Pred príchodom sem k nám pod Urpín, v auguste minulého roku, o ňom vedel málokto. Bol hráčom neznámeho hokejového mena. Málokto o ňom vedel a vie, že v materskej Dubnici bol ako mladík strelcom na pohľadanie. Potom mu síce robili ťažkosti problémy s kolenami, ale talent, aký má Dominik Hegyi (21), si po správnosti patrí byť rozvíjaný. Pre neho samotného sa stala zasľúbenou česká hokejová pôda, keď strávil 5 krásnych rokov v Třinci, na pôsobenie tam spomína s pátosom v hlase. Aj keď sa už prioritne sústredí na pôsobenie u nás, s myšlienkami presadiť sa a výraznejšie pomôcť .

Keď strelca zrádzajú kolená

„Hokej som začal hrávať od štyroch rokov v rodnej Dubnici. Hrával ho môj otec, vtedy aj starší brat, a tak nebolo veľmi čo riešiť. Pamätám si na svoje začiatky v prípravke, keď sme mali tréningy len cez víkendy od šiestej ráno, pretože v iných termínoch nebol pre nás k dispozícii ľad,“ rozhovoril sa Dominik. „Všetko s hokejom ma neskutočne bavilo. Raz na Vianoce som dostal dres Jágra a behal som v ňom po byte týždne. Páčilo sa mi aj na ľade, chodili sme na veľa turnajov, ktoré sme vyhrávali a mne sa darilo zbierať veľa ocenení a sošiek. Spomínam si, že ako piataci sme boli na turnaji v Pardubiciach, kde sme boli ako jediný slovenský tím a vyhrali sme ho. Bol som vtedy vyhodnotený ako najlepší strelec a hráč, cenu mal odovzdávať Dominik Hašek, ale napokon sa tak nestalo,“ pokračoval, no preladil už na inú tému. „Ako ôsmak som mal problémy s kolenami. Najprv mi operovali ľavé, neskôr som mal problémy s pravým. Ako deviatak som hrával s ortézami na oboch kolenách, no na pravom som nemal predný krížny väz, mal som ho teda oslabené. V jednom zápase mi tak praskol meniskus a musel som sa podrobiť plastike kolena. Veľmi mi vtedy pomohla fyzioterapeutka pani Zuzana Rochová, urýchlila môj návrat na ľad a dáva ma, keď treba, dokopy až dodnes,“ pousmial sa.

V Třinci aj s Pánikom

Po skončení základnej školy, no hlavne vyliečení, sa pobral do Česka, kde sa na 5 rokov stal hráčom Třinca. „Veľmi rád spomínam na to obdobie. Všetko tam bolo na úrovni, podmienky na hokejový rast veľmi dobré. Začal som tam hrávať v doraste, aj keď do prvej sezóny som po operácii naskočil neskôr, so mnou tam boli Slováci Heliska, Rapáč a aj Rišo Pánik, ktorý dnes hrá v NHL za Tampu Bay. Celkom sa mi darilo a druhú sezónu som už ako 16-ročný hral za juniorku, pričom v Česku ju hrali vtedy asi štyria takýto mladí hráči. V play-off som mal potom striedavé štarty aj za dorast, tam sme skončili druhí, rovnako aj v juniorke, keď sme prehrali finále s Vítkovicami, pričom sme to mali rozohrané veľmi dobre,“ hovoril o vyraďovacích bojoch, ktoré odohral s bolesťami, pod obstrekmi, keďže predtým si vytkol členok.

„V tretej sezóne som hrával za juniorku a chodil aj na tréningy, dokonca som nastúpil aj na jeden zápas v áčku, v takomto juniorskom režime, s občasnými štartmi za A – tím, to išlo až do konca môjho pôsobenia v Česku,“ poznamenal. V tom sa mu kariéra otočila iným smerom. „V Třinci sa mi skončila zmluva, aj keď som mal nastúpiť do letnej prípravy s áčkom, no nestalo sa. V tom prišla možnosť prísť do Bystrice, čo som uvítal. Ihneď po svojom príchode v auguste minulého roku som smeroval na mesačné hosťovanie do Detvy. Potom som sa začlenil do A- tímu, debutoval som v zápase proti SR 20, premiérový extraligový gól prišiel v zápase s Trenčínom,“ vymenoval jeho pohľad vecí pri príchode k nám.

„Našiel som tu dobré podmienky, extraliga je sama o sebe inou súťažou ako juniorka, preto musím na sebe čo najviac makať, aby som si vybojoval čo najviac priestoru na ľade a pomohol tak tímu. Máme pomerne silné mužstvo a verím, že keď budeme spoločne nato šliapať, ešte v tejto sezóne sa nám niečo môže podariť vyhrať. A ako hovorím, rád by som k tomu prispel aj ja,“ použil chlapské slová.

Dominik je taký tichý, skromný chalan. V šatni ho tréneri, neraz aj kapitán Mišo Hudec, súria, aby bol na ľade viac drzejší, srdnatejší. Hokej je ale jeho láskou, za podporu v ňom, ktorú dostáva od rodiny, ďakuje. Pomáha mu aj jeho starší brat, ktorý je kondičným trénerom, v lete mu robí tréningy a cez sezónu mu radí v mnohých otázkach. Vo voľnom čase rád športuje, vysadne na bicykel, zahrá si tenis, na izbe v hoteli Lux, kde býva v jednej izbe s Mislavom Rosandičom, si zahrá playstation. V jedle vyberavý nie je, obľubuje mamine bryndzové halušky, v lete rád griluje a zje všetko okrem pečienky . Pije džús zriedený s vodou a rád si vypočuje hudbu na akýkoľvek spôsob, páči sa mu aj skupina Kabát, ktorej bol na koncerte. V televízii si rád pozrie filmy s Adamom Sandlerom a tradične, ako snáď každý hokejista, seriál Dva a pol chlapa.

Jeho hokejovým vzorom je odjakživa Pavol Demitra, ktorého mal osobne možnosť spoznať a má doma od neho kartičky a nahrávky jeho gólov v NHL na VHS kazetách. Dominik, chalan s čistou dušou, na záver zhrnul svoj hokejový sen, postoj k životu. „Nedávam si žiadne ciele. Chcem hrať čo najlepšie v tom tíme, v ktorom hrám. Určite by som sa rád niekedy potom vrátil do Třinca, bolo mi tam veľmi dobre. Ale ak sa mi má niečo podariť, tak sa mi to podarí len vďaka sebe, preto sa musím zlepšovať a veľa na seba pracovať,“ zakončil pragmaticky, pokorne a realisticky.