Mestská časť Banskej Bystrice Sásovej patrí medzi najstaršie časti nášho mesta. Bola hlavným centrom majetkov šľachtickej rodiny prvého banskobystrického richtára Ondreja.

Sásová

V Starej Sásovej doteraz stojí unikátny gotický kostol sv. Antona a Pavla pustovníkov, je tu zvonica pred ktorou je umiestnená busta Milana Rastislava Štefánika.

Sásovčania sa nazývajú Sásovania a pripadlo im označenie Uhorkári – pretože tu pestovali najlepšie uhorky známe svojou vynikajúcou chuťou. Doteraz sa tu uskutočňuje podujatie Sásovská uhorka. Sásovania sú doteraz veľmi hrdý na svoju minulosť a bohaté tradície, ktoré im zanechali ich predkovia.

Sásovská uhorka

Nad Sásovou pri pravekom Sásovskom hrádku nazývanom tiež Nemčiansky hrádok sa nachádzajú pozoruhodné jaskyne Kaplnka a Netopierska, kde sa potvrdilo osídlenie človekom už v období praveku.

V mladšej histórii sa o pripojení Sásovej k mestu začalo hovoriť po druhej svetovej vojne. Nakoniec sa tak stalo v roku 1966 v súvislosti s výstavbou Banskej Bystrice ako metropoly Stredoslovenského kraja. Hneď po pripojení k mestu sa začalo s plánmi výstavby moderného sídliska.

Stará Sásová

To sa malo pôvodne stavať smerom na Zvolen na inom mieste, aby došlo k prepojeniu Banskej Bystrice so susedným Zvolenom. Nakoniec z hľadiska urbanizmu Banskej Bystrice sa rozhodlo o postavení na súčasnom mieste. Začalo sa stavať v 70. rokoch minulého storočia v údolí potoka Jelšovie medzi historickými dedinami Rudlová a Sásová.

Výstavba sídliska prebiehala v rokoch 1970-1991. Prvými boli súčasné ulice Ružová, Beskydská, Fatranská, Gerlachovská a Chabenecká. Pôvodný názov sídliska bol v tomto období Rudlová – Sásová (RUSA). V roku 1984 sa jeho názov oficiálne zmenil na Sídlisko Osloboditeľov. Neskôr sa používal len názov Sídlisko Sásová. Po výstavbe celé sídlisko na 210 ha malo 25 000 obyvateľov s počtom bytov 6 390. Sídlisko je jednou z najľudnatejších častí mesta Banská Bystrica aj v súčasnosti.

Sídlisko Sásová

Názvy Sásovej v minulosti

Dedina rytiera (rok 1350), Sasova dedina (1391), Svätý Anton (1477), Zvolenská Sásová (1908). Dedina Sásová dostala pomenovanie po synovi prvého banskobystrického richtára Ondreja rytiera Mikuláša Sasa. Teda nie podľa toho, že v dedine žili Sasi, ale že on bol Sas.

Nazývala sa tiež Svätý Anton, podľa patrocínia tunajšieho starobylého kostolíka zasvätenému sv. Antonovi a Pavlovi pustovníkom. V maďarčine mala názvy Szászfalva a  Zólyomszászfalva, po nemecky Sachsendorf.

Dejiny Sásovej

Sásová sa vyvinula na banskobystrickom mestskom teritóriu a patrila medzi desať stredovekých dedín na tomto území. Išlo o významné sídlo, ktoré patrilo potomkom prvého banskobystrického richtára Ondreja.

V roku 1350 bola vydaná na žiadosť synov Mikuláša Sasa, syna Ondreja odpustková listina pre kostol Panny Márie a sv. Antona. Podľa tradície sa tento kostol považoval za jeden z najstarších na teritóriu mesta Banskej Bystrice a bol zasvätený sv. Antonovi a Pavlovi pustovníkom.

Kostol v Sásovej

Podľa patrocínia sa pre Sásovú používal aj názov Svätý Anton. Sásovský akvadukt bol prvým vodovodom mesta. Dedina patrila šľachtickému rodu Barlovcov, od ktorého ju získala Barbora Kuncovičová, ktorá Sásovú v roku 1501 predala mestu Banská Bystrica.

V majetku mesta bola Sásová až do polovice 19. storočia, kedy sa transformovala na samostatnú obec. V roku 1966 bola Sásová pričlenená k mestu Banská Bystrica.

