Po zverejnení článkov a fotografií kaštieľa Radvanských, ktorý sa nachádza v centre radvanského sídliska tak trochu skrytý pred zrakmi Bystričanov a návštevníkov mesta, stále púta pozornosť nielen vás – našich čitateľov,  Preto sme sa rozhodli pokračovať v približovaní tejto ojedinelej kultúrnej pamiatky verejnosti, tentoraz z pohľadu bohatej histórie kaštieľa.

Bystrický klenot

Radvanský kaštieľ je klenotom mesta Banskej Bystrice a má bohatú minulosť, ktorá siaha až do 13. storočia. Je spojený so slovenským šľachtickým rodom Radvanských, ktorý na tomto mieste sídlili nepretržite od 13. storočia až do konca druhej svetovej vojny v roku 1945. V tomto období tu Radvanskovci postavili ešte ďalšie dva kaštiele Horný kaštieľ (nazývaný Bárczyiovský) a Francíkovskú kúriu.

Počiatky Radvane – keltské sídlo?

Mnohých prekvapí, že Radvaň patrí medzi najstaršie sídla na tomto území. Dôkazy o osídlení kopca Na Hôrke, kde stojí jeden z najstarších stredovekých kostolov v Banskej Bystrici – zasvätený Panne Márie, siahajú až do hlbokej minulosti.  Pri stavbe kostolnej veže v 17. storočí bolo nájdených niekoľko kusov pravdepodobne keltských mincí.

V samotnej Radvani, kde dnes sú paneláky sa našli aj rímske mince.  V 19. storočí za Rakúsko – Uhorska sa uvažovalo o tom, že radvanský kostol Na Hôrke bol pôvodne kaštieľom – hrádkom. Predkovia rodiny Radvanskovcov mali prestavbou hrádku vybudovať zo západného krídla kostol.  Táto tradícia sa udržala medzi Radvančanmi ešte aj v druhej polovici 20. storočia.

Pôvod šľachtického rodu Radvanskovcov

Podľa legendy sa za zakladateľa šľachtického rodu Radvanskovcov rodu považuje Radvan, ktorý mal byť poľského pôvodu a do Uhorska prišiel z Poľska v 11. storočí. Podľa jeho mena bola pomenovaná aj tunajšia slovenská osada ako Radvaň. Radvaň sa vyvíjala  pôvodne ako rybársko-hájnická osada uhorských kráľov.

V písomných prameňoch ako prvý predok Radvanskovcov vystupuje na konci 13. storočia Juraj. Juraj Radvanský získal polovicu radvanského panstva s dedinou Radvaň v roku 1286, druhú polovicu kde bývali kráľovskí rybári neskoršiu Kráľovú získal v roku 1291.

Radvanský kaštieľ (nazývaný pôvodne Dolný kaštieľ)

V roku 1316 sa prvýkrát v písomných prameňoch spomína v Radvani šľachtický dom Tomáša Radvanského, ktorý bol vnukom Juraja Radvanského. Na základe situovania šľachtických domov vo Zvolenskej kotline

v 13.-14. storočí, je možné lokalizovať dom Tomáša k Malachovskému potoku, ktorý stál z hľadiska bezpečnosti (napr. rozvodnenie potoka) na vyvýšenine. Z hľadiska historického vývoja je pravdepodobné, že stál na mieste Dolného kaštieľa.

Z 15.-16. storočia sú už aj po architektonickej stránke doložené dva kaštiele – Dolný (neskôr nazývaný Radvanský) a Horný (od roku 1917 nazývaný Bárcziyovský), ktoré boli postavené pri Malachovskom potoku. Pomenovanie kaštieľov nadväzovalo pravdepodobne na staršie urbanisticko-správne členenie Radvane na Hornú a Dolnú Radvaň. Hlavným kaštieľom v Radvani  bol Dolný.  Radvanský kaštieľ spolu so svojim zariadením bol v období Uhorska a I. ČSR označovaný ako prekrásne múzeum.

