V celej Európe prežívame najväčšie sucho za posledné desaťročia. Banská Bystrica nie je výnimkou. K slovu okrem nedostatku vody prichádzajú aj požiare.

Onedlho si pripomenieme najväčší požiar v Banskej Bystrici, od ktorého uplynie 261 rokov. Požiar  v roku 1761 bol druhý najväčší v 18.storočí v Európe. Okrem mesta pod Urpínom ten najväčší zničil aj Hamburg. Tejto pamätnej udalosti sa venuje historik Jozef Ďuriančik.

Medený hámor

Svedectvá o najväčšom požiari v Banskej Bystrici

Svedectvo o najväčšom požiari v Banskej Bystrici pochádza z pera dvoch evanjelických kňazov pôsobiacich v meste pod Urpínom. Prvé svedectvo podal v kázni 9. augusta 1761, banskobystrický  evanjelický kňaz a zvolenský senior  Ján Jakub Adami (1714-1792). Neskôr,  ale ešte v tom istom roku jeho kázeň vyšla knižne spolu s popisom požiaru.

Ďalší banskobystrický evanjelický kňaz Samuel Lišovíny (1712-1774) rovnako podrobne popísal požiar  v spise „Veľký požiar v Banskej Bystrici 1761“ vydanom v roku 1885. Aj Emil Jurkovič  vo svojej známej knihe o Banskej Bystrici píše o tejto katastrofe. V poslednom čase sa téme venuje Ing. Július Burkovský.

Dielňa v Medenom hámri

Dňa 3. augusta 1761 bol pondelok, čas konania pravidelných týždenných trhov. Popoludní začal fúkať silný vietor a o deviatej večer prišla víchrica. V meste bolo uprostred leta sucho, nepršalo niekoľko týždňov. Stodoly boli naplnené obilím po dokončenej žatve.

Krátko po polnoci stráž z mestskej veže ohlasuje požiar v predmestí Hámor. Tesári v Medenom hámri Andrej Kubala a Matej Aigler si v tesárskej dielni v medenom kotlíku opekali  pred polnocou baranie stehno v pahrebe, ktorú im priniesol strážnik hámra Ján Vajda. Baraninu zapíjali pivom a tak nečudo, že  zaspali  skôr ako oheň dohorel.

Hámor

Požiar zbadal v dielni strážnik Vajda, ale sám nebol schopný oheň uhasiť. Ten v noci z 3. na 4. augusta 1761, asi 15 minút po polnoci, najprv likvidoval objekty  Medeného hámra. Prvá zhorela tesárska dielňa, potom taviarenské pece, sklady i domy robotníkov a úradníkov.  Zásluhou vetra, ktorý sa premenil na víchricu, vznikli veľmi dobré podmienky na rozšírenie požiaru do celého mesta. Šíril sa dvomi smermi.

Z jednej strany zachytil domy ležiace pri Medenom hámri a majere ležiace blízko Striebornej brány. Druhý smer išiel predmestím Lazovnej ulice, kde horeli hospodárske budovy, pričom obišiel evanjelickú faru a školu.

O druhej hodine ráno vhupol oheň do Lazovnej ulice, cez Farský dvor (tam boli ubytovaní hudobníci mesta) a cez  chodby mesta sa dostal do dnešnej Bakossovej ulice. Nešťastím bolo 50 vozov sena blízko Lazovnej brány z pondelňajšieho trhu. Seno sa vznietilo a ako sopka roznášalo oheň do celého mesta. Ľudia prichádzajúci do Lazovnej ulice neboli schopní oheň uhasiť.

Oheň sa rozhorel smerom do stredu mesta

Druhý prúd ohňa sa dostal do Dolnej ulice zásluhou  silného vetra  a rýchlo sa šíril námestím ku Kapitulskému kostolu a Kapitulskej ulici cez Komorský dom, ktorý utrpel ťažké straty. Zhorel pivovar, stajne, maštale, miestnosť s veľkým množstvom banského loja sa stala zdrojom pre rozšírenie požiaru, banské a iné hospodárske potreby úplne vyhoreli. Diecézny kostol v interiéri nevyhorel. Jezuiti z neho vyniesli všetko čo sa len dalo.

O tretej hodine ráno vietor zmenil smer požiaru do mestského hradu, kde sa zachytil na vežiach zvonice a cez okná vnikol do interiéru kostola s výnimkou kaplnky sv. Barbory, ktorá bola oddelená múrom od lode kostola. Zo sakristie kostolník Ján Servác Gregor cez portál kaplnky vyniesol s nasadením vlastného života vzácne omšové rúcha vyšívané zlatom a vykladané diamantmi.

