Z iniciatívy ministerky kultúry SR Ľubice Laššákovej vláda SR tento týždeň schválila návrh na finančné zabezpečenie rekonštrukcie Štátnej opery v Banskej Bystrici za takmer 30 miliónov eur a komplexnej revitalizácie hradu Krásna Hôrka vo výške 35 miliónov eur.  Zároveň sa finančnej podpory v celkovej výške 3 milióny eur dočkali aj slovenskí folkloristi.

Rekonštrukcia Štátnej opery v Banskej Bystrici

Vláda SR na návrh ministerky kultúry Ľubice Laššákovej schválila komplexnú rekonštrukciu národnej kultúrnej pamiatky a prevádzkových priestorov Štátnej opery v Banskej Bystrici. Jedná sa o historickú budovu architekta Emila Belluša, ktorá sa zrekonštruuje spolu s výrobnými a skladovými priestormi na Jegorovovej ulici.

Komplexná rekonštrukcia je podľa rezortu kultúry najefektívnejším riešením neustále sa odkrývajúcich stavebno – technických problémov na historickej budove, ktoré od svojho vzniku v roku 1929 neprešla komplexnou obnovou.  Čiastočné rekonštrukcie v minulosti sanovali havarijné stavy, zároveň však odhalili množstvo ďalších akútnych problémov.

Čerpanie 29,98 milióna eur s DPH bude rozložené na roky 2019 až 2022, pričom so samotnou rekonštrukciou sa má začať v roku 2021 s ukončením v roku 2025.

Práce na obnove významnej historickej budovy v centre Banskej Bystrice sa začnú ešte v tomto roku vypracovaním projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie a povoľovacími konaniami pre stavbu. Na budúci rok sa má uskutočniť verejné obstarávanie a následne zahájenie stavby vybraným dodávateľom.

„Stavebné práce obmedzujúce prevádzku sa budú robiť najmä počas divadelných prázdnin. Časový harmonogram prác bude prispôsobený produkcii predstavení v snahe skrátiť nevyhnutnú výluku historickej budovy na minimum,“

uvádza sa v správe ministerstva kultúry.

V roku 2008 vláda SR rozhodla o  investícii 6,4 milióna eur do rekonštrukcie a modernizácie zadnej časti objektu Štátnej opery. Autorom prvej časti rekonštrukcie bol Ing. arch. Peter Kucharovič.

V tejto fáze rekonštrukčných prác  sa riešili havarijné stavy, rozšírilo orchestrište a opravila sa strecha Národného domu. Nad hotelom vzniklo nové podkrovie s ubytovaním pre hosťujúcich umelcov. V prístavbe s modernou presklenou fasádou sú úplne nové pracovné priestory pre celé umelecké zázemie s vedením opery, vrátane moderných skúšobní pre zbor, orchester a spevákov. Na prízemí vznikol služobný vchod  a priestory pre kaviareň.

Nezrekonštruovaná zostala historická časť opery so vstupom, ktorá  má jedno podzemné a päť nadzemných podlaží so sedlovou strechou. Tento objekt sa bude rekonštruovať v nasledujúcich rokoch.

„.Som rád, že po dotiahnutí technického zázemia opery môžeme riešiť aj hlavnú historickú budovu, čo návštevníci pocítia nielen vo vyššom  pohodlí s novými sieťami a zariadením, ale najmä v umeleckom komforte,“

povedal riaditeľ Štátnej opery v Banskej Bystrici Rudolf Hromada, ktorému ministerstvo kultúry predĺžilo kontrakt na ďalšie päťročné funkčné obdobie.

Rekonštrukcia hradu Krásna Hôrka

Hrad Krásna Hôrka utrpel pri zničujúcom požiari v marci 2012 rozsiahle poškodenia historických stavebných konštrukcií, najmä striech a iných drevených konštrukcií, čiastočne boli poškodené aj niektoré zbierkové predmety umiestnené v expozícii. Vláda SR sa preto vo svojom programovom vyhlásení zaviazala finančne zabezpečiť obnovu tohto krásneho hradu.

V rozpracovanom Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na roky 2016 – 2020 na podmienky rezortu kultúry vláda zároveň uložila Ministerstvu kultúry SR vypracovať materiál Komplexná revitalizácia hradu Krásna Hôrka – Návrh na finančné zabezpečenie komplexnej revitalizácie hradu Krásna Hôrka, ktorý  z iniciatívy ministerky kultúry SR Ľubice Laššákovej tento týždeň schválila.

Cieľom projektu je profesionálna a zodpovedná obnova hradu, pričom nejde iba o dosiahnutie stavu pred spomínaným devastujúcim požiarom, ale o komplexnú revitalizáciu celého hradného areálu. Projekt počíta s odstránením nevhodných úprav z druhej polovice 20. storočia a začiatku 21. storočia a s navrátením jeho vzhľadu zo začiatku 20. storočia s dobovými technickými riešeniami a prvkami.

