Slovenská gymnastika oslavuje  60. výročie svojho vzniku. K svojim narodeninám si  gymnasti pozvali do Banskej Bystrice legendu československej a svetovej gymnastiky Věru Čáslavskú.

Do auly banskobystrickej Fakulty humanitných vied Univerzity Mateja Bela prišli v sobotu najvyšší predstavitelia medzinárodných gymnastických federácií. Pozvanie Slovenskej gymnastickej federácie (SGF) prijala aj legenda legiend Věra Čáslavská, ktorá naplnila sálu nielen nádherným športovým duchom, ale jej životnú púť ako symbol nezlomnosti odmenili prítomní dlhotrvajúcim potleskom „Už trinásty rok som členom parlamentu Medzinárodnej gymnastickej federácie a prezident Bruno Grandi prijal opäť veľmi rád naše pozvanie, tak ako pri 50-ročnom našom jubileu. Svojou prítomnosťou nás poctil aj prezident Európskej gymnastickej federácie Georges Guelzec a na moju veľkú radosť aj Věra Čáslavská, všetkými uznávaná ako najvýznamnejšia osobnosť,“ uviedol pre TASR prezident SGF Ján Novák.

„Nepoviem nič nové, keď chceme ísť dopredu, treba sa obzrieť späť a nakopnúť vývoj, Vieme pohnúť členskou základňou, no nie s výkonnostnou a vrcholovou gymnastikou, ktorá sa prepája s finančnými podmienkami. Aj preto využijeme prítomnosť ministra Dušana Čaploviča na ďalšiu diskusiu. Podporu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu pociťujeme a ja verím, že spoločnými silami gymnastiku posunieme ďalej,“ dodal Novák.

Věra Čáslavská o slovenskej gymnastike pre TASR povedala:

„Gymnastika trochu pokrivkáva, neužíva si primerané podmienky, je ako popoluška a treba jej dodať silnejší impulz, aby sa odpichla. V slovenskej gymnastike musím pochváliť Trnavu s Jánom Novákom, a tamojšiu veľmi dobrú školu s telocvičňou, ktorej som požičala svoje meno. Zatiaľ tam trénujú malé dievčatká a treba počkať, či sa im bude dariť.“

Slovensku nedávno Čáslavská venovala dve zlaté medaily z tokijskej a mexickej olympiády.  Počas svojej aktívnej športovej kariéry bola „zlatá Věra“ známa svojím ženským prejavom a ladnosťou pohybu: „Určite by gymnastike väčšia ladnosť prospela. Na besedách sa často spomína na ženskosť a umelecký zážitok. Dúfam, že všetko sa vráti do rozumnejších rovín. Predvlani na majstrovstvách sveta v Tokiu cvičila jedna domáca Japonka, nádherná, Tanaka Rie sa volala, pôsobila výborne. Škoda len, že spadla z kladiny. Ak by sa jej to nestalo, tak by vyhrala. Podľa momentálnej kráľovny sa vždy určuje trend, ostatní sa prispôsobujú, asi by šli v jej šľapajách. Takto musíme čakať, či sa objaví opäť nejaká vynikajúca gymnastka, s normálnym vekom medzi dievčaťom a ženou, a nie žiačka,“ dodala kráľovná svetovej gymnastiky a držiteľka siedmych zlatých olympijských medailí.“

Věra Čáslavská (* 3. mája 1942 v Prahe )

Je bývalá československá športová gymnastka , trénerka a významná športová funkcionárka, sedemnásobná olympijská víťazka, štvornásobná majsterka sveta, jedenásťnásobný majsterka Európy a štvornásobná Športovkyňa roka v Československu . Po nežnej revolúcii bola v rokoch 1990- 96 predsedníčkou Československého olympijského výboru a v rokoch 1995-2001 tiež členkou Medzinárodného olympijského výboru.

Spolu s Ruskou Larisou Latyninovou je Věra Čáslavská jednou z dvoch gymnastiek histórie, ktorým sa podarilo získať zlaté medaily vo viacboji na dvoch po sebe idúcich olympijských hrách. Zlato z viacboja získala tiež  na majstrovstvách sveta v roku 1966, i na  ME 1965 a 1967. Už Viac ako štyridsať rokov drží medzi gymnastický rekord v absolútnom počte individuálnych zlatých olympijských medailí. V rokoch 1964-1968 ju vo viacboji nikto neporazil.