Z Farského kostola preskočil oheň na strechu Slovenského kostola, ktorá síce zhorela, ale interiér sa zachoval. V Pretóriu oheň zničil celé poschodie, tu uložený archív sa podarilo zachrániť,  podobne  na poslednú chvíľu  v podzemí  6 väzňov.

Historický pohľad na Banskú Bystricu

Mestský hrad a okolie

Vyhorela aj zbrojnica v dnešnom Matejovom dome v ktorej  bolo 7 diel a iné vojenské nástroje, príbytky trubačov a drabantov. Rovnako aj vysoká zvonica zostala úplne pustá. Obrovský zvon Generál, zvony Mediál, Špeciál a ostatné malé zvony spolu s mestskými bijúcimi hodinami sa roztopili.

Z mestského hradu   preskočil oheň na jednej strane do Kapitulskej ulice a  Novej ulice; potom prešiel cez zničenú Hronskú ulicu na predmestie ku Hronu, dokonca víchor zaniesol oheň aj cez rieku. Horel Urpín a lesy pozdĺž Mičinskej cesty.

Zvony na Barbakane

Na druhej strane sa živel obrátil aj na Hornú ulicu, kde okrem domov za obeť požiaru padol kostol sv. Ducha a starobinec. Odtiaľto o piatej hodine ráno prešiel na druhú stranu námestia od Cisárskemu domu, v ktorom v tom čase bolo mestské väzenie, až po Dolnú ulicu.

Obyvatelia mesta zostali v šoku, víchrica im bránila v hasení ohňa. Boli radi, keď si zachránili holý život, utekali na voľné lúky a polia, nakoniec na Kalváriu, aby prosili Boha o záchranu. Tu bohatí i chudobní, starí i mladí sa bezmocne pozerali, ako sa na ruiny mení to, čo ľudská usilovnosť stavala a tvorila po celé stáročia.

Kostol nanebovzatia Panny Márie

Našli sa aj takí, ktorí sa spoliehali na svoje murované domy s mocnými klenbami, kde hľadali záchranu. Tu však mnohí zahynuli  udusením, spálením a zrútením krovov. Žiadne pivnice neboli bezpečné.

Tí, ktorí prežili, upadli potom do nebezpečných chorôb, ako bol zápal pľúc, trpeli veľkými bolesťami hlavy a očí, mnohí tomu podľahli. Len málo bolo tých, ktorým sa zdravie navrátilo.

Historické jadro Banskej Bystrice

Požiar spôsobil mestu značné škody

Škody boli vyčíslené na 2 milióny zlatých. Hádam najstrašnejší bol pohľad na mestský hrad, ktorý bol najväčšou ozdobou mesta a v ňom najcennejší Farský kostol. Okrem očadených, zadymených či popadaných múrov a stien zvonka nebolo nič vidno.

Prehorená klenba sa zrútila a v hlavnej lodi bolo všetko zničené – fantastický hlavný oltár z cédrového dreva, vysoké tabernákulum, obidva organy – veľký s 22 píšťalami aj malý v presbytériu, bočné oltáre, kazateľnica, celá výzdoba chrámu vrátane veľkého počtu epitafov, všetko ležalo v rumoch a popole.

Oltár v kaplnke sv. Barbory

Z nádhernej monštrancie s príslušenstvom sa našlo sotva ¼ kila striebra. Veľký kamenný chór sa úplne zrútil. Zostali niektoré bočné kaplnky izolované múrom od hlavnej lode.

Obhorené bolo aj opevnenie mesta a 16 bášt. Veľa domov zhorelo do základov, oheň prenikol aj do pivníc. Zhorelo obilie, seno, dobytok, hydina, záhrady a sady. Požiaru za obeť padlo 132 ľudí, ktorí boli pochovávaní aj bez cirkevných obradov do spoločného hrobu.

Zo  414 budov mesta zostalo 109 menej poškodených a dalo sa v nich bývať: Horná a Dolná Strieborná ulica 36, Dolné predmestie 51, Horné predmestie 22. Zhoreli: Komorské stavby 2, jezuitský kláštor, bašty 16, Domy na rínku 32, v Hornej ulici 45, Kapitulskej 31, na Hronskom predmestí 30, v Dolnej ulici 55, v Hornej Striebornej 1, v Lazovnej a Bakossovej 40,  na Lazovnom predmestí 32 stavieb.

Jozef Ďuriančik