Banskobystričanka Nasťa Kuzminová si v pondelok podvečer na ZOH v Soči slávnostne prevzala zlatú medailu za víťazstvo v nedeľnom biatlonovom šprinte na 7,5 km. Podobne ako v marci 2010 ju Bystričania uvidia v meste pod Urpínom po návrate z olympiády koncom februára a možno to nebude len jedna zlatá…

Pre Nasťu sú obidve zlaté medaily z Vancouveru a Soči rovnako krásne, ako aj stáť po druhýkrát na najvyššom stupni víťazov: „Rusi i Kanaďania dali do medailí myšlienku, obe sú výnimočné. Nechcela som prejaviť emócie, verila som, že to vydržím. Chcela som zaspievať celú štátnu hymnu. Slzy sa však nedali zastaviť. Stáť na zimných olympijských hrách druhýkrát na najvyššom stupni je niečo výnimočné.“

Naša najlepšia biatlonistka v histórii Slovenska, ktorá pochádza z Ťumenu, urobila na stupni víťazov veľké gesto, keď po oznámení svojho mena hlásateľom sa hlboko poklonila smerom k divákom, medzi ktorými boli okrem iných jej bystrické  kolegyne z tímu, vedenia slovenskej výpravy a SOV, veľvyslanec Slovenska v Rusku, manžel Daniel či sestra s rodinou. Kuzminovej rodičia v tom čase držali palce jej bratovi Antonovi Šipulinpovi v ruskom drese na biatlonovom štadióne.

Poklonou tak olympijská víťazka vyjadrila vďaku všetkým fanúšikom, ale aj organizátorom hier. Podľa ruských novinárov to bol nádherný staroslovanský zvyk, čo potvrdila aj Nasťa: „Veď dnes bolo celé pódium slovanské. Bola som tam ja, Ruska Viluchonová i Ukrajinka Vita Semerenková.“

Po slávnostnom ceremoniáli sa Nasťa stihla telefonicky porozprávať so svojím synom Jelisejom, ktorý ju po návrate zo školy sledoval doma V Banskej Bystrici v televízii: „Povedal mi mami, nevedel som, že keď vyhráš medailu, tak bude na Slovensku sviatok.“ Ten najväčší bude v meste pod Urpínom, keď sa Nasťa Kuzminová vráti zo Soči.

My jej budeme držať palce už v utorok, keď o 16:00 hod. zo 60 biatlonistiek vyštartuje ako prvá s dvadsaťsekundovým náskokom na trať stíhacích pretekov na 10 km.