Asi takto by komentoval aktuálnu situáciu na Slovensku v súvislosti so zámerom vlády zvýšiť odvody živnostníkom dobrý vojak Švejk. Keby to nebolo smutné, tak by to bolo smiešne.

„Volil som túto vládnu koalíciu v dobrej viere, že nám živnostníkom sa zlepšia podmienky na podnikanie. Nie je ani rok po voľbách a už to ľutujem. Sľubovali znižovanie daní a odvodov, ale skutočnosť je úplne opačná. Práve v situácii, keď tisíckam živnostníkov sa dýcha čoraz ťažšie. To je na zúfanie,“ zdôveril sa nám drobný banskobystrický živnostník Miloš, ktorý podniká v autodoprave. Navyše v banskobystrickom kraji, ktorý vykazuje najvyššiu nezamestnanosť na Slovensku.

A vonkoncom nie je sám. Patrí medzi niekoľko stotisíc samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO), ktorí odvádzajú do sociálnej a zdravotnej poisťovne od 1.januára 2011 o takmer 10% vyššie odvody z minimálneho základu. Na Slovensku je viac ako 400 tisíc živnostníkov, zamestnancov viac ako 1,7 milióna. Minister financií Ivan Mikloš prišiel teraz na to, že až 220 tisíc živnostníkov platilo za minulý rok odvody z minimálneho základu t.j. 1700 eur ročne, kým zamestnanci v priemere 5.200 eur za rok.

Keďže štát potrebuje ozdraviť verejné financie, poskladať na to sa majú popri dohodároch a pracujúcich dôchodcoch aj živnostníci, predpokladanou čiastkou do 40 miliónov eur. Preto treba zdvihnúť živnostníkom odvody a vyrovnať ich so zamestnancami, navyše si ich nebudú môcť zarátať do nákladov svojho podnikania. Toto povedal s aroganciou sebe vlastnou minister financií a „nespravodlivosť“ bude vyriešená. Paradoxne niekto našiel na internete ako neplatiča do Sociálnej poisťovne firmu jeho manželky, ktorá dlhuje nezaplatené odvody vo výške okolo 5 tisíc eur, vraj kvôli druhotnej platobnej neschopnosti. Tomu sa hovorí strata súdnosti alebo aj čaro nechceného…

Kde sú tie časy, keď práve strana toho istého ministra financií hovorila niečo o tom, že na Slovensku treba podporiť stredný podnikateľský stav živnostníkov. Tí sú pre štát okrem iného výhodní tým, že zamestnávajú sami seba alebo aj iných a od štátu nič nepýtajú. Pred poslednými parlamentnými voľbami išla aj strana pána ministra financií do volieb so sloganom znižovania daní a odvodov na Slovensku. Zdá sa, že tieto sľuby sa postupne roztápajú ako jarný sneh.

Je zaujímavé sledovať, s akou argumentáciou prichádza tento i ostatní ministri vládnej koalície pri vysvetľovaní toho, ako naplniť prázdnu štátnu kasu. Jeden už nevie, čo je pravicové a čo ľavicové. Pri živnostníkoch sa povie „a“, ale účelovo sa zamlčia nasledujúce písmená abecedy. Takže dopovedzme si exaktne, ako to s tými živnostníckymi „dojnicami“ na Slovensku naozaj je:

b) Podľa údajov Sociálnej poisťovne v minulom roku štát vyplatil zamestnancom na nemocenských dávkach 277,2 milióna eur, živnostníkom platiacim si povinné odvody 22,5 milióna eur. Zamestnanci so zamestnávateľmi navyše prispievajú do Sociálnej poisťovne aj na poistenie v nezamestnanosti a ďalšie fondy, z ktorých sa vyplatilo vlani takmer 200 miliónov eur. V prepočte tak Sociálna poisťovňa vyplatila na nemocenských dávkach zamestnancovi v priemere 276 eur, živnostníkovi necelých 91 eur. Inými slovami živnostníci na odvodoch do Sociálnej poisťovne síce platia trikrát menšie odvody ako zamestnanci, ale z nej aj trikrát menej čerpajú.

