Mestská časť Uhlisko patrí k najmladším v rámci mesta Banská Bystrica. Proces tvorby novej mestskej časti v rámci mesta je nasledovný: Banskobystrickí poslanci musia schváliť žiadosť obyvateľov mesta o vyhlásenie novej mestskej časti. Materiál s potrebnou dokumentáciou ďalej ide na Okresný úrad v Banskej Bystrici a odtiaľ žiadosť na Ministerstvo vnútra SR, ktoré schvaľuje názvy mestských častí a registruje ich.

Uhlisko

Až  po schválení názvov mestských častí a ich registrácii na MV SR sa začína proces zmeny volebných obvodov v rámci mesta. Základom pre schválenie novej mestskej časti je vypracovanie podkladov historického vývoja a názvu danej časti. Nie je to také jednoduché a nie kdekoľvek môže byť schválená mestská časť. Dňa 12. augusta 2016 som tieto podklady vypracoval, lebo Uhlisko malo všetky náležitosti sa stať novou mestskou časťou nášho mesta.

Uhlisko

Tento proces začal verejným zhromaždením obyvateľov časti mesta Uhlisko na základe schválenia jeho konania mestským zastupiteľstvom Mestské zastupiteľstvo 15. decembra 2015 uložilo  Dočasnej komisii MsZ pre zmenu územného členenia mesta Banská Bystrica spracovať návrh na zmenu územného členenia mesta so zriadením novej časti mesta Uhlisko.

S návrhom novej mestskej časti pre obyvateľov Uhliska prišiel poslanec za túto časť mesta Marcel Pecník. Komisia na svojom zasadnutí dňa 24. augusta 2016 zosumarizovala odborné stanoviská a požiadala odborné útvary mesta o spracovanie podkladov tak, aby návrh na zmenu územného členenia mohol byť predložený na mestské zastupiteľstvo. Verejné zhromaždenia sa konalo 13. októbra 2016 vo Veľkej sieni MsÚ.

Prvú dochovanú písomnú zmienku o osídlení tohto územia – o šľachtickej kúrii máme už zo z roku 1563 v spomienkach fuggerovského faktora Jána Dernschwamma. Ten pripisuje stavbu tohto domu bohatému banskobystrickému nemeckému šľachticovi – ťažiarovi, ktorý si na tejto strane Hrona postavil prepychový, pôvodne drevený dom. Jednalo sa pravdepodobne o súčasnú vilu pod Urpínom pri súčasnom Rozprávkovom dome. Rozprávkový dom je novou zaujímavosťou Uhliska.

Rozprávkový dom

Uhlisko je jednou z troch mestských častí popri Šalkovej a Iliaši, ktoré od Banskej Bystrice oddeľuje rieka Hron a sú spojené s mestom prostredníctvom mostov. Napriek tomu Uhlisko malo a má mnoho zaujímavosti.

V tejto časti je situovaná Malá železničná stanica, Kaplnka sv. Jána Nepomuckého, unikátna renesančná vila pod Urpínom, stojí tu hokejový štadión, Kalvária na Urpíne, skokanské mostíky, socha partizána, Hvezdáreň na Vartovke, kláštor Rádu bosých karmelitánov a súčasťou Uhliska je aj Náučný chodník Serpentíny Urpín…

Stáli tu niekedy hlavné banskobystrické futbalové štadióny, parné a vaňovú kúpele, vojenská plaváreň, tehelňa, epidemiologická nemocnica, prícestné hostince na ceste do Mičinej a ďalšie .

Kostol povýšenia Svätého kríža na Kalvárii

Minulosť Uhliska

Územie, na ktorom bolo postavené sídlisko Uhlisko má bohatú históriu. Toto územie patrilo od stredoveku mestu Banská Bystrica. Rozprestieralo sa na rovine po ľavej strane rieky Hron, ktorá toto územie zo severnej strany oddeľovala a oddeľuje od vlastného centra mesta.

Na juhozápadnej, južnej a juhovýchodnej strane územie obklopujú vrchy Urpín, Turíčka, Srnková, Kopa – čím dotvárajú dojem uzavretého priestoru.

Osídlenie sa v stredoveku a novoveku koncentrovalo len v malej časti tohto územia priamo pod vrchom Urpín pri rieke Hron. Táto mestská časť sa v novšej dobe nazývala Fabrika. Pretože tu boli situované domy a dielne banskobystrických remeselníkov. Táto časť neskôr dostala pomenovanie Svätojánsky rad podľa blízko stojacej kaplnky sv. Jána Nepomuckého. V strednej časti územia sídliska pri Hrone v 19. storočí ťažili piesok pre potreby tu postavenej tehelne a táto časť sa nazývala Žltý piesok.

Kaplnka sv. Jána Nepomuckého na železničnej stanici Banská Bystrica mesto

Vo východnej časti tohto územia susediacej s niekedy samostatnou obcou Majer boli v 16. storočí (v roku 1548)  postavené na rieke Hron Horné banskobystrické hrable na zachytávanie splavovaného dreva z Horehronia. Drevo sa využívalo predovšetkým pre banícku a hutnícku činnosť. Drevo sa tu, ale aj priamo pálilo v milieroch a vyrábalo sa z neho drevené uhlie. Na základe tejto uhliarskej činnosti charakteristickej pre toto územie sa zaužíval názov Uhlisko.

Základnou osou tejto časti územia na ktorom sa postavilo sídlisko Uhlisko, bola stredoveká historická cesta, ktorá viedla z Banskej Bystrice od Hronskej brány (dnešná Kapitulská ulica) mostom cez rieku Hron a smerovala do Hornej Mičinej. Postupne s reguláciou koryta rieky Hron v prvej polovici 20. storočia, ale aj po druhej svetovej vojne začala výstavba tehlových rodinných domov a nájomných bytoviek.

V období 1. Československej republiky tu bol na prelome 20. a 30. rokoch postavená vilová štvrť. Banská Bystrica sa v rokoch 1949 – 1960 stala sídlom Banskobystrického kraja, potom do roku 1990 Stredoslovenského kraja.

Bývalá plaváreň pod Urpínom

Bola politickým, hospodárskym, administratívnym a kultúrnym centrom stredného Slovenska. Banská Bystrica zaznamenala v tomto období značné územné rozšírenie, a zvýšenie počtu obyvateľov mesta, pre ktorých bolo potrebné postaviť byty. Počet obyvateľov sa zvýšil z 13 605 v roku 1950 na 22 529 v roku 1960.

V 40.-  60. rokoch 20. storočia došlo k výstavbe tehlových sídlisk priamo v okolí intravilánu vlastného historického mesta Na Fortničke, Na Uhlisku, Sídlisko. V rámci Uhliska sa tak začalo s výstavbou sídliska, ktorá pokračovala v druhej polovici 20. storočia výstavbou už moderných panelových domov.

Sídlisko prevzalo historický názov zaužívaný pre toto územie od 16. storočia – Uhlisko (latinsky „Carbonaria“). Na konci 20. storočia sa tento proces
výstavby ukončil. Súčasťou výstavby bola aj občianska vybavenosť – obchody, základná škola, škôlka. Sídlisko Uhlisko tak predstavuje prírodne aj spoločensky osobitný komplex, ktorý je však priamo spojený s jadrom mesta Banská Bystrica prostredníctvom troch mostov cez rieku Hron.

Rybník Pod Rybou na Uhlisku