Hypertenzia je celosvetovo hlavnou príčinou predčasných úmrtí. Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií sú v ohrození stotisíce Slovákov a značne pribúdajú. Vysokému krvnému tlaku sa zvykne hovoriť aj tichý zabijak. Väčšina ľudí totiž zistí, že má hypertenziu, až keď ich postihne srdcový infarkt alebo mozgová mŕtvica.

Štatistiky

Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie možno odhadovať, že 1,28 miliardy dospelých vo veku 30 až 79 rokov má hypertenziu. Pritom až 46 % si neuvedomuje, že má problém. Menej ako polovica (42 %) s hypertenziou je diagnostikovaná a liečená a asi len 1 z 5 dospelých (21 %) s hypertenziou ju má aj pod kontrolou. Hypertenzia je hlavnou príčinou predčasných úmrtí na celom svete.

Vývoj počtu sledovaných pacientov s hypertenziou na Slovensku je podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií(NCZI) nelichotivý a má značne stúpajúci trend. Dlhodobo ide o najčastejšiu skupinu diagnóz v kardiologických ambulanciách.

Podľa posledných údajov bolo v roku 2021 v kardiologických ambulanciách na Slovensku sledovaných 240 590 osôb s hypertenznými chorobami (v tom 117 022 mužov a 123 568 žien). Medziročne narástol ich počet o 15 525 (v roku 2020 bol počet sledovaných osôb 225 065, v tom 108 821 mužov a 116 244 žien). Každoročne pribudne kardiológom približne 30 tisíc osôb so zistenými hypertenznými chorobami. Najvyšší podiel dlhodobo tvoria
45 až 64 -roční pacienti.

Vysoký krvný tlak je dlhodobo najväčšou hrozbou aj pre obličky, čo rovnako potvrdzujú údaje Národného centra zdravotníckych informácií, mapujúce nefrologickú starostlivosť na Slovensku. Z celkového počtu 159 882 sledovaných pacientov v nefrologických ambulanciách v roku 2021 bolo pre hypertenznú a vaskulárnu nefrosklerózu sledovaných až 21 790 ľudí.

Varovné signály

Varovnými signálmi hypertenzie sú ranné bolesti hlavy, krvácanie z nosa, nepravidelný tlkot srdca, zhoršenie zraku či bzučanie v ušiach. Najmä ľudia s krvným tlakom nad 180/120 môžu pociťovať silné bolesti hlavy, bolesť v hrudi, závraty, ťažké dýchanie, nevoľnosť, vracanie, rozmazané videnie alebo iné zmeny videnia, úzkosť, zmätok, bzučanie v ušiach, krvácanie z nosa, abnormálny srdcový rytmus.

V takých prípadoch treba vyhľadať lekára. No rovnako tak nemusia hypertonici pociťovať nič a jediný spôsob, ako zistia pravdu, je meranie krvného tlaku. K tomu nabáda aj tohtoročný Svetový deň hypertenzie, ktorého témou je: „Zmerajte si správne krvný tlak, kontrolujte si ho, a žite dlhšie!“

Medzi ovplyvniteľné faktory zvyšujúce riziko hypertenzie patrí nadmerná konzumácia soli, nasýtených tukov a nízky príjem ovocia a zeleniny, fyzická nečinnosť, konzumácia tabaku a alkoholu, či kilá navyše. Ale aj neovplyvniteľná rodinná anamnéza hypertenzie, vek nad 65 rokov a súbežná cukrovka alebo ochorenie obličiek.

Znížiť vysoký krvný tlak môžu pomôcť zmeny životného štýlu, ako zdravé stravovanie s nízkym obsahom soli, normálna hmotnosť, fyzická aktivita, či odvykanie od tabaku. Pri liečbe vysokého krvného tlaku môže tiež lekár odporučiť jeden alebo viac liekov, ktoré sú však neúčinné bez zmeny životného štýlu. Ak sa hypertenzia nelieči, môže spôsobiť ďalšie zdravotné problémy, ako je ochorenie obličiek, srdcové ochorenie či mŕtvica, ktoré prichádzajú bez varovania. 

Prečo je vysoký krvný tlak nebezpečný?

Srdce pri vysokom tlaku vytláča krv do užšieho priestoru, čím sa viac namáha. Aby sa tejto situácii srdce dokázalo prispôsobiť, svalovina ľavej komory postupne hrubne. Tým sa zhorší aj okysličenie srdca. Srdce sa viac vyčerpáva, až môže dochádzať k jeho zlyhávaniu.

V očiach môžu kvôli vysokému tlaku praskať jemné cievky alebo tam môže presakovať tekutina. Možno ste sa u očného lekára stretli s meraním vnútro-očného tlaku. Nemýľte si však vysoký vnútroočný tlak (glaukóm, zelený zákal) s vysokým krvným tlakom, ktorý sa meria úplne iným spôsobom a znamená odlišnú diagnózu.

Prasknutie cievky pod vysokým tlakom môže mať za následok cievnu mozgovú príhodu. Vysoký tlak poškodzuje aj klbká drobných cievok v obličkách. Kvôli tomuto poškodeniu môžu obličky zlyhať a neplniť si svoju funkciu.

Vplyvom vysokého tlaku trpia aj samotné cievy. Poškodzuje sa ich vnútorná výstelka a môžu sa na nich usádzať tuky a vznikať krvné zrazeniny. Ak sa cieva upchá, vzniká infarkt. Ak sa upchá cieva zásobujúca srdce, vznikne infarkt myokardu.

Liečba vysokého krvného tlaku

Ak si opakovane nameriate zvýšené hodnoty krvného tlaku, navštívte svojho všeobecného lekára. V nekomplikovaných prípadoch budete v jeho starostlivosti. Ak to bude potrebné, odošle vás k internistovi.

Liečba závisí od hodnôt vášho krvného tlaku aj iných faktorov, najmä pridružených ochorení či iných užívaných liekov. Bude intenzívnejšia, ak sú vaše hodnoty vysoké.

Pri nízkom kardiovaskulárnom riziku a nie príliš vysokých hodnotách tlaku nepotrebujete lieky. Tlak pomôže upraviť  vhodná strava a dostatok pohybu. V niektorých krajinách už lekári predpisujú pohyb ako liek. Zvoľte si najmä vytrvalostné športy, napríklad chôdzu či plávanie. Ich účinok potvrdzujú viaceré štúdie.

Udržiavajte zdravú telesnú hmotnosť, skoncujte s fajčením, znížte príjem nadmerného množstva soli a obmedzte konzumáciu alkoholu.Osvojte si zdravý životný štýl, nech sú vaše hodnoty tlaku akékoľvek. Aj pri veľmi vysokých hodnotách môžete týmito opatreniami znížiť krvný tlak o určitú hodnotu.

Ak trpíte výkyvmi tlaku, môže vám okrem pravidelnej liečby predpísať aj lieky, ktoré užijete len v prípade potreby – keď vám tlak náhle vystúpi aj napriek užívaniu pravidelnej liečby.