Spomienky na augustové udalosti spred 51 rokov pre mnohých už možno vybledli.  My si ich pripomenieme spomienkami na udalosti po 21. auguste 1968  v meste pod Urpínom, konkrétne  vo vtedajšom banskobystrickom štúdiu Československého rozhlasu, ktorého statočné vysielanie zohralo kľúčovú úlohu pri informovaní občanov o skutočnom dianí v našom meste a celej krajine.

Tragický august 1968

V noci z  20. na 21.augusta  1968 obsadili socialistické Československo  vojská Varšavskej zmluvy. Následná normalizácia na dlhých dvadsať rokov zadusila slobodu a demokraciu v našej vlasti. Nastolený režim mnoho statočných ľudí pripravil o prácu a slušný život, niektorí za slobodu zaplatili aj životom.

Aj túto tienistú stránku histórie spoločného štátu Čechov a Slovákov si treba pripomínať, aby nasledujúce generácie nezabudli. Rovnako, aby sme mali navždy na pamäti, že v auguste 1944 sa so zbraňou v ruke proti fašizmu postavili statoční Slováci, Česi a príslušníci iných národov v Slovenskom národom povstaní, ktorého 75.výročie si onedlho pripomenieme. I to, že naše mesto oslobodili v marci 1945 vojská Červenej a Rumunskej armády.

Inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa, známu aj ako operácia Dunaj, uskutočnili armády našich vtedajších spojencov  na čele so Sovietskym zväzom, Maďarskom, Poľskom a Bulharskom. Vojská NDR sa síce na inváziu tiež pripravili, ale v poslednej chvíli bola ich účasť odvolaná z Moskvy.

Invázne vojská na územie ČSSR vstúpili 21. augusta 1968 a obsadili väčšinu strategických miest v krajine. Operácie sa zúčastnilo asi pol milióna vojakov a okolo 5 000 tankov, velil im sovietsky armádny generál I.G. Pavlovskij.

Verejnosť počas prvého týždňa vyjadrovala silný odpor k takémuto jednaniu spojeneckých krajín, sama však nebola schopná jednať. V priebehu invázie bolo zabitých pri potýčkach s intervenčnými jednotkami alebo v dôsledku nehôd prišlo o život 108 Čechov a Slovákov. 

Dôsledkom vpádu bolo potlačenie česko-slovenského pokusu o reformu socializmu s ľudskou tvárou – obrodného procesu známeho ako Pražská jar. Došlo k zatknutiu a internácii vedúcich česko-slovenských predstaviteľov Alexandra Dubčeka, Jozefa Smrkovského, Oldřicha Černíka a ďalších. Potom nasledovala tvrdá normalizácia…

Banská Bystrica pred 51 rokmi

O tom, ako to v auguste 1968 vyzeralo v Banskej Bystrici, svedčia historické fotografie z Ústavu pamäti národa, pamätníkov a spomienky dlhoročného redaktora Československého a Slovenského rozhlasu v Banskej Bystrici Fedora Mikoviča, z ktorých vyberáme:

„Novinári a spisovatelia, ktorí za svoj názor platili krutú existenčnú daň, sa v tom nekonečne malom momente SLOBODY rozhodli konať, síce proti vôli mocných nášho vtedajšieho sveta, ale zato v hlbokom súlade s nezvrátiteľnou dejinnou pravdou.

Prvou úlohou okupantov bolo, popri internovaní politických predstaviteľov ČSSR, aj obsadenie desiatich štúdií Čs. rozhlasu. Bratislavské a košické štúdio prestalo vysielať už v prvý deň okupácie okolo deviatej hodiny ráno. Banskobystrické štúdio, postavené na okraji mesta, nedokázali sovietski vojaci objaviť hneď po vpáde do sídla kraja.

Sovietski vojaci prišli do štúdia v Banskej Bystrici až tesne pred polnocou, teda 24 hodín po vstupe vojsk Varšavskej zmluvy na naše územie. Banskobystrický rozhlas sa po celodennom vysielaní rozlúčil s poslucháčmi hymnickou piesňou Kto za pravdu horí. Všetci sme museli ihneď opustiť svoje pracoviská, rozhlas zostali strážiť  vojaci.

Pred kolektívom banskobystrického rozhlasového štúdia tak vyvstala historická úloha – po celý deň prinášať slovenskému poslucháčovi pravdivé a aktuálne informácie o dramatických udalostiach v republike.

