Urna s relikviami sv. Terézie z Lisieux od roku 1945 putuje po celom svete. V utorok si mohli uctiť vzácnu pamiatku na túto sväticu aj Banskobystričania.

Relikvie sv. Terezy  putujú da týždne z Bratislavy 25 miestami Slovenska. V sobotu 12. januára to bola dopoludnia Bazilika Návštevy Panny Márie na Starých Horách. Krátko po obede priviezli relikvie do banskobystrickej Katedrály sv. Františka Xaverského. Privítal ich dekan Mons. Ján Krajčík a spolu s ním množstvo Bystričanov, ktorí sa k nim prišli pomodliť a vyprosiť si u nej milosť. .

Po sprievodnom programe večer o šiestej bola svätá omša, ktorej hlavným celebrantom bol banskobystrický diecézny biskup  J. Ex. Mons. Marián Chovanec. Následne relikvie sv. Terézie putovali ďalej.

Rehoľná sestra Hermana Matláková, hovorkyňa Roka zasväteného života, o význame relikvií sv. Terézie z Lisiex pre Slovensko povedala:

„Môže to byť pre nás veľké posvätenie toho, čo sa bude diať. Nie aby sa diali telesné zázraky, ale aby sa uzdravili srdcia. Máme takú skúsenosť aj na Slovensku, že keď prichádzajú ľudia, tak mnohí plačú. Pri tom relikviári však prestanú, podávajú si ruky, uzmierujú sa dlhoročné nepriateľstvá. To je také obrátenie srdca pre konanie dobra.“

Sv. Terézia z Lisieux  

Narodila 2. januára 1873 v Alencone vo Francúzsku. Pochádzala z deviatich detí. Ako štrnásťročná vstúpila do karmelitánskeho kláštora. Túžila ísť do misií do Vietnamu, no chatrné zdravie jej to nedovolilo. Neskôr dostala tuberkulózu. Bolo o nej známe, že mala rada ruže a keď sa modlila, vyhadzovali ich na kríž.

Keď 15 rokov po smrti exhumovali jej telo, napriek rozpadnutému telu sa hrobu šírila vôňa ruží. S ružami je táto svätica vyobrazená aj na obrazoch. Keď iní plakali, ona chcela od nich, aby sa smiali. Hoci kvôli chorobe bola pripútaná k vozíku, chcela sa rozbehnúť do celého sveta…

Začiatkom roka 1897, v ktorom sv. Terézia zomrela, si vykonala deviatnik k sv. Františkovi Xaverskému za dosiahnutie milosti, aby mohla tráviť nebo robením dobra na zemi. S tým istým úmyslom sa obrátila aj na sv. Jozefa, oznamujúc svoju blízku smrť

Keď v noci vykašliavala krv, povedala: 

„Cítim, že vstúpim do nebeského pokoja… No najmä cítim, že začne moje poslanie. Poslanie pôsobiť, aby dobrého Boha ľudia milovali tak, ako Ho ja milujem, a že darujem dušiam moju cestičku. Ak dobrý Boh vyslyší moje túžby, strávim svoje nebo na zemi až do konca sveta. Áno, chcem tráviť svoje nebo tak, že budem robiť dobro na zemi.“

Zomrela 30. septembra 1897 ako 24-ročná. V roku 1923 ju pápež Pius XI. vyhlásil za blahoslavenú a o dva roky neskôr za svätú. 14. decembra 1927 ju spolu so sv. Františkom Xaverským vyhlásil za hlavnú patrónku misií. V roku 1997 ju pápež Ján Pavol II. vyhlásil za učiteľku Cirkvi. 

Urna s relikviami putuje po celom svete od roku 1945 a doteraz navštívila to vyše päťdesiat krajín na všetkých kontinentoch. Aktuálne putovanie relikvií sa uskutočňuje na záver Roka zasväteného života na Slovensku od 10. – 24. januára. U nás pôsobí 46 ženských a 30 mužských reholí, ktoré majú svojich rehoľníkov v 446 rehoľných komunitách.