Dňa 9. septembra 2026 bola v priestoroch Štátneho archívu v Banskej Bystrici slávnostne otvorená výstava „Moháč, tá bieda, ktorá gniavila Uhorsko – Osmanské výboje v archívnych dokumentoch“. Pripomenuli sme si 500 rokov od katastrofálnej porážky pre Uhorsko od Osmanskej ríše v roku 1526 pri obci Moháč.

Práve hrádzou, ktorá zastavila postupTurkov a tak zničenie Uhorského kráľovstva sa stali stredoslovenské banské mestá (Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Kremnica, Ľubietová…) a hrady Zvolen, Vígľaš, Muráň, Šášov…

Za Mesto Banská Bystrica výstavu slávnostným príhovorom otvorila vedúca Odboru kultúry, športu a cestovného ruchu Miroslava Jančová. Za archív prítomných privítala riaditeľka archívu Lucia Dimošová. Príhovor predniesla autorka výstavy Monika Nagyová. Súčasťou otvorenia bola aj prednáška zástupcu Katedry histórie – Filozofickej fakulty UMB Pavla Maliniaka. Kultúrnu vložku vytvorila hudobná skupina FOLK’N’JAZZ Collective z Banskej Bystrice.

Bitka pri Moháči v roku 1526

Moháč je v súčasnosti mesto v južnom Maďarsku s 20 000 obyvateľmi. Situované je pri hraniciach Maďarska s Chorvátskom a Srbskom. Známym sa stalo zásluhou bitky medzi uhorským a osmanským vojskom, ktorá sa odohrala 29. augusta v roku 1526. V bitke sa proti sebe postavilo 30 000 vojakov uhorského kráľa Ľudovíta II. Jagelovského a 60 000 vojakov tureckého sultána Sulejmana I.

Táto obrovská početná a taktická prevaha Osmanov viedla k drvivej porážke uhorských vojsk v priebehu necelých dvoch hodín. Osmani postupne postupovali ďalej na sever: v roku 1541 dobyli mesto Budín (súčasnú Budapešť), v roku 1544 hrad Novohrad, v roku 1554 hrad Fiľakovo, 1555 Rimavskú Sobotu, v roku 1575 hrad Divín, v roku 1575 hrad Modrý Kameň a v roku 1663 pevnosť Nové Zámky.

Bitka pri Moháči 1526

Výstava v Štátnom archíve

Aktuálna  výstava približuje osmanské výboje najmä v okolí stredoslovenských banských miest prostredníctvom archívnych dokumentov Štátneho archívu v Banskej Bystrici. Návštevníci nahliadnu do dobových správ, úradnej korešpondencie či svedeckých výpovedí, ktoré zachytávajú plienenie miest a dedín, odvádzanie zajatcov i každodenné zápasy obyvateľov v dôsledku osmanských výprav.

Porážka uhorského vojska pri Moháči v roku 1526 patrí medzi významné medzníky dejín strednej Európy, ktorá odštartovala poldruha storočia vojen, vpádov a neistoty, ktoré hlboko zasiahli život obyvateľov Uhorska. Pustošenie a plienenie. Vypálené dediny. Udatní obrancovia. Odvlečení zajatci. Prosby o pomoc. Strach šíriaci sa z pohraničia do vnútrozemia. Aj o tomto vypovedajú archívne dokumenty.

„Mala som možnosť v Štátnom archíve v Banskej Bystrici v mene Mesta Banská Bystrica slávnostne otvoriť výstavu „Moháč tá bieda, ktorá gniavila Uhorsko – Osmanské výboje v archívnych dokumentoch“, spojenú s odbornou prednáškou. Výstava pripomína 500. výročie bitky pri Moháči, ktorá zásadne ovplyvnila ďalší vývoj Uhorska i celej strednej Európy. Prostredníctvom autentických archívnych dokumentov približuje obdobie plné neistoty, vojenských vpádov a zápasu o bezpečie, ktoré výrazne zasiahlo aj stredoslovenské banské mestá a náš región.

Aj história ukazuje, že popri veľkých politických a vojenských udalostiach existovali príbehy ľudí, ktoré si zaslúžia našu pozornosť. Osobitne ma zaujal pohľad na postavenie žien v tomto neľahkom období – na ich každodenný život, úlohu v rodine a spoločnosti, ale aj na ich osobné osudy. Aj pri pohľade do minulosti má totiž svoje miesto ženský pohľad na vec. Banská Bystrica ako významné banské mesto bola prirodzenou súčasťou tohto historického príbehu. Veľké poďakovanie patrí pani riaditeľke Štátneho archívu v Banskej Bystrici Lucii Dimošovej, jej tímu a všetkým, ktorí sa na príprave výstavy podieľali. Výstava určite stojí za návštevu,“

uviedla vedúca Odboru kultúry, športu a cestovného ruchu Mgr. Miroslava Jančová, MBA, LL.M.

