Ak by ste sa túlali po krásach Slovenska a chceli si výlet spríjemniť naozaj peknými pohľadmi do nočnej oblohy, rozhodne si urobte zastávku za jasnej noci na Kráľovej studni vo Veľkej Fatre. Hoci sa to môže zdať nepravdepodobné, ale budete  mať krásne výhľady na Mliečnu dráhu niekde na polceste medzi svetelným znečistením produkujúcim Banskou Bystricou a Martinom.

Perzeidy 2016 a Park tmavej oblohy Veľká Fatra

Tohtoročný meteorický roj Perzeíd mal mať posledné relatívne dobré pozorovacie podmienky. Budúci rok ich bude veľmi rušiť Mesiac po splne. Preto som hľadal možnosť pozorovaniu niekde v odľahlej a svetelným znečistením nerušenej časti strednej Európy.

Navyše podľa astronomických výpočtov sa frekvencia v dobe maxima roja okolo 12. augusta mala v našich zemepisných šírkach vyšplhať na nadpriemerných 170 meteorov za hodinu, čo je už naozaj veľké lákadlo byť v tej chvíli pod prírodným tmavým hviezdnym nebom.

Z tohto dôvodu som dal znova prednosť Slovensku pred Českom. Predsa len v miestnej hornatej prírode je o poznanie viac miest s tmavou hviezdnou oblohou. A pretože vlani sa mi pozorovanie nadmieru podarilo v Parku tmavej oblohy Poloniny na hraničnom východe Slovenska, chcel som zachovať tradíciu a navštíviť ďalší z unikátnych národných parkov tejto ľúbeznej krajiny. Tentoraz to bol mladý, ešte len pred rokom a pol vyhlásený Park tmavej oblohy Veľká Fatra.

Noc maxima z  11. na 12. augusta

Bohužiaľ, počasie ma zradilo. Z piatich naplánovaných nocí okolo maxima Perzeíd sa jasné nebo ukázalo len v priebehu dvoch. Navyše ku konci môjho pobytu už značne rušil výhľady  v prvej polovici nocí svit Mesiaca. Avšak bolo veľkým šťastím,  že práve noc maxima z 11.  na 12. augusta ovládlo bezoblačné počasie.

Samotné maximum roja bolo tak fantastické, že predčilo všetky moje očakávania. Z celkového počtu 104 meteorov na snímke sa 94 z nich podarilo zachytiť za túto jedinú noc! Najjasnejšie z meteorov presiahli mnohonásobne minimálu jasnosť bolidu a dokázali pri výbuchoch nakrátko „ožiariť“ nočnú krajinu.

Najúžasnejší bol roj 12. augusta skoro ráno, zhruba medzi 1:30 až 2:30 hod. letného stredoeurópskeho času, keď väčšina meteorov prevyšovala jas najjasnejších hviezd na nebi. Bol to úžasný zážitok, hoden pobytu pod hviezdami nového slovenského Parku tmavej oblohy. O to viac si to vážim.

Je obdivuhodné, že v našom okolí sú ešte stále miesta, ktoré aspoň čiastočne umožnia aj úplnému laikovi pochopiť význam tohto povestného prírodného hviezdneho raja. A že stále existuje silná túžba ľudí uchovávať takéto miesta vo svete škodlivého a expandujúceho svetelného znečistenia.

Fotografia

Snímka vznikla prakticky rovnakým spôsobom, ako vlani „Pršanie Perzeíd nad Kolonckým sedlom „. S tým rozdielom, že oproti vlaňajšku som si vďaka vysokej aktivite Perzeíd vystačil len s dvomi nocami, resp. 104 meteorov na snímke bolo zachytených v priebehu 8 hodín čistého času snímania neba, pričom 94 meteorov sa podarilo zachytiť len za 5 hodín.

Oproti vlaňajšku som využil stereoskopickú projekciu a snímka sa zarovnala voči obzoru, takže Mliečna dráha sa „skrútila“ a dráhy meteorov pochopiteľne tiež. Ako montáž pre nasnímanie hviezdnej mozaiky s krajinou, do ktorej potom boli meteory pripočítané, som využil Vixen polarite, ktorý naozaj odporúčam.

Jedna prosba všetkým. Ak sa rozhodnete ísť na Kráľovu studňu v noci, rešpektujte prosím fakt, že ľudia tu pozorujú či fotia hviezdne nebo. V momente, keď sa autom dostanete až pod hotel, už vôbec nepoužívajte diaľkové svetlá.

Na záver by som veľmi rád poďakoval Dušanovi Kováčovi, majiteľovi hotela Kráľova Studňa, Paľovi Rapavému  z hvezdárne Rimavská Sobota a celému personálu hotela za ústretovosť, ochotu a možnosť uskutočniť tento fotograficko – reportážny pobyt bezprostredne v krásnej slovenskej prírode Veľkej Fatry.