame, diváci sa bavia a fandia nám. Je to fajn.

Ako vychádzaš s ďalšími Slovákmi v tíme – Filipom Oršulom a Miňom Stochom?

Vychádzame spolu veľmi dobre. S Filipom strávim pomerne veľa času, spolu aj s Miňom chodíme na obedy.

Čo vravíš na výkony našej reprezentácie a jej postup z kvalifikácie na MS v Južnej Afrike? Sleduješ ju?

Reprezentáciu samozrejme sledujem a som potešený jej skvelými výkonmi. Aj keď mnoho ľudí prisudzuje tento úspech čisto trénerovi Weissovi a hráčom, ja si myslím, že slovenský futbal celkovo zaznamenal progres. Aj keď, bez povestného kúska šťastia to naozaj nejde.

Skupina na MS s Novým Zélandom, Paraguajom a Talianskom by mohla byť priechodná. Na koho si treba dať najväčší pozor?

Favoritom je jednoznačne Taliansko. Nový Zéland je pre mňa rovnako ako pre všetkých veľkou neznámou, ale mali by sme nad nimi zvíťaziť. S Paraguajom to bude vyrovnaný súboj. Na postup z tejto skupiny určite máme.

Chystáš sa aj ty do JAR?

Nechystám.

Veríš, že aj tebe by sa raz mohlo podariť prebojovať sa do A tímu reprezentácie a zažiť atmosféru takéhoto turnaja na vlastnej koži?

Samozrejme, obliecť najcennejší dres je najväčším snom každého futbalistu. Verím, že raz sa mi podarí splniť si tento sen a zahrať si trebárs s Marekom Hamšikom.

Je známe, že si Banskobystričan. Šport v meste pod Urpínom prežíva solídnu obrodu. Hokejisti valcujú ligu, futbalisti hrajú taktiež výborne a európske poháre by im nemali uniknúť. Stíhaš sledovať aj bystrický šport?

Hokejistov veľmi nesledujem, ale som veľmi rád, že sa im darí. Čo sa týka Dukly, som veľmi rád, že sa moj bývalý klub postavil na nohy a začalo sa mu dariť. Dúfam, že to Bystričanom vydrží čo najhlhšie.

Aký je tvoj vzťah k Banskej Bystrici celkovo?

Je to moje rodné mesto a zakaždým sa sem veľmi rád vraciam. Keď to porovnám s Holandskom, je tu úplne iná mentalita ľudí. Najvypuklejší rozdiel je asi ten, že Banskej Bystrici sa viac používajú autá, kým v mojom súčasnom pôsobisku dávajú ľudia prednosť bicyklom.

Rozumieš si s Holanďanmi?

Rozumiem. Sú viac zhovorčiví, priateľskí, a predovšetkým vôbec nie sú závistliví.