Holokaust a osudy detí Dominika Skuteckého v Stredoslovenskej galérii

História
0 /

holokaust

V rámci programu festivalu “Prvý človek bol umelec 2” Vás Stredoslovenská galéria srdečne pozýva do Vily Dominika Skuteckého na Hornej 55, kde v stredu 13. septembra 2017 o 17:00 hod. uvedie tematizovanú prednášku „Holokaust a osudy detí Dominika Skuteckého“

Prednáška historika Jozefa Ďuriančíka spojená s audiovizuálnou prezentáciou dobových dokumentov priblíži príčiny, priebeh a dopad holokaustu na tragický osud rodiny Dominika Skuteckého. Deviateho septembra si vždy pripomíname obete holokaustu a rasovo motivovaného násilia.

Tento deň je smutnou spomienkou na prijatie Židovského kódexu vládou vojnového Slovenského štátu 9. septembra 1941. Každoročnou jesennou prednáškou vo Vile Dominika Skuteckého zachovávame pamiatku na Karolu Skuteckú – Karvašovú, Ferdinanda Karvaša, Alexandra Skuteckého a všetkých, ktorí trpeli.

Tematizovaná prednáška vo Vile Dominika Skuteckého je súčasťou druhého ročníka festivalu „Prvý človek bol umelec 2“, ktorý organizuje Stredoslovenská galéria v Banskej Bystrici. Festival prebieha od augusta do decembra 2017 a ponúka široký program v troch historických budovách galérie v centre mesta.

Návštevníkov čakajú výstavy vizuálneho umenia, tematizované prednášky, filmové premietania, divadlo, autorské čítania, hudobné workshopy a rozmanité tvorivé dielne. Festival z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Vstup je voľný. Viac informácií na www.ssgbb.sk.

Karola Skutecká – Karvašová

(* 4.jún 1893, Banská Bystrica – † 9.január 1945, Nemecká)

Bola slovenská maliarka židovského pôvodu. Používala pseudonym Rolla. Ľudovú školu navštevovala a študovala na strednej škole v Banskej Bystrici, výtvarnú akadémiu absolvovala v Budapešti resp. vo Viedni. V mladosti získala jazykové vzdelanie ovládala nemčinu, maďarčinu, francúzštinu, anglický a taliansky jazyk. Žila a tvorila v Banskej Bystrici. Vzťah k výtvarnému umeniu a tvorbe v nej pestoval otec Dominik Skutecký.

Po otcovej smrti pracovala v jeho ateliéri, technikou pastelu portrétovala členov rodiny, príbuzných, priateľov, olejomaľbu používala pri tvorbe zátiší. Jej diela sa nachádzajú v súkromnom majetku v Banskej Bystrici a v Bratislave a v Stredoslovenskej galérii v Banskej Bystrici.

Bola rasovo prenasledovanou obeťou fašistického teroru. Po potlačení SNP ju spolu s manželom zaistili (18. decembra 1944), uväznili v Banskej Bystrici a popravili v Nemeckej.

Ferdinand Karvaš

(* 2. jún 1892  Banská Bystrica – † 9. január 1945, Nemecká)

Pôsobil ako praktický lekár na Hornej ulici v Banskej Bystrici. Rasovo bol prenasledovaný a stal sa obeťou fašistického teroru. Po potlačení SNP bol s manželkou v Banskej Bystrici nemeckými bezpečnostnými orgánmi zaistený, väznený a popravený v Nemeckej.

Alexander Skutecký

(* 25,jún 1883, Viedeň–† 1944 neznáme miesto pri Banskej Bystrici)

Bol slovenský architekt židovského pôvodu. Narodil sa vo Viedni. Jeho rodičia smerovali z Benátok do Banskej Bystrice a cestou sa uchýlili u príbuzných. Rodina Skuteckých žila striedavo v Banskej Bystrici a v Benátkach.

Benátky boli pre Skuteckého otca veľmi blízke, pretože bol známy romanticko-impresionisticky maliar. Alexandrova matka Cecília bola vyučenou krajčírkou. Bola oporou pre celú rodinu. Alexander bol druhorodeným synom. Mal brata Ferdinanda, sestru Cecíliu – opernú speváčku, sestru Karolu, ktorej syn Peter Karvaš bol známym slovenským dramatikom a spisovateľom.

Bol výtvarne nadaný po otcovi a zručný po matke. Po štúdiách začal pracovať ako samostatný architekt. Alexander Skutecký spolupracoval aj s Vojtechom Holeschom (1876-1938), ktorý  pochádzal z Banskej Bystrice. Veľa cestoval, pracoval aj u slovenského architekta Ľudovíta Hudeca, ktorý sa usadil v Bratislave. Navrhoval hlavne interiéry a nájomné domy. Lokálpatriotizmus, ktorý ich oboch spájal, aj zhoda profesionálnych názorov ich viedli k spolupráci a vytvoreniu monumentálneho Justičného paláca v Bratislave.

Pri Banskej Bystrici Alexander neprežil vraždenie Židov na jeseň v roku 1944, kým jeho synovca, neskoršieho spisovateľa Petra Karvaša zachránil zamestnaním v Matici slovenskej Jozef Cíger Hronský.

Jozef Duriančík o prenasledovaní manželov Karvašovcov

 Dcéra Dominika Skuteckého maliarka Karola Skutecká – Karvašová ťažko znášala obdobie prenasledovania a niekoľkokrát si siahla na život. V lete 1943 sa pokúsila o samovraždu skokom do výťahovej šachty. Previezli ju do nemocnice zo zranení sa dlho liečila.

Hoci na tom ešte nebola zdravotne dobre, krátko pred Vianocami roku 1944 ju s manželom zatkli. Už nemali  mená. Označili ich číslami. Posledné pokusy o ich záchranu robil ešte banskobystrický katolícky biskup Andrej Škrábik, ktorý bol známy tým, že v biskupskej rezidencii ukrýval prenasledovaných účastníkov SNP.

Paradoxne po vojne sa komunisti odmenili biskupovi tým, že po Víťaznom februári 1948 ho chceli pre nekompromisné postoje postaviť pred súd, čomu zabránila jeho choroba a predčasná smrť v roku  1950.

 „Zachrániť Karolu Karvašovú a jej manžela sa však už biskupovi nepodarilo. Ferdinand odmietol  opustiť imobilnú manželku a na smrť išli spoločne. Na zamaskovanie hromadných popráv v Nemeckej  používali kusy asfaltu, ktoré vytvorili kúdoly čierneho dymu. Malo to znemožniť šírenie zápachu spálených tiel. Popol nebohých potom sypali do Hrona,“

hovorí historik Jozef Ďuriančik.

Karola a jej manžel Ferdinand 9. januára 1945  našli spoločný hrob v mrazivom tichu vápenky v neďalekej Nemeckej, kde boli popravení. Ich jediný syn – spisovateľ Peter Karvaš tieto tragické udalosti v dejinách Banskej Bystrice prežil.

 

 

holokaust prednaska

Zdroj: (tom), SSG a Wikipedia, Foto: archív