V dejisku hokejového svetového šampionátu je okrem útočníka Tomáša Surového v pozícii asistenta trénera aj ďalší Banskobystričan Vladimír Országh. Tretím do partie spod Urpína je kondičný tréner Roman Švantner. Práve s Vladom Orzághom priniesol denník Šport zaujímavý rozhovor, z ktorého vyberáme.

Náš 37-ročný kormidelník by možno v tejto sezóne vedno s Michalom Handzušom bojoval o majstrovský titul za Banskú Bystricu, avšak vyradilo ho z hráčskeho pôsobenia zranené koleno. V Ostrave bojoval pred jedenástimi rokmi o ďalší titul majstra sveta. Na Morave sme vtedy vyhrali základnú skupinu bez prehry, avšak stopku nám vystavili v Prahe najprv Kanaďania a v súboji o bronz až v nájazdoch Američania. Vlado Országh si na to spomína ešte aj dnes:

„V posledných dvoch zápasoch sme narazili na silných zámorských súperov. V semifinále sme podľahli Kanade kontroverzným gólom na 1:2, keď za bránkou fauloval súper brankára Lašáka, ktorý sa potom nestačil presunúť späť. V súboji o bronz sme prehrali na nájazdy Američanom. To bola veľká škoda, lebo sme naozaj hrali dobre a fanúšikovia boli úžasní. Pre mňa bolo najväčším zážitkom, ako nás ľudia privítali po návrate domov, napriek tomu, že sme nezískali medailu.“

Vlado nechce porovnávať vtedajší tím v Česku s tým aktuálnym dnes. Tvrdí, že doba sa zmenila, v súčasnosti sú v slovenskom mužstve nielen skúsení, ale aj mladí hráči. S niektorými kedysi aj hral, ale viac ho berú ako trénera, než bývalého hokejistu. Všetci sa samozrejme sústreďujú na duely. Na úvod aktuálneho šampionátu máme papierovo slabších súperov, Országh ich vidí nasledovne:

„Bielorusi nám ukázali, že sú silní najmä na širokom klzisku. Výhodou Slovincov je, že majú úzku základňu a prakticky stále hrajú v rovnakom zložení. Navyše v slovinskom drese korčuľujú výborné individuality – Kopitar, Muršak, Jeglič s Tičarom. Severský štýl Nórov či Dánov je založený na dobrom korčuľovaní. Najmä na začiatku šampionátu budú títo súperi veľmi nepríjemní, pretože budú mať sily. Pravým opakom sú zámorské tímy, ktorým chvíľu trvá, kým sa adaptujú, zohrajú a do top formy sa dostanú až v závere šampionátu.“

Pomerne veľký rozruch vyvolalo rozhodnutie Michala Handzuša nezúčastniť sa majstrovstiev sveta v Česku. Aj k tomuto verdiktu dlhoročného kamaráta z Banskej Bystrice sa Vlado Országh vyjadril pre spomínaný denník:

„Ja aj tréner Vůjtek sme s ním hovorili viackrát. Myslím si, že Mišo je niekedy na seba až príliš kritický, ale určite vedel zhodnotiť situáciu a rozhodol sa, že na šampionáte nebude hrať, čo sme rešpektovali. Ja som sa s ním osobne bavil ešte pred play-off extraligy a už vtedy niečo naznačoval, ale záujem u nás pretrvával, lebo Mišo Handzuš je veľká osobnosť na ľade i v kabíne.“ 

Országh sa ako hráč zúčastnil piatich majstrovstiev sveta a získal zlatú a bronzovú medailu (2002 a 2003). V súčasnosti pôsobí v úlohe asistenta trénera v Slovane Bratislava, kariéru kouča naštartoval v rodnej Banskej Bystrici. Trénerstvo ho však nikdy nelákalo. Dostal však úlohu asistenta v Banskej Bystrici a natoľko ho koučovanie chytilo, že by pri ňom už chcel zostať čo najdlhšie. Za stratéga sa zatiaľ nepovažuje, je skôr motivátorom a vždy sa snaží herne niečo vymyslieť, zverencom poradiť. Ako tréner zažíva väčší stres než keď bol na ľade v pozícii útočníka, čo potvrdil aj týmito slovami:

„Ako hráč som sa staral sám o seba, každý je zodpovedný za svoj výkon, ale tréner má na starosti celé mužstvo. Takže čo sa týka psychickej záťaže, nedá sa to porovnať. Snažím sa vyvarovať viet typu ‚Keď som hral ja, robili sme to inak‘, lebo hokej, podobne ako veda či technika, rýchlo napreduje a mení sa.“ 

Držme teda nielen Vladovi Országhovi, ale celému nášmu slovenskému tímu v Česku palce a fandime „Slovensko do toho!“