Kauza predčasne zmareného europrojektu revitalizácie dvoch mestských parkov za viac pol milióna eur sa odvíja v štýle známeho slovenského príslovia „trafená hus zagága“. Je po 21.októbri, kedy bol termín odovzdania projektov z Programu cezhraničnej spolupráce MR-SR, ale mesto Banská Bystrica poslalo do Budapešti iba jeden z dvoch rozpracovaných projektov „Rozvoj spoločného turizmu“.

Prečo sa vlastne museli predčasne ukončiť práce profesionálneho projektového tímu na revitalizácii dvoch banskobystrických mestských parkov s maďarským partnerom, ale spoločný slovensko-maďarský marketingový projekt produktov turizmu „Veľký banícky okruh“ s prínosom aj pre Španiu Dolinu a v réžii občianskeho združenia „Banskobystrický geopark“ dostal zelenú?

Niečo o pozadí kauzy zastavenej revitalizácie mestských parkov z eurofondov napovedá diskusná reakcia prednostu MsÚ Miroslava Rybára na našom portáli, ktorého primátor Peter Gogola poveril byť za mesto zodpovednou osobou pre komunikáciu s projektovým tímom: „Toto je vykonštruovaná kauza. V skutočnosti celý problém je len v tom, že sme odmietli dotyčnej osobe zaplatiť odmenu vopred a tá sa urazila. Je to pre nás neznáma osoba, ktorá prišla ponúknuť svoje služby pri tvorbe projektu. Ak by chcel niekto túto činnosť robiť pre Mesto za peniaze, musel by najprv uspieť vo verejnom obstarávaní oproti konkurencii...“

Tieto slová vyslovil človek, ktorý sa ako sponzor volebnej kampane primátora stal po víťazstve svojho priateľa najvyšším mestským úradníkom bez výberového konania. Pán prednosta asi zabudol aj na august 2011. Vtedy v kultúrnej komisii prednosta MsÚ obhajoval nahradenie PKO pri dramaturgii Radvanského jarmoku súkromnou umeleckou agentúrou, ktorá dostala poverenie od primátora bez verejného obstarávania, takto: „Boli voľby, nastala zmena primátora a mení sa aj pohľad na svet. V Banskej Bystrici je veľa schopných ľudí v kultúre a cestovnom ruchu aj mimo štruktúr úradu, tak mesto s nimi spolupracuje a experimentujeme.“ Tomu sa hovorí podnikateľský štýl riadenia mestského úradu.

Mesto spolu s prednostom MsÚ obviňujú vedúcu projektového tímu z toho, že dôvodom predčasného zastavenia prác na europrojekte revitalizácie parkov má byť výška odmeny v mandátnej zmluve vo výške 1 eura aj s DPH. Podľa hovorkyne primátora „mesto podobný model vyplatenia odmeny podmienený úspešnosťou projektu vníma ako štandardný.„

Odborníci na europrojekty však nepovažujú za štandardné to, keď predkladateľ si dá vypracovať projekt na účet externého pracovného tímu a ten má znášať všetky riziká až do jeho schválenia, aby mu potom vyplatil odmenu minimálne vo výške nákladov za vypracovanie projektu (vonkoncom nie symbolické euro) bez toho, aby to bolo vopred zakotvené v ich zmluvnom vzťahu.

Podľa našich informácií sa v texte neuzavretej mandátnej zmluvy zo strany mesta naozaj nachádzala odmena pre spracovateľa projektu vo výške 1 euro aj s DPH, ale bez podmienenia úspešnosti či neúspešnosti získania eurofondov! V zmluve nebola ani zmienka o tom, ako a kedy by mali byť uhradené náklady za prípravu projektu, čo de facto znamená, že projektový tím mal sponzorovať mesto za vlastné! Ak chcelo mesto vyplácať nejakú neoficiálnu časť odmeny potom bokom, tak to by sme sa pohybovali za hranicou zákona! Načo potom primátor podpisoval takúto zmluvu?

Faktom je, že vedúca projektového tímu vo svojom liste poslancom ako dôvod predčasného ukončenia prác na projekte revitalizácie dvoch mestských parkov neuvádza nespokojnosť s navrhovanou odmenou, ale nespoluprácu zo strany vedenia MsÚ v kľúčových veciach a z toho vyplývajúci nedostatok času na dokončenie projektu do záväzného termínu. Problémom bolo aj neuvoľnenie prostriedkov z MsÚ potrebných na podanie projektu a žiadosť o finančné prostriedky z eurofondov, čo musí urobiť predkladateľ, teda mesto. Prednosta Rybár ani jeho ekonomický námestník Ing. Branislav Slaný sa k týmto zásadným problémom sporu nevyjadrili.

Nezodpovedanou otázkou zostáva, z akého zdroja chce mesto zabezpečiť potrebné financie na revitalizáciu bývalého „Leninovho“ parku. V mestskom rozpočte na to financie nie sú, ani mestská organizácia ZAaReS ich nemá nazvyš. Podľa predbežných odhadov by si komplexná revitalizácia tohto historického parku vyžiadala náklady vo výške 2 miliónov eur! Zhruba polmiliónový europrojekt z programu cezhraničnej spolupráce mal riešiť len prvú „zelenú“ etapu revitalizácie, vypílenie starých chorých stromov s vysadením nových a komplexnú revitalizáciu parkovej zelene s terénnymi úpravami.

Nemožno sa zbaviť nepríjemného pocitu, že vedenie MsÚ podcenilo dôležitosť tohto europrojektu pre mesto a jeho občanov tým, že neposkytlo projektovému tímu nevyhnutnú súčinnosť, bez ktorej nebolo možné dodržať záväzný termín predloženia žiadosti o finančný príspevok z programu cezhraničnej spolupráce. Voči vedúcej projektového tímu sa mesto v konečnom dôsledku zachovalo nielen neprofesionálne, ale aj neférovo. Ale to musia posúdiť poslanci mestského zastupiteľstva, ktorí 20. septembra jednomyseľne schválili spolufinancovanie europrojektov z rozpočtu mesta, z ktorých jeden bol zmarený ešte pred jeho podaním.

Čo k tomu dodať? Poslúžme si citátom zo záveru diskusného príspevku prednostu Rybára na našom portáli, v ktorom obhajuje postup mesta: „Za to sa pred voličmi určite hanbiť nemusíme. Čo sa týka revitalizácie našich parkov, na tých dlhodobo pracujeme vlastnými silami a ani teraz sa žiadny koniec sveta v Bystrici nechystá – akurát sa na tomto projekte nepriživí pár ľudí, ktorým je to asi ľúto.“ Má pravdu, lebo konkrétne na tomto projekte sa skutočne nepriživí nikto z mesta…