Vedenie Vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica nesúhlasí so súčasnou tvorbou a koncepciou nového zákona o športe.

VŠC Dukla dosiahla v uplynulom roku 47 medailí z vrcholných podujatí (MS, ME, OH) po 47-ročnej existencii armádneho strediska. Ide pritom o najvyššie číslo v celej jeho histórii. „Som rád, že sa podaril takýto zisk medailí. Nie je to iba o jednej symbolike, že sme získali 47 kovov po 47 rokoch fungovania, ale je to navyše symbolické práve v období, keď sa krajuje nový zákon o športe, ktorý sa výrazne dotýka aj športových stredísk vrátane VŠC Dukla. Dúfam, že náš výsledok za minulý rok správne naštartuje ľudí, ktorý o zákone rozhodujú a tvoria ho. Chceli by sme, aby nejakým spôsobom ocenili výsledky a prácu stredísk, teda nielen Dukly, ale aj ostatných zvyšných dvoch,“ uviedol riaditeľ VŠC Dukla v Banskej Bystrici Róbert Kurčík.

V súčasnosti sa tvorba zákona o športe uberá spôsobom, ktorý ohrozuje fungovanie armádneho strediska v jeho aktuálnej podobe. Do Dukly by totiž podľa niektorých návrhov prúdili iba najlepší športovci, ktorých by vybrali jednotlivé športové zväzy. „Nie je ešte schválená definitívna verzia zákona, ale chceme, aby boli docenené nielen výsledky, ale aj to čo tomu predchádza, čiže práca s mládežou, s deťmi od šiestich rokov, cez juniorské kategórie až po seniorské. To by malo byť v zákone zohľadnené, považujeme to za dôležité. Nechceme pasívne zastrešovať športovcov, ale aj vychovávať mládež, pracovať systematicky a metodicky,“ dodal Kurčík.

Ak by navrhovaný vzorec financovania a vymedzovania podporovaných športovcov fungoval v minulosti, Slovensko by prišlo o niekoľko skvelých pretekárov i medaily. V Dukle tvrdia, že by sme nepoznali mená ako je chodec Matej Tóth, či vodní slalomári Elena Kaliská či Alexander Slafkovský. „Ak by takýto navrhovaný zákon o športe existoval pred desiatimi – pätnástimi rokmi, tak športovci, ktorí sú v súčasnej dobe nosní vo VŠC Dukla i pre celý slovenský šport, respektíve dožívajú športovú kariéru, by neexistovali. V praxi to znamená, že by neboli v armádnom stredisku, nezískali by medaily, neboli by športovcami, tým pádom by sa Slovensko nemohlo ich výkonmi a výsledkami pýšiť. Prišli by sme o viaceré osobnosti, príkladov je oveľa viac,“ prízvukuje Kurčík s ohľadom na to, že niektorí športovci nikdy nezaznamenali medaily v juniorskom veku, avšak dlhodobou prípravou sa stali majstrami sveta, Európy, či olympijskými medailistami.

Zástupca riaditeľa pre šport vo VŠC Dukla Ján Gregor ml. pomenoval pri tvorbe zákona najväčší problém, a to financovanie zväzov. „Objavujú sa aj škodlivé názory, že by prípravu mali na starosti jedine zväzy a my by sme fungovali len ako servisné stredisko, čo by likvidovalo samotnú podstatu nášho strediska. Pre zväzy napríklad platila ochranná lehota, že im neklesne dotácia od štátu na rozpočet o viac ako desať percent oproti roku 2012. Ak tento princíp padne, niektoré zväzy sa dostanú do vážnych existenčných problémov.“

Najhoršia situácia by nastala, ak by v Dukle už nemohli prevádzkovať žiadne športové oddiely. Tým pádom by niektoré odvetvia úplne stratili význam a pretekári, ktorí sú napríklad v prvej desiatke či dvadsiatke vo svete, by už šancu na svoj výkonnostný vzrast nedostali. „V súčasnosti funguje viaczdrojové financovanie prípravy armádneho športovca. Určitú časť hradí zväz a určitú Dukla. Rozpočet na športovú prípravu z nového zákona pre strediská vypadol. My sa máme zamerať iba a infraštruktúru a sociálne zabezpečenie vybraných športovcov z nejakého rebríčka 150 najlepších. Išlo by teda o zánik športových oddielov v Dukle, nehovoriac o strate metodiky i sledovania nových trendov. Napríklad v metodickej oblasti sa financie kumulujú aj pre iné športy, ktoré ich využívajú. Ak by to bolo koordinované iba cez zväzy, vypadne akumulovanie znalostí i tohto zázemia pre všetkých športovcov,“ dodal športový riaditeľ Dukly Ján Gregor ml.