Obec Šalková bola v roku 1971 pripojená k mestu Banská Bystrica. Niekdajšia dedina Šalková bola založená v stredoveku pri rieke Hron a má bohatú minulosť s viacerými zaujímavosťami a veľkým historickým chotárom až 883 ha.

Svoju osobitnú identitu si zachovala ako jedna z mála mestských častí až do súčasnosti. Nebolo tu postavené sídlisko, ale na časti územia bol postavený industriálny park a bola tu vybudované v roku 1998 nová odpadová skládka v lokalite Skradno pre mesto Banskú Bystricu a obce Banskobystrického okresu.

Bystričania a cestujúci poznajú väčšinou Šalkovú vďaka problematickej križovatke na ceste do Slovenskej Ľupče – Brezna, ktorá spája mesto so Šalkovou. Nedávno sa  tu na križovatke podarilo sprevádzkovať aspoň svetelnú signalizáciu.

Do života nielen Šalkovej, ale aj Banskej Bystrice nevhodne zasiahla vodná elektráreň vybudovaná na rieke Hron – budovanie takýchto stavieb v podobe mlynov, ktoré zamedzovali voľný tok rieky Hron kritizoval už pred 400 rokmi náš Matej Bel vo svojom diele o Zvolenskej stolici. Za pravdu mu dalo aj niekoľko zbytočných ľudských úmrtí v 21. storočí.

Názov Šalkovej pochádza od nemeckého mena majiteľa dediny Gottšalka   

Ešte si pamätáme na známeho nemeckého moderátora a herca Thomasa Gottschalka, ktorý má v súčasnosti už 72 rokov. Náš banskobystrický mešťan Gottšalk podľa ktorého má pravdepodobne svoje pomenovanie Šalková žil v druhej polovici 13. storočia v Banskej Bystrici a bol v príbuzenskom vzťahu s prvým banskobystrickým richtárom Ondrejom.

Gottšalk mal štyroch známych synov Jakuba, Petra, Pavla a Ondreja – ktorí boli vlastníkmi územia na ktorom sa vyvinula dedina Šalková. Jej názov pochádza z druhej časti mena Gott – šalk a prípona -ová dokladá vlastnícky názov Šalkova dedina. Už v roku 1441 je doložený názov pre Šalkovú v slovenskej podobe „Šalkova ves“.

Minulosť Šalkovej

Prvý zachovaný písomný názov o Šalkovej pochádza z roku 1424, kedy patrila do majetku Ľupčianskeho hradného panstva. Jej minulosť je však staršia. Šalková sa vyvinula ako prícestná dedina na ľavej strane rieky Hron.

Šalková vznikla odčlenením z veľkého selčianskeho chotára, ktorého územie v roku 1263 daroval uhorský kráľ Belo IV. banskobystrickému richtárovi Ondrejovi za zásluhy pri budovaní baní na striebro v banskobystrickom chotári.

Toto územie susedilo s územím Ondreja vo vlastnom chotári mesta Banskej Bystrice. Ondrej dostal od kráľa približne to územie, ktoré bolo vyčlenené z hradného majetku Slovenská Ľupča – územie dnešných obcí Šalkovej, Seliec, Senice a Balážov.

V prvej polovici 14. storočia vlastnili toto územie potomkovia richtára Ondreja a potomkovia Gottshalka. Práve o územie Šalkovej viedli v roku 1310 synovia Gottschalka Ondrej, Peter spor proti synom šľachtica Filipa z Poník – ktorý dostali rovnako od kráľa darom územie neskoršej Šalkovej v rámci Poník.

Následne v období druhej polovice 14. storočia sa územie Šalkovej dostalo zo súkromného majetku naspäť do majetku kráľovského Ľupčianskeho hradu spolu so Selcami. Šalkovú medzi hradnými majetkami nachádzame už v roku 1424 a v majetku tohto hradného panstva ostala až do polovice 19. storočia. V polovici 19. storočia sa transformovala Šalková na samostatnú obec a v roku 1970 bola pripojená k mestu Banská Bystrica.

Názvy Šalkovej v minulosti

Sokfalwa (rok 1424), Salkowawes (1441), Salkowawas (1455), Szank (1470), Salkofalwa

(1504), Salkova (1808), Sálfalva (1888), Garamsálfalva (1907), Šalková (1920)

Vývoj počtu obyvateľov: 370 (1869), 400 (1880), 556 (1910), 581 (1921), 673 (1930), 705 (1940), 717 (1950), 985 (1961), 1054 (2008).

Historické mená Šalkovčanov

rok 1504: Homola, Lacko, Dauko, Gašpar, Blaško, Marko Káčer, Pacvolt

rok 1774: Kollár, Číž, Kliment, Čierny, Blaško, Fraňo, Glos, Škamla, Mlynár, Pavlík, Mesík, Zachar, Mráz, Hiadlovský, Martinec, Fraňo…

Zaujímavosti Šalkovej

Na lúke medzi Majerom a Šalkovou pristálo prvé lietadlo v Banskej Bystrici už v období  Rakúsko – Uhorska;

Šalkovský mlyn na Môlčanskom potoku;

kostol svätej Rodiny z roku 1897;

letisko v Šalkovej;

pôsobí tu Dobrovoľný hasičský klub od roku 1924;

je tu futbalový klub FK Šalková.

Referendum a snahy o odčlenenie Šalkovej v rokoch 1996 – 2011

Excentrická poloha Šalkovej viedla k tomu, že v roku 1996 prebehlo v Šalkovej referendum. Väčšina obyvateľov Šalkovej sa za osamostatnenie vyslovila Banskobys­trickí mestskí poslanci referendum uznali. Vtedajšiemu vedeniu mesta uložili, aby odčlenenie zabezpečilo, proces však nebol dotiahnutý do konca.

Neskôr v roku 2011 sa Šalkovčania obrátili na svojho poslanca v meste Jaroslava Kuracinu, aby im vo veci pomohol, ktorý Šalkovčanom vyšiel v ústrety. V súčasnosti je situácia už iná: základné podmienky, ktoré pri odčlenení musí mestská časť splniť sú úspešné referendum, 3 000 obyvateľov a katastrálne územie urbanisticky nesmie splývať s ostatnými časťami obce.

Šalkovčania si do súčasnosti zachovávajú svoju identitu aj s tradíciami svojich predkov.

Vladimír Sklenka