Podľa Barbory Šingerovej z občianskeho združenia Bystrická Mačačáreň sa okolie Banskej Bystrice stalo odkladacím miestom pre nechcené mačiatka. Sú to najčastejšie Donovaly, Ľubietová či mestská časť Pršianska Terasa.

Odkladanie mačiek do prírody

Niektorí majitelia vyvážajú mačiatka mimo mesta, kde ich vypúšťajú veriac, že si samy nájdu nový domov a niekto sa o ne postará. Túlavých mačiek je niekoľkonásobne viac ako psov. Väčšinou sa na ulicu dostávajú po nechuti človeka postarať sa o to, čo spôsobilo jeho zviera.

„Mačky na ulici nevznikajú, ony vždy odniekiaľ pochádzajú. Od niekoho, kto si neustrážil kocúra alebo mačku. Mačka môže rodiť niekoľkokrát do roka a v jednom vrhu môže mať až šesť mačiatok,“

vysvetľuje Barbora Šingerová a dodáva:

„Hlavným cieľom nášho OZ je rozširovať povedomie o nutnosti kastrácie, ale aj snaha dodať mačke vážnosť, ktorá jej patrí. Je to rovnaký tvor ako pes, no je na ňu nahliadané úplne odlišným spôsobom. Stále je to škodná, špinavý tvor, ktorý prežije na ulici aj sám.“

Pokiaľ sa pohľad verejnosti na mačky nezmení, situácia ostane rovnaká. Najčastejšie sa Šingerová stretáva s chybným názorom, že mačky majú sedem, či dokonca deväť životov a z choroby sa vylížu aj samy.

OZ Bystrická Mačačáreň sa venuje najmä kastrácii mačacích kolónií v Banskej Bystrici a jej okolí. Plaché mačky po kastrácii vypúšťajú naspäť do prostredia, tým prítulným sa snažia nájsť nové domovy prostredníctvom svojpomocne vybudovaného útulku.

„Celkovo máme dva depozity a jednu karanténnu miestnosť s celkovou kapacitou 60 až 80 zvierat. Ročne prejde našimi rukami v priemere asi 350 mačiek,“

hovorí Barbora Šingerová.

Záujem o adopciu mačiek z útulku je malý, a to najmä pre veľkú dostupnosť a rozšírenie nechcených mačiek. Väčšia časť zvierat, ktoré sa do Bystrickej Mačačárne dostanú, nový domov nenájde.

Počtu adopcií nepomohlo ani obdobie pandémie. Niektoré mačky budú musieť v útulku zostať zrejme natrvalo. Na toto prostredie boli sa naviazali natoľko, že v nových domovoch odmietali prijímať potravu.

Do Bystrickej Mačačárne prichádzajú zvieratá v zlom, ba až katastrofálnom stave. Najčastejšie majú problémy so zubami, bolesti brucha, polámané končatiny alebo trpia ušným svrabom.

„Na chod OZ minieme ročne viac ako 50 000 eur, pravidelne sa uchádzame aj o príspevok zo strany mesta Banská Bystrica,“

uvádza Šingerová s tým, že najväčšie výdavky vyžaduje veterinárna starostlivosť o zvieratá.

Veľkou pomocou pre Bystrickú Mačačáreň  zo strany verejnosti sú financie. Občianske združenie  však víta aj možnosť dočasnej opatery:

„Fungujeme aj takým spôsobom, že keď človek nájde mačku, pomôžeme mu s ošetrením, poskytneme krmivo, záchody, klietku, aby mal ľahší štart so starostlivosťou.“

OZ Bystrická Mačačáreň

Poslaním Bystrickej Mačačárne je hlavne kastrácia a znižovanie populácie nechcených a úbohých tvorov na ulici. Okrem toho sa OZ snaží zriadiť kvalitný útulok, kde vie poskytnúť kvalifikovanú prvú pomoc, dlhodobejšie ošetrenie a ubytovanie mačky v prípade potrebnej liečby či socializácie, ak je možná.

Mačky divé a neprispôsobivé po kastrácii a označení vracia OZ do pôvodného prostredia, ak je pre ne vhodné. Ak je mačka prítulná, dá sa socializovať, prípadne má zdravotný problém, ktorý jej neumožňuje život prirodzeného deratizátora na ulici, začína adopčný proces. Mačku v útulku nafotia, inzerujú, kastrujú, očkujeme a pravidelne odčervujú.

Okrem bežného fungovania, odchytov, starostlivosti o aktuálnych zverencov a budovania kvalitných a vyhovujúcich priestorov sa Bystrická Mačačáreň venuje nemenej dôležitej činnosti- informovaniu a vzdelávaniu.

„Snažíme sa vyvracať zaužívané mýty o mačkách, ich „škodlivosti“ či o ich „zázračnej schopnosti prežiť bez pomoci človeka“. Mačka je na ulici užitočný tvor a v domácnosti výborný a nenáročný spoločník,“

uzatvára tému Barbara Šingerová. Viac informácií nájdete na www.bystrickamacacaren.sk alebo https://www.facebook.com/bystrickamacacaren/.