V ruskom Soči sa v nedeľu skončili XXII. zimné olympijské hry. My si z nich vezieme jedinú medailu, avšak najcennejšiu – zlatú. Najväčší športový sviatok sa neskončil z pohľadu éry samostatnosti Slovenskej republiky neúspechom, ale na druhej strane ani úspechom, keďže sme očakávali viac od niektorých našich športovcov či kolektívov.

Sklamali hlavne hokejisti, ale aj ženské i mužské biatlonové štafety a v nedeľu v poslednom záverečnom dni neuspeli ani naše štvorboby, ktoré skončili na 25. mieste v zložení Jagnešák, Nárovec, Kožienka, Mokráš, s dvomi členmi bystrickej Dukly.

V Soči sa napokon predstavilo šestnásť športovcov z Banskej Bystrice, ak počítame aj pretekárov Dukly, ktorí priamo nepochádzajú a ani nebývajú v meste pod Urpínom. Poďme sa teda pozrieť na ich vystúpenia.

Začneme alpským lyžovaním, v ktorom sa predstavili Petra Vlhová, Adam Žampa (obaja Dukla) a Kristína Saalová (LK Šachtičky – narodená a žijúca v Banskej Bystrici). Najviac nás nepochybne potešil Adam Žampa, ktorý skončil v superkombinácii na senzačnom piatom mieste a v slalome na vynikajúcej šiestej priečke. Potvrdil tak oprávnenosť členstva v bystrickej Dukle a je veľkým prísľubom do budúcnosti. Vyslovene nás nesklamala ani Petra Vlhová. V slalome skončil 19., hoci si trúfala na vyššiu priečku, no všetko má ešte vo svojich osemnástich rokoch pred sebou. Banskobystričanka Kristína Saalová ukázala, že v zjazdoch je v súčasnosti našou najlepšou ženou. Určite však očakávala viac, ako najlepšie 31. miesto.

Naše najväčšie očakávania mali naplniť biatlonisti. A to sa aj napokon potvrdilo. Zlatá medaila v rýchlostných pretekoch Anastasie Kuzminovej je najlepšou vizitkou slovenskej reprezentácie v Soči. Škoda, že aj nevhodná medializácia odsunula Nasťu žijúcu v Banskej Bystrici v stíhacích pretekoch až na šieste miesto a vo vytrvalostných pretekoch bojovala so zdravotnými problémami.

Tešiť nás môže aj piate miesto zmiešanej biatlonovej štafety v zložení Gereková, Kuzminová, Hurajt a Kazár. Všetci štyria Duklisti ukázali, že vrcholová príprava sa vie odzrkadliť aj do výsledku. Pavol Hurajt mal dobrú streleckú formu, horšie bežal, no kariéru ukončil dôstojne. Potešil aj Matej Kazár. Prebojoval sa po prvýkrát v kariére do pretekov s hromadným štartom a jeho umiestnenia v prvej tridsiatke s najlepšou 15-tou priečkou sú taktiež veľkým prísľubom do budúcna. Za očakávaniami zaostali Duklisti Miroslav Matiaško, Martin Otčenáš, Martina Chrapánová ale i Jana Gereková. Študentky UMB Terézia Poliaková a Paulína Fialková viac či menej zbierali cenné skúsenosti.

V bežeckom lyžovaní sklamala Alena Procházková z LK Slávia Ekonóm UMB B. Bystrica, narodená aj žijúca v našom meste. V šprinte voľnou technikou skončila v kvalifikácii, v klasickej desiatke sa umiestnila na 50. mieste a v tím šprinte to už nebolo iba o nej, aj keď štrnásta priečka nie je rozhodne na zahodenie. Problémom bolo hlavne odhadnúť sneh, ktorý menil svoju teplotu i kvalitu počas samotných pretekov.

O našich štvorboboch sme už písali. Lídrom bol v nich Milan Jagnešák z Dukly, ktorý si v nedeľu po dojazde cieľa servítku pred ústa nedával a pre SITA hodnotil 25-tu pozíciu aj takto:

„Končím, nemám už motiváciu. Toto boli moje posledné preteky. Čo sa týka budúcnosti bobového športu na Slovensku, buď príde podpora zo strany štátu, alebo to zabalím. Nemá význam, aby niekto robil oslíka a popritom reprezentoval Slovensko. Človek robí všetko zadarmo. Iné tímy majú štvorročné programy, majú k dispozícii potrebnú modernú techniku a financie. My ich pritom zdolávame, aj keď sa pozbierame ako dobrovoľníci. Dávame do toho všetko. Ak niekto chce, môže prísť a presvedčiť všetkých, že to vie robiť lepšie. Rád mu pomôžem, dvere sú otvorené. Dráha v Soči neponúkla rovnaké podmienky pre prvú posádku na štarte a napríklad tridsiatu. Na žiadnej inej dráhe vo svete nie je medzi prvou a dvadsiatou posádkou taký veľký rozdiel v rýchlosti. Inde to býva maximálne dva až tri kilometre za hodinu, tu šesť až osem. Z 28. miesta na štarte sa nedajú robiť zázraky. Ruský pilot Alexander Kasianov sa ma spýtal, či viem, že toto postavenie na štarte znamená ortieľ smrti. Ani Copperfield by tu neurobil zázraky.“

 Na koniec sme si nechali hokej. Ten sklamal národ ako azda nikdy doposiaľ. Všetci vieme v čom spočíval hlavný problém. Nebudeme sa v tom vŕtať. Z pohľadu troch našich Bystričanov na ľade nebudeme kritickejší. Brankár Peter Budaj dostal šancu ako striedajúci hráč v zápase s USA keď už nemal šancu zmeniť vysokú prehru. Útočníci Tomáš Surový a Michal Handzuš patrili medzi opory tímu v osemfinálovom zápase s Českom, v ktorom išlo o všetko.

 Dve asistencie Handzuša a gól Surového napokon nestačili aby sme sa mohli prebojovať medzi osmičku najlepších na olympiáde. Museli by sa k našim dvom centrom pridať aj ďalší spoluhráči a hlavne neprešustrovať si polovicu zápasu, keď sme už prehrávali 0:4.

Skončili XXII. Zimné olympijské hry v Soči 2014, nech žijú XXIII. ZOH v Pjongchangu 2018 aj s účasťou slovenských športovcov z Banskej Bystrice.