Obec Kalište sa nachádza v Nízkych Tatrách a je úplne izolovaná od okolitej civilizácie. Vybudovali ju v 16. storočí ako uhliarsku obec a jej obyvatelia vyrábali drevené uhlie.

Oveľa známejší je však jej smutný osud z obdobia 2. svetovej vojny a Slovenského národného povstania. Počas SNP sa vojaci, partizáni a rasovo či politicky prenasledovaní občania začali sťahovať do hôr a do horských osád, akou bolo aj Kalište. Kališťania im pomáhali, či už zásobami alebo poskytnutím strechy nad hlavou.

Do histórie obce sa však najviditeľnejšie zapísal 18. marec 1945 – deň, kedy bola obec vypálená nemeckými jednotkami po tom, čo partizáni opustili osadu, aby sa spojili s vojenskými jednotkami, ktoré oslobodzovali Slovensko.

Nemci zaútočili v skorých ranných hodinách. Hneď na kraji dediny zastrelili mladú Tonku Komorovú. Po obsadení obce domy vyrabovali a podpálili. Deväť osôb chorých na týfus v nich zaživa upálili. Pri vlastnom dome zastrelili Júliu Bučkovú a jej manžela Alexandra Bučka, Jána Kaliského a Júliusa Kaliského.

V bunkri povyše obce na kraji lesa, kde bola provizórna ošetrovňa, upálili 12 osôb. Okupanti v ten istý deň zajali ešte 19 mužov, z ktorých 13 zastrelili pri Moštenici. Jozef Vyšný, otec 7 detí, sa stal poslednou obeťou tohto tragického dňa. Fašisti ho odvliekli do Turčianskych Teplíc a brutálne zavraždili rozpílením na stolárskej píle.

Zo 42 domov v obci Kalište zostalo po 18. marci 1945 iba 6 nevypálených. Toto pamätné miesto sa v roku 1961 stalo Národnou kultúrnou pamiatkou v správe Múzea SNP.

Práve v banskobystrickom Múzeu SNP si každoročne pripomíname tragické marcové udalosti na Kališti z roku 1945. Spomienkové podujatie pri príležitosti 71. výročia vypálenia obce Kalište sa tu uskutoční v piatok 18. marca o 11:00 hod.

Dnes je Kalište pamätníkom venovaným obetiam marcovej tragédie, so zachovanou kaplnkou a dvoma zrekonštruovanými domami, v ktorých je umiestnená expozícia Múzea SNP. Z ostatných domov zostali len základy. Súčasťou areálu je náučný chodník „Ako žili Kališťania“, zrekonštruované bunkre Partizánskej republiky či replika miliera symbolizujúca spôsob obživy obyvateľov z predvojnových čias.

Na Kališti predstavitelia 105 slovenských obcí s podobným osudom vysadili „Sad života“. Vďaka nemu sa sem nielen symbolicky vrátil život, ale došlo aj k prepojeniu obcí, ktoré počas vojny postihol podobný krutý osud. Práve Kalište sa stalo symbolom týchto obcí.