Dnes zavítame do mestskej časti nášho mesta Kráľovej. Kráľová sa vyvinula ako dedina slobodných kráľovských rybárov z Radvane pri rieke Hron pod Urpínom. Je to mestská časť s najstaršími dejinami, ktorá v rámci Banskej Bystrice najviac stratila svoju historickú identitu.

V súčasnosti sa redukuje na Sládkovičovu ulicu a Podháj, kde aktívni Kráľovčania vystupujú v prospech obnovenia identity a rozvoja tejto časti nášho mesta. Používajú sa názvy Tesco v Radvani, Pivovar Urpiner, mládežnícky štadión v Radvani, hrob Andreja Sládkoviča na evanjelickom cintoríne v Radvani, Radvaň park, OBI v Radvani, Tihányiovský kaštieľ v Radvani.

Popritom všetky tieto objekty sa nachádzajú na historickom území Kráľovej – podobne ako aj celá Zvolenská cesta s množstvom obchodných prevádzok.

V Kráľovej sa ešte do polovice 20. storočia nachádzala pri súčasnom Tescu unikátna pamiatka kaštieľ Mateja Korvína nazývaný aj Soví hrad. Okrem toho nad dnešným Tescom sa nachádzali aj minerálne pramene, kde boli vybudované aj kúpele.

Názvy Kráľovej v minulosti: Radvaň, Rybáre, Bečov, Kráľová

Prvá písomná zmienka o kráľovských rybároch z Radvane sa zachovala z roku 1263, kedy uhorskí kráľ Belo IV. potvrdil držbu územia neskoršej Hornej Radvane (na ktorom sa vyvinula dedina Malachov) Gejzovi a Petrovi synom Suecha, ktorých obťažovali v držbe ich majetku synovia Sykuna a ďalší rybári z Radvane.

V roku 1287 daroval uhorský kráľ potomkom predáka kráľovských rybárov Sykuna polovicu dediny Radvaň. Išlo o členov šľachtického rodu Radvanskovcov z Radvane. V roku 1291 sa aj druhá polovica Radvane (neskoršia Kráľová), kde žili kráľovskí rybári  dostala do majetku  Radvanskovcov.

Radvanskovci o túto časť v 14. storočí prišli a stretávame sa tu s inými šľachtickými majiteľmi. Na rozlíšenie od Radvanskovcej Radvane sa začali pre druhú časť Radvane používať iné názvy. V roku 1376 máme doložený názov dediny ako upozornil historik Pavol Maliniak Bečov (Beech) nazývanú tiež Rybáre.

V roku 1417 je po prvýkrát pre dedinu doložený názov Kráľová ( v maďarskej forme Kyralyfalva). V roku 1507 je použitá aj latinská forma názvu Kráľovej Villa Regis (Dedina kráľa) a v roku 1522 už aj slovenský variant v podobe Kyralowa. Posledný názov Kráľová sa stal hlavným a udržal sa až do súčasnosti.

Mýtus o najstaršej písomnej zmienke z roku 1264 o Kráľovej ako Villa reginalis Querali

V dôsledku zániku Uhorska a vzniku Československa v roku 1918 sa zabudlo na práce uhorských a nemeckých historikov a prijal sa úzus, že zmienka z roku 1264 pod názvom Kráľová sa zmieňuje o našej Kráľovej pri Banskej Bystrici.

V skutočnosti nemecký historik pred viac ako 250 rokmi vo svojej práci o Uhorsku presne určil a lokalizoval spomínanú Kráľovú do Sedmohradska v súčasnom Rumunsku. Za najstarší doklad o existencii dediny kráľovských rybárov, ktorá sa premenovala na Kráľovú môžeme považovať však rok 1263.

Chotár Kráľovej

Chotár Kráľovej začínal od kostola Panny Márie na Hôrke a smeroval popri Tihányiovskom kaštieli k rieke Hron. Rieka Hron tvorila východnú hranicu Kráľovej. Južnú hranicu tvoril potok Kalník, ktorý oddeľoval územie Kráľovej od dediny Kremnička. Dnes na území Kremničky pri potoku Kalník sa nachádza v súčasnosti ako hraničný bod napríklad podnik Lunter na výrobu tofu výrobkov.