Kaštieľ patril spolu so zbierkami medzi najreprezentatívnejšie budovy. Po roku 1856 bol pri kaštieli vybudovaný aj prekrásny park. Výstavba parku súvisela s prestavbou kaštieľa v roku 1856, ktorá zmenila najmä vonkajší vzhľad kaštieľa. Realizoval ju staviteľ Pavol Schwehla v duchu romantického historizmu. Celá budova dostala novú atiku, ktorá bola ukončená pseudocimburím. Upravený bol aj priľahlý park, obohatený o novú výsadbu vzácnych drevín a umiestnením dvoch fontán.

V roku 1945 bol majetok Radvanskovcov a Bárczyovcov daný pod nútenú štátnu správu a v roku 1947 prešiel do vlastníctva štátu.  V Dolnom kaštieli bol po jeho rekonštrukcii v 50.-tych rokoch 20. storočia umiestnený Štátny archív, neskôr, po jeho vysťahovaní v roku 1993 ostal kaštieľ nevyužívaný.

Interiér Radvanského kaštieľa

Najreprezentatívnejšou miestnosťou Radvanského kaštieľa bola Rákociho sieň (nazývaná tiež Rytierska sála), kde sa nachádzali najcennejšie predmety spojené s históriou rodu Radvanskovcov. Tu sa nachádzali najvzácnejšie predmety spojené s dejinami rodu a významnými uhorskými osobnosťami Rákocim, Vešelénim, Máriou Széchiovou (ktorá bola známou Muránskou venušou), nachádzali sa tu však aj rarity ako kôl, na ktorom bola nastoknutá hlava Juraja Radvanského či ľudské sánky so železnými zámkami. Knižnica a pravdepodobne aj rodový archív boli umiestnené na prvom poschodí v južnom krídle.

Z týchto predmetov sa postupne po 2. svetovej vojne časť dostala do zbierok súčasného Stredoslovenského múzea, väčšina sa však v týchto pohnutých časoch stratila. Hlavná časť predmetov sa do súčasného Stredoslovenského múzea dostala z Radvanského kaštieľa v roku 1957.

Medzi predmetmi sa nachádzali predovšetkým obrazy: kolekcia portrétov príslušníkov šľachtickej rodiny Radvanskovcov, kolekcia portrétov rodiny Bárczyovcov, medzi portrétmi bol aj portrét Napoleona, Vešeléniho, Zrínskeho, Keczera de Lipócz a ďalšie. Spolu s obrazmi sa do múzea dostala aj časť nábytku, meč z doby bronzovej, palcát, zástavy a mortuáriá – smútočné oznámenia. Neskôr sa do zbierok múzea podarilo získať unikátny renesančný drevený príborník a drevenú stoličku.

Unikátna Zelená sieň v Radvanskom kaštieli z konca 15. storočia

Zo záveru 15. storočia pochádza nástenná maľba v miestnosti na prízemí  Maľba v poliach krížovej klenby a na stenách v tejto, tzv. zelenej izbe je jedinečným príkladom renesančnej nástennej maľby.  Sú tu namaľované motívy z biblie, klenba je pokrytá rastlinnými úponkami s pestrofarebnými listami a kvetmi, v spleti ktorých sa objavujú rôzne druhy spevavých i dravých vtákov, lesných zvierat, ale aj maľba exotického slona nesúceho na svojom chrbte vežu.

Pátranie po záhadnom mužovi z nájdeného obrazu pokračuje

Obraz z roku 1935, ktorý sme nedávno objavili v prachu podkrovia kaštieľa Radvanských a odovzdali sme ho majiteľovi tohto objektu – mestu Banská Bystrica, sa stal predmetom nášho pátrania po záhadnom mužovi na ňom. Ohlasujú sa nám ľudia dokonca zo zahraničia, ktorí nám chcú pomôcť. Zatiaľ sa utvrdzujeme v tom, že je to niekto z rodu Radvanských, ktorý žil na zámku pred II. svetovou vojnou. Podrobnosti vám prinesieme v samostatnom článku.