Vedci z Amerického úradu pre letectvo a vesmír NASA zverejnili nové, ktoré spozorovali na Slnku.  Ide o obrovské a tajomné koronálne diery, ktoré zachytili na južnom póle slnečného telesa. Predtým sonda Solar Dynamics Observatory zachytila na Slnku obrovskú erupciu, ktorá spôsobila výpadky rádia. v Austrálii a Južnom Pacifiku

Najnovšie objavy

Koronálne diery na povrchu Slnka vidno na snímkach ako tmavé oblasti. Vedci ich pomocou sondy objavili na Nový rok. V priemere merajú stovky kilometrov a sú stále viditeľné. Vznikli tak, že magnetické pole sa rozťahuje do vesmíru a nie do našej slnečnej sústavy. V prípade, že častice opustia povrch Slnka, tie miesta sú omnoho tmavšie,  ako zvyšok koróny. Častice vychádzajúce zo Slnka sa nazývajú  slnečný vietor  a môžu sa pohybovať  rýchlosťou až 800 km/sek. Takto vzniknuté  koronálne diery môžu byť viditeľné až päť rokov, spolu so zmenou svojho tvaru.

Koronálna diera 

Je oblasť slnečnej koróny s výnimočne nízkou hustotou a teplotou. Prejavuje sa úbytkom žiarenia v ultrafialovej, mikrovlnovej a rontgenovej oblasti spektra. Koronálne diery pravdepodobne súvisia s unipolárnymi oblasťami fotosféry. Sú zdrojom zosilneného slnečného vetra. Životnosť koronálnych dier je niekoľko rotácií Slnka. Rádiové žiarenie koronálnych dier na metrových vlnách zodpovedá žiareniu polárnych oblastí minimálnej koróny pokojného Slnka. Na röntgenových snímkach Slnka sa koronálne diery javia ako tmavé útvary na rozdiel od svetlejších aktívnych oblastí.

Čierna diera

Nazýva sa aj  gravitačný kolapsar. Je koncentráciou hmoty so skoro nekonečnou hustotou, jej gravitačná sila zabraňuje úniku akýchkoľvek častíc s výnimkou efektu nazývaného kvantové tunelovanie. Z toho vyplýva, že nič, ani svetlo nemôže uniknúť gravitácii čiernej diery, preto sa nazýva „čierna“.

Existenciu čiernych dier predpokladá Einsteinova teória relativity. Podľa klasickej všeobecnej relativity, žiadna hmota ani informácia nemôže prúdiť z vnútra čiernej diery k vonkajšiemu pozorovateľovi. Napríklad nie je možné dostať von žiadnu z jej častí, ani odrazené svetlo od zdroja podobného fotografickému blesku, alebo získať akúkoľvek informáciu o látke, ktorá vstúpila do čiernej diery.

Kvantovomechanické efekty však dovoľujú látke energiu vyžarovať z čiernych dier v podobe röntgenového žiarenia. Predpokladá sa, že toto žiarenie nezávisí od toho, čo do čiernej diery padlo v minulosti. Existencia čiernych dier vo vesmíre je dobre podložená astronomickými pozorovaniami, hlavne zo štúdia supernov, röntgenového žiarenia z aktívneho galaktického jadra, správania hmoty a žiarenia okolo nej.

Tajomstvá vesmíru

O čiernych dierach vo vesmíre existuje množstvo  rôznych predstáv. Napríklad tá, že je to  zdroj obrovskej príťažlivosti pohlcujúcej každé zrniečko hmoty, ktorú dokáže zachytiť. Niekedy sa v médiách hovorí o čiernych dierach ako o objektoch  málo známych  astronómom, v teoretickej rovine sa o nich uvažuje ako o konečnom štádiu kozmickej evolúcie. Tieto neviditeľné objekty niektorí považujú za mysteriózne prepadlisko skazy a smrti.

Faktom je, že čierne diery zohrávajú významnú úlohu vo vývoji vesmíru. Zatiaľ sme schopní rozpoznať asi 10% toho, čo sa deje alebo udialo vo vesmíre, zvyšok vďaka čoraz dokonalejším technológiám skúmajú vedci. Podľa najnovších teórií fungujú čierne diery ako „vesmírni sochári“. Sú základnou silou vo vývoji a tvarovaní galaxií do ich konečnej podoby a určujú usporiadanie hviezd v nich. Sú s pravdepodobnosťou  rovnajúcou sa istote produktmi galaxií, v ktorých sa nachádzajú a galaxie zasa výtvormi čiernych dier. Jedno bez druhého nemôže existovať.