Sásová

Priezviská Sásovanov v minulosti

rok 1501: Kurta, Benkovič, Popa, Starý, Németh, Štemplík, Deuren, Hradoš… rok 1869: Kollár, Lichý, Kmeť, Turčan, Roháč, Kuriatko, Javorka, Risz, Koreň, Voskár, Miškovský, Krman, Kostiviar, Veliačik, Bučko, Mačuha, Uhrín, Gregor, Škropek…

V roku 1869 najpočetnejším rodom v Sásovej boli Roháčovci – žilo tu 18 rodín, druhým najpočetnejším bol rod Lichých žilo tu 10 rodín, potom Risovci a Kuriatkovci, ktorí mali v Sásovej  po 6 rodín.

Počet obyvateľov Sásovej

220 obyvateľov (rok 1869), 263 (1880), 404 (1910), 450 (1921), 569 (1930), 640 (1940), 683 (1950), 858 (1961), 18 082 (2008).

Kostol sv. Antona a Pavla pustovníkov v Sásovej

Kostol v Sásovej patrí k najstarším a historicky najzachovalejším banskobystrickým kresťanským stavbám. Ján Dernschwam – faktor Banskobystrického mediarskeho podniku Thurzovsko-Fuggerovskej spoločnosti v Bystrici zachoval vo svojich spomienkach z roku 1563 tradíciu na starobylosť kostola v Sásovej.

Parafrázujúc píše: „Za čias uhorského kráľa Belu bola Banská Bystrica ešte dedinou bez kostola, všade tam bývali šľachtici a mali svojich sedliakov a v dedine Sv. Antona bol farský kostol, kam chodili aj všetci Bystričania.“

Kostol sv. Antona Pavla pustovníkov

Busta generála Milana Rastislava Štefánika v Sásovej

V niekdajšej samostatnej obci Sásová je v súčasnosti na podstavci osadená kópia pôvodnej busty generála Milana Rastislava Štefánika bez čiapky. Originál busty inštalovali v Sásovej v roku 1938, pri oslavách 20. výročia vzniku Československej republiky. Bronzovú bustu zhotovil akademický sochár Ladislav Majerský z Bratislavy.

Počas socializmu v polovici 50-tych rokov 20. storočia bustu odstránili z ideologických dôvodov. Bustu po jej odstránení nezničili ako iné na Slovensku, ale uložili v budove bývalého Miestneho národného výboru v Sásovej.

Busta M. R. Štefánika

Približne v polovici 80-tych rokoch minulého storočia ju z povaly objektu zobral a tým zachránil vtedajší zväzák Robo Janovec. Od jeho otca sa iniciátor myšlienky znovuosadenia busty Štefánika Ladislav Roháč začiatkom roku 2003 dozvedel, kto má vzácnu bustu Štefánika. Premiestniť originál sa do Sásovej nepodarilo, pretože neboli na to finančné prostriedky.

Epoxidovú kópiu busty, ktorú umiestnili v Sásovej dal zhotoviť banskobystrický Mestský úrad. Kópiu busty v Sásovej inštalovali pri príležitosti 125. výročia narodenia Štefánika a 750. výročia udelenia mestských privilégií Banskej Bystrici.

Štefánikova busta v Sásovej

Záverom

V Sásovej bolo Ing. Jánom Kollárom založené Dokumentačné centrum Sásová – ktoré mapuje, zbiera a uchováva všetky materiály k minulosti Sásovej. V roku 2010 bola vydaná monografia o tejto obci. Lokálpatriotizmus a vzťah k Sásovej sa utvára množstvom podujatí ako Sásovská uhorka či prednáškami v priestoroch kostola.

Je tu zriadená farnosť, podobne na sídlisku Rudlová-Sásová v druhej farnosti pôsobia Seleziáni. Je tu aktívna občianska rada.

Medzi osobnosti Sásovej a roduverných Sásovanou patrili a patria napríklad: Ing. arch. Dušan Čupka, Ing. Ján Kollár, Milan Lichý, Elena Púchyová, Miroslav Javorka, Emil Javorka, Zora Majlingová, Oľga Vigašová, Miloš Styk, Július Roháč, Anna Roháčová, Božena Lichá, Miroslav Kollár, Július Kohút – rodiny Nemannová, Lichá, Čupková, Vokáňová, Chrenková, Eliasová a ďalší.

Sásovania s Vladimírom Sklenkom na Sásovskej uhorke