Primátor Peter Gogola s prednostom Miroslavom Rybárom úradu 31.januára 2012 oficiálne ukončili osobné pohovory s 234 zamestnancami banskobystrického Mestského úradu (MsÚ). Teraz sa čaká na to, čo bude ďalej.

Podľa informácie od prednostu MsÚ vyhodnotenie pohovorov s pracovníkmi zdržala príprava mestského zastupiteľstva 14.februára (s pokračovaním 21.februára). „Oficiálne výsledky vyhodnotenia pohovorov oznámime médiám tlačovou správou v čo najkratšom čase,“ znie stanovisko mesta zo 16.februára.

Aj keď máloktorému z mestských úradníkov sa o priebehu pohovorov chce rozprávať, niečo sme sa predsa len dozvedeli. Prebiehalo to len v trojici bez účasti zástupcu miestnych odborov, ktorý mal byť podľa pôvodnej úvahy tiež prítomný. Najskôr išli vedúci jednotlivých oddelení MsÚ, potom radoví zamestnanci.

Doba strávená pri rozhovore 2+1 bola rôzna. Nezodpovedala prednostom avizovaným trom minútam a chýbali aj sľúbené presýpacie hodiny. Zatiaľ nevedno, v koľkých pároch očí svojich podriadených našli primátor s prednostom „iskru“, ktorú hľadali. Nevedno ani to, aké interné kritériá na posudzovanie osobných januárových pohovorov, ktorým predchádzali decembrové motivačné listy pracovníkov, majú rozhodovať o zotrvaní či odchode konkrétnych mestských úradníkov.

Vrcholom tejto takpovediac „frašky“ bolo, keď po ukončení utorkových a štvrtkových diskusných zoznamovacích posedení si podľa našich informácií prednosta od každého zo zamestnancov vyžiadal ich fotografiu. Asi aby si ich zapamätal a spároval so zápisom z pohovorov. Znie to čudne, ale na banskobystrickom MsÚ sa už nemožno čudovať ničomu. Človek niekedy nevie, či sa má smiať alebo plakať. Pripomína to tragikomédiu.

Dúfajme, že čoskoro sa oficiálne dozvieme, načo to všetko bolo. Prečo sa najskôr prijímali noví vedúci oddelení bez akejkoľvek praxe z riadenia v samospráve (asi po vzore svojich najvyšších šéfov) a prečo sa bez akejkoľvek analýzy či auditu zaviedlo dvoj-úrovňové riadenie úradu s námestníkmi prednostu. Nečudo, že na mestskom úrade vládne „blbá“ nálada. Nikto nepozná ani pravidlá hry na motivačné listy a pohovory s fotkami. Tie totiž vedenie mesta dopredu nestanovilo (ktovie, či ich vedia sami). Tušeným cieľom malo byť zníženie počtu mestských úradníkov v reakcii na kritiku poslancov o ich zvýšenom počte po roku pôsobenia nového vedenia mesta. A to môže byť problém.

Odhliadnuc od toho, že zvolený postup mnohých, najmä dlhoročných úradníkov ponížil a vo verejnosti vyvolal údiv, platí Zákonník práce. Na ten ešte v decembri, keď sa prevalil „priekopnícky“ zámer vedenia mesta po roku „lustrovať“ svojich zamestnancov, upozornil predseda miestnych odborov Július Mojžita: „Štatutár má právo riešiť personálne otázky zamestnancov, ale nie na princípe kolektívnej viny, ako to vyznelo koncom minulého roka, ale individuálne v súlade so Zákonníkom práce. Toto nie je súkromná firma, ale samospráva, ktorá slúži občanom.“

Zákonník práce presne určuje podmienky, pri splnení ktorých je možné dať zamestnancovi výpoveď. Faktom je, že medzi nimi nie sú ani motivačné listy ani osobné pohovory so zamestnancami. To patrí skôr do každodennej rutinnej výbavy vedúceho pracovníka samosprávy, ale celkom určite to nemôže byť dôvodom na výpoveď. Dokonca ani v súkromnej firme.

Preto so záujmom očakávame, akú koncovku bude mať táto podivná dvojmesačná tortúra, budiaca dojem manažérskeho riadenia banskobystrického Mestského úradu, z ktorej akoby zrazu nebolo rozumného východiska. Nechajme sa prekvapiť.