Družstvo juniorov ŠKP banská Bystrica aj v sezóne 2012/2013 obhájili prvenstvo bez jedinej prehry v základnej časti a aj počas finálového turnaja dokázali bez prehry vystúpiť na najvyšší stupienok.

Keď z minulého ročníka ostali v družstve len dvaja hráči, bolo otázne ako sa s týmto faktorom vyrovnajú. Z USA sa však vrátil Viktor Žambor, ktorý doplnil opornú os Bystričanov. Spolu s Martinom Matejčíkom a Róbertom Rozimom patrili k základným hráčom juniorov. Z Prievidze do škôl prišli Branislav Pipíška a Martin Švarc, ktorí vhodne doplnili káder a boli nepríjemní pre všetkých súperov. Zo základného kádra, však z rôznych príčin ukončili basketbalovú kariéru až piati hráči.

Družstvo však posilnili „kadeti“, pre ktorých bolo celé účinkovanie vo vyššej kategórii veľkou školou basketbalu. Bolo len na samotných hráčoch, ako využijú vo svoj prospech túto cennú skúsenosť. Pred koncom kalendárneho roka sa však vyskytol ďalší problém. Zdravotný stav trénera Branislava Bažányho, ktorý mu nedovoľoval pokračovať v začatej práci. Všetci boli veľmi radi, že sa zotavil a na finálový turnaj bol pripravený nastúpiť.

Počas finálového turnaja Bystričanov čakala náročná úloha. Vodcovskú úlohu v družstve opäť bravúrne zvládol kapitán Martin Matejčík a prispel veľkým podielom na tomto triumfe. Róbert Rozim a Viktor Žambor pôsobili ako „starí mazáci“. Boli postrachom pre každého súpera. „Prievidžania“ Branislav Pipíška ako aj Martin Švarc mali zdravotné problémy a pred samotným vyvrcholením finálového turnaja sa nevedelo či vôbec nastúpia do zápasov.

Ukázali však veľké srdce a výraznou mierou sa zapísali do juniorskej histórie ŠKP. Z mladších hráčov – kadetov, bol a v pravý čas to dokazoval aj na ihrisku prínosom Maroš Minárik. Svojou dravosťou neraz prekvapil všetkých divákov. Kadeti : Frederik Lepáček, Róbert Jeňo, Ladislav Varga a dokonca aj „vekovo starší žiak“ Dávid Bendík celé družstvo vhodne dopĺňali, vyskúšali si aj počas turnaja chuť „hrať“ takýto dôležitý turnaj.

Absolútne všetci hráči zvládli svoju úlohu v družstve a preto si zaslúžili byť opäť prví. Zvlášť sa treba poďakovať jednej osobe, ktorú síce nebolo tak veľmi vidieť z hľadiska:  Róbertovi Rozimovi st., ktorý pomáhal či už na tréningoch, zápasoch ale hlavne keď sa riešili zdravotné problémy hráčov a trénera Bažányho. Ukázal, že je veľký človek a za to mu patrí veľké ĎAKUJEME.