Rooseveltova nemocnica v Banskej Bystrici si váži lekárov, ktorí v nej dlhodobo pracujú a slúžia medicíne. Po rokoch práce však prichádza chvíľa, keď sa naplní čas a lekárska osobnosť odchádza na zaslúžený odpočinok.

Po päťdesiatich rokoch a piatich mesiacoch nepretržitej služby v zdravotníctve odchádza do dôchodku jedna z významných osobností Rooseveltovej nemocnice – MUDr. Pavol Dlhopolček, PhD., internista a nefrológ, bývalý primár II. Internej kliniky SZU.

Svoju kariéru začal v roku 1975 na internom oddelení v areáli starej nemocnice, v budove, kde dnes sídli psychiatrická klinika.

„To boli moje začiatky. V roku 1982 som získal druhú atestáciu z internej medicíny a neskôr atestáciu z nefrológie. V roku 1990 som obhájil vedeckú hodnosť CSc. Po celý čas som bol súčasťou vnútornej medicíny prakticky nepretržite,“ 

spomína. MUDr. Pavol Dlhopolček, PhD.

Pavol Dlhopolček

Krátku pracovnú pauzu si urobil len na dva roky, keď v polovici 80. rokov pôsobil ako lekár v zahraničí, na Malte. Práve táto skúsenosť mu priniesla nový pohľad na medicínu aj ľudský kontakt:

„Naučil som sa jazyk, spolupracoval som s lekármi z rôznych krajín, získal som množstvo skúseností. Ale nikdy som nepomýšľal o tom, že by som zostal pracovať inde. Mojím cieľom bolo vždy vrátiť sa domov na Slovensko a do našej nemocnice.“

Ako internista a neskôr uznávaný nefrológ bol štyri funkčné obdobia členom výboru nefrologickej spoločnosti a dve obdobia pôsobil ako jej vedecký sekretár. Za svoju prácu získal zlatú medailu Slovenskej lekárskej spoločnosti. Medicínu zažil v rôznych formách – od prístrojov, ktoré dnes pôsobia archaicky, až po moderné diagnostické postupy na úrovni svetovej medicíny.

„Keď porovnám medicínu v čase, keď sme promovali, a dnes,  sú to neporovnateľné svety. Pokrok je obrovský: diagnostika, liečba, prístrojová technika… To, čo bolo kedysi nemysliteľné, je dnes úplne bežné,“

hovorí doktor Dlhopolček.

II. Interná klinika SZU v Rooseveltovej nemocnici

Napriek všetkému pokroku zdôrazňuje jednu vec:

„To, čo sa v medicíne nesmie nikdy stratiť, je človek – pacient. Nie objekt liečby, ale ľudská bytosť, ktorá potrebuje aj slovo, empatiu, rozhovor.“

Dôchodok vníma ako prirodzený krok k odpočinku po desaťročiach práce nad rámec bežného veku:

„Je to súčasť života. Na túto etapu som sa pripravoval. Bude mi chýbať kontakt s kolegami, to určite. Vždy som mal okolo seba ľudí, na ktorých som sa mohol spoľahnúť a veril som, že aj ja som bol pre nich oporou. Ale život ide ďalej.“

Internista a nefrológ MUDr. Pavol Dlhopolček, PhD.

Doktor Dlhopolček patrí k mála ľuďom, ktorí zažili tri etapy nemocnice – starú, súčasnú aj začiatok novej:

„Je pre mňa významné, že ešte vidím vznikajúcu novú nemocnicu. Banskobystrická medicína si taký areál zaslúži. Robia sa tu výkony, ktoré sa inde na Slovensku nerobia. Držím palce, aby sa tento veľký projekt podaril. Dúfam, že sa dožijem jeho dokončenia –  už ako pozorovateľ, nie aktívny lekár.“

Na otázku, či by si, keby mal možnosť, vybral povolanie znova, známy lekár odpovedá bez zaváhania:

„Nikdy som nepremýšľal o ničom inom. Bola to moja túžba, moje povolanie, ale najmä poslanie. To, že som mohol ľuďom pomáhať, bolo pre mňa privilégiom. Rooseveltka mi dala prácu a možnosť splniť si moje nádeje. Nemám na ňu jediné krivé slovo. Je to celý môj život.“

MUDr. Pavol Dlhopolček, PhD. odchádza do dôchodku po 50 rokoch služby, počas ktorých vychoval generácie lekárov, liečil tisíce pacientov a pomáhal rozvíjať odbor vnútornej medicíny aj nefrológie. Rooseveltova nemocnica mu vyjadruje hlbokú úctu, vďaku a prianie pevného zdravia a radosti z novej životnej etapy.