Mestská časť Banskej Bystrice Uľanka je najsevernejšou mestskou časťou nášho mesta. Uľanku založili na križovatke ciest do banskobystrických banských oblastí na Staré Hory a na Španiu Dolinu, zároveň sa tu bola križovatka ciest do Turca a do Liptova.

Uľanka

Patrila medzi 10 poddanských dedín na území stredovekého mesta Banskej Bystrice. Napriek tomu mala banícky ráz.

Tento osobitný ráz Uľanky zachytil pred 300 rokmi aj slovenský polyhistor Matej Bel: „Počiatky mesta Banská Bystrica nie sú ani príliš starodávne ani nie nedávne. Kladieme ich do čias najmilostivejšieho kráľa Ondreja Jeruzalemského, to znamená k roku okolo 1222. Totiž v tomto období, ako sme na to vyššie poukázali, boli sem povolaní saskí kolonisti, ktorí rozptýlení všade v horských údoliach bývali v chatrčiach postavených v blízkosti baní, kde sa dolovali kovy. Čoskoro všade tam, kde rudné bane zodpovedali výnosmi vynaloženému úsiliu, obývali potom osadníci vystavené početné obce. Spomedzi nich by som uviedol Staré Hory, Ulmanku a Španiu Dolinu, ktoré majú takú polohu, že sú aj dnes spôsobilé nielen na ťažbu, ale aj na tavenie rudy.“

Uľanka si zachovala na rozdiel od ostatných dedín ako Kostiviarska, Jakub, Sásová a ďalšie sedliacke dediny aj oveľa väčší chotár v rozsahu 1 000 hektárov.

Nenápadná mestská časť má viacero zaujímavostí okrem baníckej tradície, stál tu pivovar s liehovarom už pred viac ako 200 rokmi, ktorý zásoboval celú starohorskú oblasť. Pokračovateľom uľanského pivovaru je súčasný pivovar Urpiner.

Píla v Uľanke

V roku 1791 sa tu zastavila prebiehajúca výstavba veľkého komplexu amalgamačnej huty (fončordy). Pred viac ako 200 rokmi tu stála aj píla, ktorá sa tu nachádza do súčasnosti. V roku 1829 tu bol postavený kostol sv. Antona Paduánskeho.

Narodila sa tu významná osobnosť slovenského spoločensko-kultúrneho života Šimon Jurovský. Uľančania sa vyznamenali aj počas Slovenského národného povstania. V roku 1979 bola obec Uľanka pripojená k mestu Banská Bystrica a stala sa jej mestskou časťou.

Šimon Jurovský

Názvy Uľanky v minulosti

Uľanka nesie pomenovanie po mene jej nemeckého majiteľa Ulmanna. Ulmann podľa tradície mal byť jedným zo synov banskobystrického richtára Karola. Prvýkrát sa v písomných prameňoch s Uľankou stretávame v roku 1455 v latinskej podobe villam Ulmani (vo význame Ulmanova dedina),  v roku 1501 v nemeckej podobe villa Ulmandorf.

Od 18. storočia máme doložená slovenskú variantu názvu v podobe Ulmanka. Už v roku 1750 je uvedené: slovenská dedina Ulmansdorf všeobecne nazývaná Ulmanka.  Po druhej svetovej vojne došlo aj k zmene názvu z Ulmanky na Uľanku. Maďarská varianta názvu Uľanky bola Olmányfalva.

Uľanka

Uľančania pred 200 rokmi pracovali ako sedliaci, furmani, drevorubači

Uľanku vlastnili viacerí súkromní majitelia, neskôr bola v prenájme Thurzovsko-fuggerovskej spoločnosti a od roku 1546 patrila banskobystrickej kráľovskej Banskej komore, ktorá ju vlastnila až do polovice 19. storočia, kedy vznikla samostatná obec.

