A je to tu! Basketbalová sezóna v Banskej Bystrici sa začne v sobotu v hale na Štiavničkách! Pre opravu strechy doteraz naše basketbalové extraligové tímy mužov a žien museli hrať všetky zápasy na palubovkách súperov. Od soboty ôsmeho novembra sa to zmení.

Basketbalovú sezónu na domácej palubovke otvoria naše extraligové hráčky BK ŠKP 08. V sobotu o sedemnástej hodine privítajú v derby cez kopec Ružomberčanky. Vstupné na zápas je iba jedno euro, pričom všetky hráčky klubu, vrátane navštevujúcich prípravku, majú vstup zdarma. Obdivuhodné je, že naše mladé basketbalistky sa rozhodli vstúpiť do extraligy aj napriek veľkému vekovému hendikepu. Najstaršia hráčka ženského kolektívu má iba dvadsať rokov. Manažér extraligového basketbalového mužstva Nitry Peter Seman sa vyjadril pred pár dňami nasledovne.

„Po našom nedávnom zápase proti Svitu v basketbalovej lige som dlho nevedel zaspať. Donekonečna som sa sám seba pýtal, či má význam dávať mladým slovenským hráčom šancu. Momentálne si dovolím s istotou tvrdiť, že nie!“

Reakcie hlavne mládežníckych trénerov nenechali na seba dlho čakať. Vyjadril sa k tomu aj náš tréner Milan Špiner, ktorý trénuje mládež už osem rokov a aktuálne pôsobí ako asistent trénera v ženskom družstve ŠKP 08 Banská Bystrica: Prinášame ho takmer v plnom znení:

„Nebudem sa vyjadrovať k nasadzovaniu mladých hráčov v mužskej zložke basketbalu keďže v nej nepôsobím. Skúsil by som na túto tému ísť cez ženskú zložku. Najstaršia naša hráčka ženského tímu má dvadsať rokov a okrem štyroch sú všetky v juniorskom veku. V Bystrici som tretí rok a práve pred tromi rokmi sme si dali trúfalé ciele. Posunúť naše vtedajšie juniorky na level, kedy by sme mohli obnoviť tradíciu seniorského banskobystrického basketbalu. Minulú sezónu sme preto prihlásili naše družstvo do 1. ligy žien, ktorá bola spojená s rakúskou ligou (tzv. ASWBL). V spoločnej lige s Rakúšankami sme obsadili 2. miesto, kde nás preskočil len profesionálny Post Viedeň. V 1. lige žien sme si bez prehry v jedinom zápase vybojovali postup do extraligy pre sezónu 2014/2015. „Klapka, strih“, odohrali sme sedem zápasov a máme bilanciu 0:7… Niektorí si môžu hovoriť: „Nemá to zmysel. Veď tie hráčky na to nemajú. Sú slabé. Nechce sa im.“ My si hovoríme: „Super. Ideme hore. Dievčatá napredujú a získavajú skúsenosti. Má to zmysel a ideme ďalej v našej robote.“ Sme blázni? Nie, nie sme. Vieme, že každá jedna hráčka v našom tíme miluje basketbal. Vieme, že v zápase sa snaží podať čo najlepší výkon vzhľadom na jej momentálne fyzické a psychické rozpoloženie. Vieme, že sú mladé. Vieme, že skúsenosti sa nedajú natrénovať a tak isto vieme, že potrebujeme čas. Vieme, že pre dievčatá to nie je jednoduché. Väčšina je stále na strednej škole a po vyučovacom procese musia bežať na tréning, resp. cestovať tri hodiny na vonkajší zápas. Regeneráciou je pre ne budíček pred siedmou hodinou ráno a následný „relaxačný pobyt“ v škole do 15:00 hodiny a následný tréning. Model extraligy mal byť iný. Mala byť MEL-ka (stredoeurópska liga), kde mali hrať najlepšie družstvá zo Slovenska, ktoré sú o level vyššie ako sme my – Slovan, alebo Cassovia. Druhým poschodím mala byť ASWBL (rakúsko-slovenská liga), kde mali byť zo slovenských družstiev tie menej skúsené z extraligy, nezaradené v MEL. Tento model nevyšiel a tak sme museli pristúpiť na „klasickú“ extraligu. V nej samozrejme prehrávame s najlepšími celkami vyšším rozdielom, ale aj tu hľadáme to pozitívne. Dávame si v zápasoch čiastkové ciele a takto sa snažíme baby posúvať stále vyššie. V poslednom zápase sme prehrali na palubovke Piešťanských Čajok rozdielom 28 bodov. Bolo to označené za debakel, ale pre nás to malo príchuť víťazstva. Odohrali sme najlepší zápas v sezóne a na dievčatá sme boli hrdí. Teraz sa pýtam: „Ako môžu médiá, okrem otázok na ľudí pohybujúcich sa v basketbale, pomôcť mladým hráčom/hráčkam rásť a napredovať?“ Je formou to, že označíme najlepší výkon (skoro juniorského družstva) v sezóne za debakel? Môže to mladé hráčky povzbudiť a vštepiť im to, že napredujú? Možno by stačilo poznať zákulisie každého projektu a každého klubu a potom dávať titulku k uverejneným výsledkom. Z tohto pohľadu vyznie titulka „debakel vs. debakel“ ako irelevantná a neadekvátna. Späť však k nášmu družstvu. V kádri máme jedenásť mládežníckych reprezentantiek. Ak sa máme pozerať iba na výsledky, tak ich môžeme rozpustiť a povedať: „mladým nemá význam dávať šancu“. Mali radšej ostať v 1. lige a vyhrať ju znova bez prehry, tento raz priemerným víťazným rozdielom skóre o 50 bodov… Ak sa však na toto družstvo pozrieme z iného uhla pohľadu, tak musíme povedať, že to má neoceniteľný zmysel pre celý slovenský basketbal. Reprezentantky majú možnosť hrať. Majú konfrontáciu s najlepšími a viditeľne sa posúvajú vo svojej basketbalovej vyspelosti. Teraz odpoviem na prvotnú otázku a vyjadrím svoj názor: „Slovenským mladým hráčom a hráčkam má zmysel dávať šancu. Verím v to, že nie je lepšie zaplatiť ubytovanie šuflikantom zo zahraničia a hrať sa na vlastnom piesočku o medailu, ktorá stojí 5 eur a o rok „vybudovať“ nový tím z nových darmožráčov. Verím v to, že slovenský basketbal má budúcnosť a tá je v mládeži, ktorá potrebuje priestor aj v najvyšších ligách v našej krajine.“