Životopis

Od detstva sa venovala gymnastike. Svoju športovú kariéru začala vo svojich 16. rokoch na majstrovstvách sveta v športovej gymnastike v Moskve, kde československej gymnastky obsadili v súťaži družstiev druhé miesto. Vo viacboji jednotlivcov skončila ôsma. V tom istom roku obsadila na majstrovstvách Československa druhé miesto. O rok neskôr Čáslavská získala na majstrovstvách Európy v Krakove svoju prvú zlatú medailu za cvičenie na kladine a striebornú za preskok.

V roku 1960 bola členkou strieborného československého olympijského družstva na OH v Ríme, v individuálnych súťažiach skončila vo viacboji žien ôsma a na kladine šiesta. Prvý väčší úspech zaznamenala v roku 1962 na majstrovstvách sveta v Prahe, kde vyhrala preskok, vo viacboji jednotlivcov skončila druhá a tretia v prostných. Československé družstvo získalo striebornú medailu.

Ďalším vrcholom jej športovej kariéry bol rok 1964 a predovšetkým Letné olympijské hry 1964 v Tokiu, kde získala zlatú medailu vo viacboji jednotlivcov, v preskoku a na kladine. Československé družstvo skončilo druhé. O rok neskôr na majstrovstvách Európy v Sofii získala päť zlatých medailí.

Na majstrovstvách sveta v Dortmunde v roku 1966 zvíťazila vo viacboji jednotlivcov a v preskoku, ďalej získala striebornú medailu na kladine a v prostných . V súťaži družstiev potom československej gymnastky získali zlatú medailu. V roku 1967 na majstrovstvách Európy v Amsterdame získala zlato vo všetkých súťažných disciplínach.

V roku 1968 zažiarila na Letných olympijských hrách v Mexiku, kde získala zlato za viacboji, preskok, bradlá a prostné. Striebro potom za kladinu a v družstvách. V priebehu týchto hier sa Věra vydala za známeho strieborného bežca z olympiády Josefa Odložila a ukončila  svoju športovú kariéru. Počas slávnostného ceremoniálu odovzdania medailí gestami protestovala proti okupácii Československa, keď stála spoločne na stupienku so sovietskou pretekárkou. Počas hrania sovietskej hymny otočila hlavu od súperky smerom do zeme. V tom istom roku ju vyhlásili za najlepšiu športovkyňu sveta.

V roku 1968 podpísala známu občiansku petíciu Dvetisíc slov. V roku 1971 ju vylúčili z radov členov ČSTV. V roku 1974 vyštudovala Fakultu telesnej výchovy a športu Univerzity Karlovej v Prahe a venovala sa trénerskej činnosti. Neskôr jej dovolili vykonávať trénerskú činnosť v Mexiku (1979-81). V januári 1990 sa stala poradkyňou československého prezidenta Václava Havla pre sociálne otázky a pre šport, od roku 1991 pôsobila ako jeho asistentka. V rokoch 1990-92 zastávala funkciu predsedníčky Československého olympijského výboru a potom bola až do roku 1996 bola predsedníčkou Slovenského olympijského výboru a členkou Medzinárodného olympijského výboru (1995-2001). Prežila aj veľkú rodinnú tragédiu a neskoršiu depresiu, keď 7. augusta  1993 po údere päsťou vtedy jej 19-ročného syna Martina zomrel jeho otec Josef. Napriek tomu Věra Čáslavská zostala pevná…

Ocenenia
1964,1966,1967,1968 – Športovec roka,
1968 – najlepšia športovkyňa sveta, druhá najznámejšia žena sveta,
1989 – Cena Pierra de Coubertina od Medzinárodného výboru pre fair play pri UNESCO
1991 – uvedená do Dvorany slávy v New Yorku
1991 – Olympijský rad udelený Medzinárodným olympijským výborom
1995 – Štátne vyznamenanie Medaila Za zásluhy II. stupňa od prezidenta ČR Václava Havla
2010 – Japonský Rad vychádzajúceho slnka