Znie to možno nadnesene, ale po 1.októbri 2012 to tak na banskobystrickom mestskom úrade vyzerá ako na ostrove neslobody. Tamojší úradníci podľa našich informácií už nemôžu slobodne komunikovať s kritickým médiom, akým podľa vedenia mesta sú Bystricoviny.

Mohla by to byť pre náš portál pocta, že nás každé ráno čítajú na mestskom úrade aj najvyšší šéfovia, ale pravdupovediac to tak nie je. Hlavne preto, že mi nepíšeme len formálne články, ale snažíme  sa prinášať našim čitateľom pravdivé informácie o meste a samospráve, ktorá spravuje verejný rozpočet s príjmom 43 miliónov eur ročne, zväčša z podielových daní občano

Pochopiteľne nás zaujíma, ako pracuje mestský úrad, ktorý plní každodenný servis pre občanov i volených zástupcov mesta. Musíme otvorene povedať, že taký amatérsky spôsob riadenia úradu, ako sa v Banskej Bystrici  praktizuje od 1.januára 2011 dodnes, sme nezažili po novembri 1989 za Miku, Presperína, Králika ani Saktora. Po nedávnej už šiestej zmene organizačnej štruktúry MsÚ a zavedení etického kódexu zamestnanca s 2-percentnou etickou komisárkou dosahuje absurdná samosprávna tragikomédia netušený vrchol.

Keď sa na mestskom úrade objaví redaktor nášho, musí si dobre rozmyslieť, do ktorej kancelárie vkročí bez toho, aby neohrozil úradníka sediaceho za dverami. Môže sa totiž stať, že niekto zo „spriaznených duší“ svojich šéfov, horlivo si plniac úlohu pozorovateľa, to ide nahlásiť. A keďže sa už dlhšie hľadá zdroj úniku interných informácií z MsÚ na verejnosť cez náš portál, dotyčný úradník sa automaticky stáva podozrivým a môže byť vedením za nedovolený styk s nami (ne)eticky sankciovaný.

Zdá sa vám to absurdné?  Aj nám to také pripadalo, ale iba dovtedy, pokiaľ sme to opakovane nezažili takpovediac na vlastnej koži. Pre nezúčastneného človeka sa to zvonka môže javiť ako obyčajná sranda, ale keby ste boli v koži radového úradníka, ktorý chtiac-nechtiac musí z existenčných dôvodov zniesť aj takéto ponižovanie, tak určite zmeníte názor.

Jeden zo šéfov, ktorý prišiel na úrad rovno z podnikateľského prostredia, svojho času povedal, že on tu zavedie manažérsky štýl riadenia, ako v súkromnej firme. Asi si nevšimol, že toto je samospráva so svojimi špecifickými pravidlami, nevyhnutnými  profesionálnymi znalosťami a skúsenosťami, ktoré zjavne chýbajú obom šéfom mesta. Aj najzabehanejší stroj dokáže istý čas fungovať napriek zavádzaniu neoverených experimentov, až raz skolabuje. Samosprávny úrad je tiež zabehnutý mechanizmus, ktorí však tvoria živí ľudia, nie stroje.  História nás učí, že neuvážené experimenty s ľuďmi mali spravidla zlé konce, často i tragické.

V 21.storočí je niečo nepredstaviteľné, aby na mestskom úrade vládol strach, špicľovanie a  zastrašovanie s nekompetentným riadením. Na takéto veci sme boli zvyknutí v čase neslobody pred novembrom 1989, keď komunistický režim, neveriac ani vlastným, sledoval a prenasledoval ľudí, o ktorých si myslel, že môžu naštrbiť ich systém. Ten napokon padol aj sám od seba.

V čase slobody a demokracie, ku ktorej však neodmysliteľne patrí aj osobná zodpovednosť, takéto metódy v riadení samosprávneho úradu pôsobia neskutočne. Primátor spolu s prednostom by mohli vedieť, že čokoľvek sa šustne na ich úrade, si nečvirikajú iba  vrabce sediace pod oknami kancelárií, ale v storočí informačnej revolúcie sa akákoľvek správa šíri rýchlosťou blesku (obzvlášť tá negatívna). Nemusia sa zbytočne stresovať hľadaním zdrojov úniku informácií, lebo nimi sú oni sami. Jednoducho tým, čo robia, lebo to sa šíri aj bez ich vôle.  

Vyzerá to tak, že poslanci mestského zastupiteľstva, ktorí zdvihli svoj kritický hlas proti pomerom na úrade v máji, ale v júni sa nechali umlčať čudným protestom prokurátora o údajnej nemožnosti prijímať ukladacie uznesenia voči prednostovi, by sa v októbri mali vrátiť k problému, ktorý pred prázdninami načali, ale nedokončili. Myslíme si, že teraz je to na MsÚ ešte horšie, ako vtedy.

Stále zaráža aj pokračujúce mlčanie veľkej časti miestnych médií o vnútorných problémoch  riadenia mesta a úradu. Najmä u verejnoprávneho rozhlasu a televízie, ktorých poslucháči a diváci si vo svojich daniach platia nielen kvalitný výkon samosprávy, ale aj kvalitné vysielanie RTVS so všetkými dôležitými informáciami verejného charakteru, kam bezpochyby patrí samospráva.  Azda po dvoch rokoch neplatí to, o čom sa rozprávalo v kuloároch, že medzi niektorými banskobystrickými novinári a primátorom pred komunálnymi voľbami i po nich platia priateľské vzťahy…

Ubezpečujeme všetkých poctivých úradníkov aj vedenie mesta, že budeme naďalej prinášať všetky informácie o dianí v banskobystrickej samospráve, dobré i zlé. Žiadna cenzúra neexistuje. Je na našich čitateľoch, ako si tieto informácie  vyhodnotia, či nás budú chváliť alebo haniť. Nikomu predsa nemožno predpísať, čo si má myslieť, ani mu zakazovať, čo má alebo nemá čítať. O tom je predsa osobná sloboda a zodpovednosť každého z nás…