Konsolidačný rok 2025 zatriasol rozpočtami mnohých miest a obcí a zamiešal poradie v rebríčku i-Ratingu samospráv, ktorý pravidelne zostavuje CRIF – Slovak Credit Bureau. Hodnotenie i-Rating je založené na komplexnej analýze hospodárenia samospráv, vrátane ich ekonomickej stability, finančnej výkonnosti a dlhodobej udržateľnosti. Je tiež dôležitým ukazovateľom pre banky, ktoré samosprávam poskytujú úvery.

Analýza CRIF

Z celkovo posudzovaných 2 843 obcí a miest získalo podľa analýzy CRIF – Slovak Credit Bureau a ich i-Ratingu najlepšie ohodnotenie – stupeň „A“ 220 samospráv (7,74%). Najlepšie finančné zdravie a hospodárenie preukázali malé obce: Krasňany, Most pri Bratislave, Lužianky, Zavar, Štitáre, Nový Svet, Ovčiarsko a tiež Košice Ťahanovce. Z geografického hľadiska sa najviac Á-čkových samospráv nachádzalo v Žilinskom (47) a Banskobystrickom kraji (34).

Bratislava – primátor Matúš Vallo

Na opačnom konci rebríčka, so stupňom „C mínus“, sa ocitli obce: Nová Kelča, Svätuš, Torysa, Kladzany, Jarovnice, Slovenská Kajňa. Tento stupeň je pridelený obciam, ktoré sú v rámci porovnateľných subjektov veľmi podpriemerné. Väčšina ich ekonomických ukazovateľov preukazuje nedostatočnú finančnú stabilitu a okolité prostredie a ekonomické podmienky regiónu negatívne ovplyvňujú možnosti ďalšieho rozvoja.

V roku 2025 tento stupeň dosiahlo celkovo 197 samospráv (6,93 %). Ide o takmer identické skóre ako rok predtým, kedy ich bolo 196. Najviac samospráv v stupni „C mínus“, až 63 (9,6 – percentný podiel z celku), sa nachádzalo v Prešovskom kraji.

Prešov primátor František Oľha

V roku 2025 pokračovala v režime konsolidácie mestská časť Bratislava – Devín (stupeň „D“), ktorá má dlhodobo najvyššiu celkovú zadlženosť zo všetkých samospráv, a to až 243 %, pričom jej zadlženosť medziročne rastie približne o 300 000 eur na úrokoch zo zmeniek.

Bratislava – Devín v takomto nastavení funguje od 12. 9. 2023. V ozdravnom režime pokračovala obec Gortva (od 1. 12. 2023) z okresu Rimavská Sobota, s necelými 500 obyvateľmi. Dočasne, na tri mesiace, sa v ozdravnom režime ocitla aj malá obec Dolné Mladonice v okrese Krupina, s necelými 130 obyvateľmi.

Trnava primátor Peter Bročka

„Najviac samospráv, konkrétne 1 082, čo predstavuje 38 – percentný podiel, sme identifikovali v stupni B mínus. To je ešte stále v pásme nízkeho rizika. Celkovo bolo v stupňoch A až B mínus zaradených 71 % samospráv, ktoré hospodárili v rámci svojich možností a kompetencií zodpovedne. Veľké mestá však zaostávajú a v hospodárení dosahujú horšie výsledky,“

objasňuje ratingové hodnotenie hlavná analytička CRIF Ing. Jana Marková.

Jana Marková

Z krajských miest sú najviac zadlžené Bratislava , Prešov a Trnava

Súboj krajských miest v hospodárení v roku 2025 prehral Prešov (primátor František Oľha). Ako jediné krajské mesto dosiahol stupeň „C mínus“, a hoci nemá najvyššiu celkovú zadlženosť, ocitol sa v pásme vysokého rizika. Ostatné krajské mestá dosiahli hodnotenie „C plus“.

Ďalšie negatívne prvenstvo si pripísala Bratislava – hlavné mesto SR (primátor Matúš Vallo), ktorá je dlhodobo najzadlženejším mestom na Slovensku v porovnaní s krajskými mestami. Nezmenilo sa to ani v roku 2025, kedy dosiahla celkovú zadlženosť 48,42 %. Tretia skončila Trnava (primátor Peter Bročka). Banská Bystrica (primátor Ján Nosko) bolo po Nitre druhá najmenej zadlžené mesto na Slovensku.

Banská Bystrica primátor Ján Nosko

Poradie krajských miest podľa pomeru celkovej sumy dlhu k skutočným bežným príjmom predchádzajúceho roku: 1. Bratislava (48,42 %), 2. Prešov (31,41 %), 3. Trnava (31,19 %), 4. Trenčín (23,57 %), 5. Žilina (22,26 %), 6. Mesto Košice (22,04 %), 7. Banská Bystrica (20,4 %), 8. Nitra (13,5 %).

„K zlepšeniu hospodárenia krajských aj iných miest by prispeli opatrenia vedúce k zníženiu nadmerného počtu zamestnancov, v tomto má napríklad Bratislava veľké rezervy. Samosprávy  vedia ušetriť na svojich interných výdavkoch, odmenách, ale najmä dôsledným vymáhaním pohľadávok, daní a ďalších miestnych poplatkov,“

dodáva Marková.

Tabuľka zadlženosti krajských miest