Tihányiovský kaštieľ

Kaštieľ uhorského kráľa Mateja Korvína nazývaný tiež Soví kaštieľ (po maďarsky Bagolyvár) v Kráľovej

Najmenej známym a dnes už nejestvujúcim kaštieľom z kaštieľov v Radvani-Kráľovej  bol kaštieľ Mateja Korvína. Kaštieĺ patril pravdepodobne medzi najstaršie stavby svojho druhu na okolí. Svedčí o tom aj tradícia, ktorá ho považovala za lovecký zámok Mateja Korvína. Okrem názvu Soví hrad sa používali aj názvy: Starý kaštieľ, Malý hrádok.

Soví hrad bol štvorkrídlovou budovou s nádvorím, ktorá stála na terase Hrona,  medzi dnešným Tescom a Tihányiovským kaštieľom. Soví hrad bol asanovaný po 2. svetovej vojne. V 19. storočí tu bola umiestnená fabrika na výrobu šablí a bodákov. Vyrábali sa tu aj honosné šable pre šľachtu, ktoré patria v súčasnosti medzi zbierkové klenoty Maďarského národného múzea v Budapešti. Neskôr tu boli umiestnené kasárne, či vojenská nemocnica.

Soví hrad

Tihányiovský kaštieľ v Kráľovej

Kaštieľ bol pomenovaný podľa jeho majiteľov Tihányiovcov. Pôvodne bol prízemnou budovou postavenou v 1. polovici 17. storočia v renesančnom slohu. Jeho zvyšky sa zachovali v severozápadnej časti objektu. Posledná rozsiahla prestavba bola roku 1819, kedy objekt dostal klasicistickú podobu a ďalšie úpravy z 19. storočia vyústili do neorenesančnej podoby.

V roku 1972 bol vyhlásený za kultúrnu pamiatku a po komplexnej obnove bol odovzdaný Stredoslovenskému múzeu v Banskej Bystrici. Dnes je tu umiestnená stála prírodovedná expozícia Stredoslovenského múzea. Pôvodne mal byť kaštieľ asanovaný počas výstavby sídliska Radvaň a jeho sutiny mali zaplniť jamu v ktorej sa  dnes nachádza. Našťastie sa tak vďaka vzdelaným ľuďom nestalo a kaštieľ slúži pre nás všetkých do súčasnosti.

V 18. storočí boli zemepánmi Kráľovej Gerhardtovci a používali aj predikát „z Kráľovej“. V roku 1802 sa spomína práve Terézia Tihányiová z Kráľovej, rodená Gerhardtová, ktorá kúpila v Banskej Bystrici dom pre svojho maloletého syna Ignáca. O tri roky už dom v Banskej Bystrici predala. Neskôr nechala vystavať (prestavať) v Kráľovej súčasný Tihányiovský kaštieľ, ktorý bol dokončený v roku 1830.

V roku 1851 boli majiteľmi Kráľovej Tihányiovci a Radvanskovci, spomína sa tu Tihányiovský kaštieľ a sídlo vojenských kasární, ktoré boli v tomto čase v priestoroch Sovieho kaštieľa, predtým v rokoch 1808 – 1809 tam bola zriadené zbrojovka na výrobu šablí. Časť Kráľovej patrila aj pod niekdajší kráľovský Zvolenský hrad, ktorého vlastníkom bola v 18. storočí šľachtická rodina Esterházyiovcov.

Mestský mládežnícky štadión

Najstaršie vyše 200 – ročné priezviská Kráľovčanov

Káčer, Sudor, Sučan, Filipko, Riečan, Sedílek, Rojko, Korbély, Mráz, Petrikovič, Žuffa, Mende a ďalšie.

Spojenie Kráľovej s Iliašom, s Radvaňou a mestom Banská Bystrica

V roku 1857 sa Kráľová a Iliaš uvádzajú ako samostatné obce. Následne za Rakúsko-Uhorska dochádza po  roku 1886 k spojeniu týchto obcí. V roku 1920, po vzniku Československej republiky, je Iliaš osadou v chotári Kráľovej. V roku 1964 sa Kráľová zlučuje s Radvaňou a v roku 1966 sa ako súčasť Radvane pripája k Banskej Bystrici.