Uľančania rúbali a vozili drevo pre potreby banskobystrickej Banskej komory. Vozili slad na pivo do mlyna. Vozili pivo z pivovaru do baníckej obce Špania Dolina nad Uľankou. Vozili potrebné veci na Španiu Dolinu, do píly v Harmanci vozili drevo, z píly v Uľanke a v Harmanci vozili dosky do baníckych lokalít na okolí.

Uľanskí hasiči 1940

Najstaršie priezviská Uľančanov z roku 1770

Haliarsky, Surový, Greguš, Čunderlík, Majerský, Lada, Mamojka, Jelenský, Česák, Oravec, Hlavatý, Longauer, Otruba, Jašík, Čutka, Lupták, Svorák, Stanko….

Počet obyvateľov Uľanky

370 obyvateľov (rok 1869), 317 (1880), 499 (1910), 553 (1921), 608 (1930), 699 (1940), 644 (1950), 706 (1961), 447 (2008).

Uľanský pivovar

V Uľanke stál pivovar už minimálne pred 300 rokmi a zásoboval banské a hutnícke osady v celej starohorskej oblasti. Neskôr ho banská komora dávala do prenájmu. V prvej polovici 19. storočia ho mala v prenájme rodina Boršických, do ktorej sa priženil Alojz Herittz (Hric).

Ich potomkovia potom preniesli pivovarníctvo do Banskej Bystrice na Horné námestie, podnik bol v roku 1951 znárodnený. Prevádzka pivovaru v centre mesta bola ukončená  a presunutá v roku 1971 po dokončení nového pivovaru v Kráľovej – súčasný pivovar Urpiner.

Uľanský pivovar kráľovskej banskej komory bol v roku 1826 ponúknutý do prenájmu. Bol to celý komplex budov a zariadení. Pivovar tvorilo obydlie sládka (2 izby, kuchyňa, komora…), maštale, koniareň, voziareň, prislúchajúca záhrada, lúky a liehovar. K pivovaru prislúchali šenky (krčmy) v Ulmanke, Polkanovej, Starých Horách, Tureckej, Jelenci, Motyčkách, Donovaloch a na Španej Doline –  kde sa čapovalo len „ulmanské pivo“.

Pivovar v Uľanke

Veľká slovenská osobnosť z Uľanky – hudobný skladateľ Šimon Jurovský

Šimon Jurovský (1912 – 1963) – pôvodným priezviskom Weiss-Nägel rodák z obce Uľanka. V rokoch 1956-1963 bol šéfom Opery Slovenského národného divadla. Pod jeho vedením sa slovenský súbor opery a baletu začal prezentovať na zahraničných scénach.

Patril k zakladateľom slovenskej filmovej hudby: skomponoval hudbu k prvému slovenskému hranému filmu Varuj!, (1946), Dáždnik svätého Petra, Posledná bosorka (1956), Zemianska česť (1957)… V roku 1963 zomrel v Prahe, pochovaný je v Bratislave v Slávičom údolí. Na rodnom dome v Uľanke má Šimon Jurovský umiestnenú pamätnú tabuľu. Tabuľa bola na dom umiestnená v roku 1968.

Hudobný skladateľ Šimon Jurovský

Na záver

Život v obci v 20 – tych rokoch 20. storočia veľmi pútavým a podrobným spôsobom opísal rodák z Ulmanky Anton Jurovský v diele „Životnou cestou – Spomienky psychológa“. Anton Jurovský (1908 – 1985) bol zakladateľom slovenskej psychológie.

Medzi ďalšie zaujímavosti Uľanky patria uľanský cintorín s hrobom rodičov bratov Jurovských, historické cirkevné pamiatky pri križovatkách ciest, železničný uľanský viadukt z roku 1940, súsošie „Ústup do hôr“ pri Uľanskej železničnej stanici.

Uľanku si cestujúci všimnú vďaka píle pri ceste a predovšetkým je známy prícestný hostinec Koliba u sv. Krištofa na Uľanskej ceste. V Uľanke pôsobí aktívna občianska rada a je tu aj zriadená farnosť Uľanka.

Vladimír Sklenka