c) Iba ťažko nájdete živnostníka, ktorý si pravidelne čerpá 4 alebo 5-týždňovú dovolenku a nechá firmu len tak, alebo keď je chorý, automaticky ide na PN bez toho, aby sa staral o svoju firmu. Videli ste už živnostníka, ktorý má 8-hodinový pracovný deň, voľné soboty a nedele? Živnostníkovi však nikto neplatí nadčasy podľa Zákonníka práce.

d) Kým zamestnanec si po skončení pracovného pomeru môže založiť živnosť a podnikať, živnostník po krachu svojej firmy tak môže ísť rovno na úrad práce, ktorý by mu vyplácal aspoň almužnu. Nehovoriac o výške dôchodku rádovo pod 200 eur, ktorý by dostával pri minimálnych odvodoch do Sociálnej poisťovne.

f) Za zamestnanca odvádza odvody zamestnávateľ podľa výšky jeho hrubej mzdy, ale živnostník odvádza pravidelne vypočítanú čiastku z príjmov minulého roka aj vtedy, keď v danom mesiaci nezarobí ani cent. Navyše kým zamestnanec si môže nárokovať zamestnávateľom nevyplatenú mzdu, živnostníkovi bez objednávok nikto nezaručí nejaký pravidelný mesačný príjem.

Toto z úst koaličných politikov nezaznelo. Padali však slová o účelových prechodoch zo zamestnaneckého na živnostenský pomer, ktorí je pre zamestnávateľov kvôli odvodom výhodnejší. Aj o nepoctivých živnostníkoch, ktorí si umelo znižujú zisk pre minimálne odvody do poisťovní. Žeby na Slovensku platila pre živnostníkov prezumpcia viny a za zopár nepoctivých majú trpieť všetci? Akoby štátna administratíva nemala dostatok možností nájsť v daňovom a odvodovom systéme tých, ktorí podvádzajú. Ľahšie je paušalizovať to na všetkých. A nie je to náhodou tak, že čoraz viac živnostníkov platí minimálne odvody preto, lebo čoraz menej dokážu zarobiť?

Niet sa čo diviť, keď najmä živnostníci začínajú mať pocit, že ich najväčším nepriateľom je štát. Ten istý štát, ktorý uvíja na svojich poplatníkov stále jemnejšie daňové oká, cez ktoré akoby zázrakom preplávajú vždy tie veľké podnikateľské ryby typu Vareha a spol. Klasik by povedal, že „je niečo choré v štáte dánskom“.

Keď nedávno zasiahli Austráliu ničivé povodne a spôsobili obrovské škody, predstúpila premiérka pred národ a čestne povedala, že kvôli tomu musí vláda zvýšiť dane pre všetkých o toľko a o toľko, aby sa občanom a štátu aspoň čiastočne nahradili škody. Na Slovensku je to inak. Volá sa to reforma a ozdravovanie verejných financií, ale v skutočnosti ide zatiaľ o zvyšovanie cien a nákladov pre občanov, najnovšie pre živnostníkov. Prečo sa to nepovie u nás rovno a otvorene ako v Austrálii?

Medzitým v médiách zazneli informácie o zlatých padákoch pre štátnych manažérov v slovenských štátnych firmách aj za mesiac pobytu vo funkcii. Poslanci Európskeho parlamentu si o 1 500 eur zvýšili príspevok na asistentov. Budúci týždeň sa opäť zvýši cena pohonných hmôt, chystá sa zvyšovanie cien chleba a ďalších výrobkov. Za vyššie mzdy sa po českých chystajú štrajkovať aj slovenskí lekári. Až sa chce povedať na plné ústa: „A zaujíma to niekoho tam hore?“

Začali sme pri Švejkovi, môžeme skončiť Satinským: „Šľak ma ide trafiť.“ Ale je tu aj jedna dobrá správa. Prichádza jar…