Miroslava Jančová

„V rámci výbornej spolupráce Štátneho archívu z Banskej Bystrice spolu s pánom majiteľom kopírovacieho centra R-COPY v Banskej Bystrici, Jozefom Ruskom, sa podarilo inštalovať túto výstavu. Moje osobitné poďakovanie patrí mojim kolegom zo Štátneho archívu za výborne odvedenú prácu, predovšetkým pani vedúcej Oddelenia spracúvania archívnych dokumentov, PhDr. Monike Nagyovej. Poďakovať by som chcela aj prednášajúcemu doc. PhDr. Pavlovi Maliniakovi, PhD. z Katedry histórie Filozofickej fakulty UMB za výnimočnú prednášku o tom aké dôsledky mala bitka pri Moháči pre šľachtu vo Zvolenskej stolici. V neposlednom rade poďakovanie patrí Mestu Banská Bystrica a vicekonzulátu Maďarskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici.“

povedala riaditeľka archívu PhDr. Lucia Dimošová.

Lucia Dimošová

„Úvodná časť výstavy je venovaná samotnej bitke pri Moháči. Približuje ju strohý zápis o bitke v cirkevnej kronike mestskej evanjelickej spoločnosti v Banskej Bystrici Kirchenhistorien, ako aj historický básnický epos Magyar Mars (Uhorský Mars alebo pamiatka na pohromu na moháčskom poli), ktorý vyšiel tlačou v roku 1653. Jeden exemplár tejto tlače sa nachádza v Štátnom archíve v Banskej Bystrici v tzv. Radvanského knižnici. Ďalšie archívne dokumenty približujú roky vojenských vpádov a útokov Osmanov na banské mestá a ich okolie. Zachytávajú prosby o pomoc, správy a svedecké výpovede o zúfalej situácii obyvateľstva, ale aj možnosti obrany a úsilie o posilňovanie vlastných obranných opevnení – fortifikácií.

Osmanská expanzia priniesla aj dvojité zdaňovanie, vyhrážky osmanských veliteľov, neúnosné zaťaženie spojené s vydržiavaním cisárskych vojsk a unášanie mužov, žien i detí do zajatia. Medzi vystavenými dokumentmi sa nachádzajú výzvy Zvolenskej stolice na vyzbieranie finančnej podpory na vykúpenie zajatých žien, ako aj výhražné listy tureckých hodnostárov v starej turečtine a maďarčine. Stav „po Moháči“ znamenal pre mnohých predstaviteľov tradičnej uhorskej šľachty stratu vplyvu a majetku, zároveň sa však do popredia začala dostávať nová šľachta, ku ktorej patrili napríklad Koháryovci. Vlastnili početné majetky a panstvá Čabraď, Sitno a Muráň a zastávali kapitánske funkcie na významných hraničných pevnostiach vo Fiľakove, Nových Zámkoch, Sečanoch a Krupine.  

Ich vojenská kariéra bola spätá s obranou pred osmanskými útokmi a organizovaním pohraničných posádok, pôsobili pri výmenách zajatcov, zastávali dôležité funkcie na cisárskom dvore a zúčastňovali sa na mierových rokovaniach. Spomedzi členov rodu najviac vynikali Imrich, Peter, Štefan I. a Štefan II. Koháry. Dlhodobý kontakt s Osmanskou ríšou však nebol spojený iba s vojenskými konfliktmi, pustošením a zajímaním obyvateľstva. Priniesol tiež rozšírenie obchodných stykov medzi uhorským, habsburským a osmanským prostredím. Cez pohraničné oblasti a trhy sa šíril tovar orientálneho pôvodu – koreniny, textílie, káva, tabak, koža a kožené výrobky, zbrane, výstroj, odev či obuv. Tieto kontakty dobre dokumentujú vystavené obežníky Zvolenskej stolice. Na záver by som sa chcela poďakovať pracovníkom Katedry histórie Filozofickej fakulty UMB za spoluprácu na tejto výstave. Predovšetkým môjmu manželovi doc. Mgr. Imrichovi Nagyovi, PhD., ktorý prispel nemalou mierou ku kvalite výstavy, prostredníctvom prekladov textov do slovenského jazyka,“

dodala vedúca Oddelenia spracúvania archívnych dokumentov PhDr. Monika Nagyová.

Monika Nagyová

Otvorenia výstavy sa zúčastnili vicekonzul Maďarskej republiky József Bárkányi, mestský poslanec Patrik Trnka, dekan Filozofickej fakulty UMB Martin Schmidt, riaditeľ Štátneho archívu v Košiciach Richard Pavlovič, vedúci Archívu vo Zvolene Martin Longauer, riaditeľka Štátnej vedeckej knižnice Oľga Doktorová, členovia Katedry histórie Fiozofickej fakulty UMB, Andrej Sitár za Herrengrund zo Španej Doliny, Dagmar Zajacová za Banskobystrický geopark, Ján Kollár z Dokumentačného centra Sásová a ďalší.

Výstava potrvá do 31. mája 2027. Vstup je bezplatný.

Zľava Patrik Trnka, Monika Nagyová, Lucia Dimošová, Miroslava Jančová a Vladimír Sklenka