Známy cyklistický tréner CK Banská Bystrica, spolukomentátor televíznych prenosov z Tour de France Martin Fraňo, poskytol obsiahly rozhovor pre portál cycling-info.sk o problémoch výchovy súčasných mladých slovenských cyklistov.

Martin Fraňo tvrdí, že za jeho mladých čias ešte v bývalom Československu športovalo viac detí a bola väčšia konkurencia. Hoci tak často necestovali na preteky do zahraničia, doma sa neustále súťažilo. V porovnaní s dnešnou dobou boli mladí pretekári oveľa vyjazdenejší a takticky vyspelejší. Mali obrovskú motiváciu byť stále lepšími, ako ich súperi. Neboli však také lákadlá, ako počítače, mobily či iná elektronika, namiesto pozerania televízie alebo inej zábavy šli radšej na tréning. Dnes má aj talentovaný športovec veľmi ťažkú situáciu v tom, že na Slovensku veľmi nemôže rásť najmä takticky oproti vyspelému svetu.

„Najväčším problémom je doba, v ktorej žijeme. Mení sa a menia sa aj ľudia. Strašne pohodlnejú. V centrách talentovanej mládeže majú problém s mäkkosťou detí. Od malička sú vedené k pohodovému životu a komfortu v porovnaní s minulosťou. V cyklistike sa to prejavuje o to viac, že je to jeden z najťažších športov a je práve o bolesti, odriekaní, diskomforte. Iba ten, kto prekoná tieto prekážky, sa stane šampiónom. Mladí sa už nedokážu donútiť k tvrdému tréningu, bojovať v zlom počasí,“

hovorí jazdiaci manažér CK Banská Bystrica Martin Fraňo.

Problematický podľa Fraňa je aj prístup  rodičov k ich športujúcim deťom

„Dnes sa bojí rodič pustiť dieťa trénovať vonku, keď prší, alebo sa len zdá, že možno bude pršať. Keby kedysi Ďuro Sagan neťahal Petra von aj v daždi a chlade, ktovie, kde by teraz bol. Najhoršie je, keď sa dieťaťu ísť nechce a presedí celý deň pri počítači alebo hernej konzole. Cyklista musí byť pripravený na bolesť.“

K tomu známy cyklista hovorí:

„Každé dieťa vám povie, že by chcelo takú slávu a úspechy ako Sagan, ale keď zistia, čo je za tým, nie sú ochotné zaplatiť za to daň bolesti. Dokonca sú deti často z domu brzdené rodičmi, ktorí chcú deti vychovávať vo vatičke. O škole ani rozprávať nebudem. Ale to je problém všade, nie iba u nás. Som zvedavý, kam to dospeje za pár desiatok rokov a ako sa s tým šport na celom svete vyrovná.“

Slovensko ako malá krajina sa borí aj s tým, že nie sme cyklistickým národom. Situácia sa začala meniť po vynikajúcich úspechov Petra Sagana na prestížnych Tour. Rozvoj našej cyklistiky však nemôže stáť na tomto fenoméne svetových cyklistických pelotónov či bratoch Velitsovcoch.

„Máme kopec odborníkov na World Tour, ktorí cyklistiku vidia v televízii, ale neprídu sa pozrieť na preteky v okolí, či u nás, ktoré sa jazdia úplne rovnakým spôsobom aj taktikou, ale trochu pomalšie, hoci už aj v Afrike sa jazdí päťdesiatkou, a bez hviezd zo zahraničia. Niekto namieta, že na cyklistike divák toho až tak veľa nevidí. V poriadku, ale stretávame sa s tým, že týmito pretekmi doslova opovrhujú, nemajú záujem poznať ani reálie. Naši ľudia poznajú Sagana, dokonca Cavendisha, ale Kováča či Tybora už skoro nikto,“

dodáva Martin Fraňo.