Vtedy, toho pamätného 21. augusta 1968, sa banskobystrické štúdio po 24 rokoch opäť stalo rozhlasovým srdcom Slovenska. Ako jediné bolo ostrovom slobodného slova v okupovanom mori. Celkom logicky a historicky kontinuálne do vysielania vstupovalo ako za Povstania v roku 1944 slovami: „Hlási sa Slobodný slovenský vysielač Banská Bystrica.“

V druhý deň okupácie sme vysielali pomocou krátkovlnného vysielača z Posádkovej správy. V tretí deň riaditeľ vysielača Ján Like sprostredkoval vstup do Rozhlasovej štafety, ktorú pre celé Československo koordinovalo pražské rozhlasové centrum. Postupne sme vysielali z ďalších utajovaných pracovísk zriadených vo vtedajšej Priemyselnej škole elektrotechnickej, Strednom odbornom učilišti spojov, Zosilňovacej stanici a napokon v Krajskej správe spojov.

Príspevky sa zhromažďovali v redakcii, ktorú viedol šéfredaktor Viliam Mráz za pomoci korešpondentky Júlie Drahošovej. Odtiaľ ich na ilegálne pracoviská doručili vodiči Mirko Mičev a Viliam Snopko, ale aj ďalší pracovníci štúdia.

Na ilegálnych pracoviskách sa striedal v turnusových službách celý kolektív techniky pod vedením Štefana Ivančíka. Z redaktorov sa na živom vysielaní Rozhlasovej štafety podieľali: Ján Baláž, Imrich Čierny, Milan Jurčo, Fedor Mikovič, Zdeno Oravec, Štefan Turňa, pražská redaktorka Soňa Mlčochová a Ota Plávková. Hlásateľsky vypomáhali Lýdia Faksová, Hana Kútiková a Milina Vlnová.

Do Banskej Bystrice prichádzali správy o pohybe okupačných vojsk z celého Slovenska. Žiaľ, aj správy o prvých obetiach, a tak štúdio vysielalo výzvy, aby sa občania zdržali zbytočných provokácií. Ľudia telefonovali, posielali telegramy, prichádzali do štúdia osobne. Vyjadrovali svoje rozhorčenie nad brutálnym potlačením pokusov o demokratizáciu spoločnosti, ale aj podporu internovaným predstaviteľom Československa. Spravodajstvo štúdia dopĺňali vstupy pražského rozhlasu, ktorý v tom čase vysielal už z ilegálnych pracovísk.“

A takto spomína na august 1968 v Banskej Bystrici neskorší rozhlasák Ľubomír Motyčka, ktorý nám poskytol aj niekoľko svojich archívnych fotografií z toho obdobia:

„Zobral som fotoaparát, porobil pár fotiek a ako mladý, socializmu s ľudskou tvárou oddaný zväzák som si našiel cestu do malej zasadačky Zväzu mládeže. Bolo to pri obchodnom dome PRIOR, dnes je tam zasadačka strany SMER – SD.

Pomáhal som robiť letáky, vymýšľal heslá: „Lenin zobuď sa, Brežnev sa zbláznil, Vítame priateľov zo Zväzu sovietskych fašistických republík“ a podobne. Rozpŕchli sme sa pred namiereným guľometom. A ďalej sme s úctou a nádejou počúvali bystrický rozhlas.“ 

Pre pamäť

Invázne jednotky zostali v našej krajine až do roku 1991. V okolí Banskej Bystrice boli sovietski vojaci umiestnení na Sliači a vo Zvolene. Ekologické škody po nich sa odstraňujú dodnes, tie vo vedomí nášho národa po auguste 1968 pretrvajú generáciami…

Pri príležitosti 50. výročia augusta ´68 odhalili 21. Augusta 2018 na budove štúdia RTVS v Banskej Bystrici pamätnú tabuľu statočným bystrickým rozhlasákom. Primátor Ján Nosko 28. februára 2019 odovzdal Cenu mesta Banská Bystrica za rok 2018 zástupcom kolektívu banskobystrického rozhlasového štúdia, ktorí sa podieľali na vysielaní v pohnutých augustových a septembrových dňoch v roku 1968 počas okupácie mesta a vtedajšieho Československa sovietskymi vojskami a ich spojencami v rámci Varšavskej zmluvy.