Pri realizácii projektu budú použité tradičné postupy a materiály, ktoré obnovia prirodzené a stáročiami overené fungovanie konštrukcií hradného komplexu s rešpektovaním ich prirodzených technických a estetických vlastností. Najrozsiahlejšia rekonštrukcia v celej histórii hradu celkovo prispeje k vyššej miere zachovalosti tejto národnej kultúrnej pamiatky a priláka na hrad viac návštevníkov.

„Projekt komplexnej revitalizácie hradu Krásna Hôrka patrí už niekoľko rokov medzi ťažiskové projekty rezortu kultúry. Som rada, že od môjho nástupu sa nám za trinásť mesiacov podarilo oživiť procesy a projektovú dokumentáciu potrebnú ku komplexnej obnove jednej z našich najväčších kultúrnych pamiatok. Všetko je pripravené na dlho očakávanú realizáciu stavebných prác,“ 

 uviedla ministerka kultúry Ľubica Laššáková.

V novembri 2018 bolo vydané právoplatné rozhodnutie posúdenia vplyvu stavby na životného prostredie (tzv. EIA). V posledných mesiacoch sa intenzívne pracovalo na príprave architektonického a stavebného riešenia projektu. V spolupráci so Stavebnou fakultou STU bola spracovaná projektová dokumentácia pre vydanie potrebného územného rozhodnutia a stavebných povolení. V súčasnosti všetky realizované procesy smerujú k realizácii prípravy verejného obstarávania na výber dodávateľa stavebných prác a externý stavebný dozor.

Na finančné krytie projektu komplexnej revitalizácie hradu Krásna Hôrka bude zo štátneho rozpočtu vyčlenených celkovo 34 942 259 eur. Rozpočet  vychádza z dostupných informácií, aktuálneho stavu výskumu hradu Krásna Hôrka, ako aj pripravenej projektovej dokumentácie. V zmysle uznesenia vlády je zabezpečením realizácie projektu poverené Ministerstvo kultúry SR, ktoré bude spolupracovať s obcou Betliar, mestom Rožňava a s Košickým samosprávnym krajom.

Komplexná revitalizácia je pripravená po etapách, rovnako ako aj sprístupňovanie hradu. Prvá etapa by mala byť ukončená v roku 2021. Otvorenie celého hradného areálu je podľa predloženého projektu predpokladané v roku 2023.

Vládna podpora slovenského folklóru v regiónoch

Spomedzi folklórnych festivalov na Slovensku má mimoriadne postavenie Folklórny festival Východná. Práve tento víkend sa z folklórneho sviatku vo Východnej môžu tešiť nielen jeho návštevníci, ale aj celé Slovensko. Pedtým to bol Folklórny festival v Heľpe a budú nasledovať ďalšie.

Autentický folklór je jedným z najdôležitejších prejavov identity národa a je našim národným bohatstvom. Slovenský folklór, či už na profesionálnej alebo amatérskej úrovni, je obohatením každého mesta a každej obce. Predstavuje nehmotné kultúrne dedičstvo nášho národa, ktoré si ako oko v hlave chránia všetky kultúrne krajiny EÚ i sveta. Je slovenským špecifikom, že každý región, mesto či obec má svoj vlastný charakter a svoj vlastný folklór – kroje, hudbu, piesne, architektúru, zvyky, tradície, tance a nárečie.

Preto sa vláda SR rozhodla prostredníctvom ministerstva kultúry finančne podporiť slovenský foklór – profesionálne i amatérske súbory či štipendistov. Vznikla finančná výzva na podporu slovenského foklóru vo výške 1,5 milióna eur, ktorá sa neskôr navýšila na 3 milióny eur.

Ministerka kultúry Ľubica Laššáková k tomu dodala:

„Ešte v marci sme spolu s pánom premiérom Petrom Pellegrinim predstavili v Očovej finančnú výzvu na podporu slovenského folklóru. Som nesmierne rada, že sa nám podarilo vďaka tejto mimoriadnej výzve v hodnote 1,5 milióna eur, ktorú sme napokon vďaka enormnému záujmu uchádzačov navýšili na dvojnásobok, pomôcť desiatkam folklórnych súborov na celom Slovensku.“

Celkový záujem folkloristov o podporu bol vo výške 12 miliónov eur, preto došlo k finančnému navýšeniu výzvy. Posudzovali sa tri kategórie folkloristov: profesionálne súbory, amatérske súbory a individuálne dotácie pre štipendistov. Pre prvú kategóriu profesionálov sa z vládnych zdrojov uvoľnilo 167 tisíc eur, do druhej skupiny amatérskych súborov išlo najviac – 2,5 milióna eur a štipendisti dostali celkovo 340 tisíc eur.