Podľa Štatistického úradu SR sa negatívny vplyv koronakrízy na ekonomiku Slovenska prejavil najmä v druhom štvrťroku 2020. Týka sa to poklesu priemernej mzdy, zvýšenia nezamestnanosti a poklesu hrubého domáceho produktu, pričom vláda napriek pokračujúcej kríze pritvrdzuje v sociálnej oblasti.

Prvýkrát v histórii Slovenska klesla priemerná mzda

Priemerná nominálna mesačná mzda klesla v druhom štvrťroku prvýkrát od vzniku samostatného Slovenska. A to medziročne o 1,2 percenta, dostala sa tak na 1 088 eur. Ukázali to údaje Štatistického úradu:

„Po zohľadnení miery inflácie pokles reálnej mzdy dosiahol 3 percentá. Sezónne očistená priemerná mzda oproti 1. štvrťroku 2020 klesla o 4,9 percenta.“

Najvyššia úroveň priemernej mesačnej mzdy bola v odvetví finančné a poisťovacie činnosti (2 054 eur), informácie a komunikácia (1 918 eur) a dodávka elektriny, plynu a pary (1 864 eur). Naopak najnižšiu priemernú nominálnu mzdu mali zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách (550 eur), ostatných činnostiach (677 eur) a v stavebníctve (732 eur).

Oproti rovnakému obdobiu minulého roka priemerná nominálna mzda klesla vo väčšine odvetví, relatívne najviac v ubytovacích a stravovacích službách (o 16,3 %), umení, zábave a rekreácii (o 8,4 %) a v administratívnych službách (o 7,6 %).

Z územného hľadiska vyššia ako v priemere za celé hospodárstvo bola priemerná nominálna mesačná mzda iba v Bratislavskom kraji (1 366 eur). V ostatných krajoch sa pohybovala od 823 eur v Prešovskom kraji do 1 017 eur v Košickom kraji. Vo všetkých krajoch bola priemerná mzda nižšia ako v 2. štvrťroku 2019 s najvyšším relatívnym poklesom o 5,1 % v Žilinskom kraji.

V prvom polroku 2020 dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve hodnotu 1 087 eur. Medziročne sa zvýšila o 2,4 %, tempo jej rastu sa oproti rovnakému obdobiu minulého roka spomalilo o 6 p. b. Reálna mzda vzrástla o 0,1 %.

„Priemerná mzda závisí od rôznych faktorov, aj od príplatkov za prácu v noci či cez víkend. Ťažko povedať, čo na jej pokles malo najväčší vplyv. Možno však predpokladať, že koronakríza zasiahla hlavne ľudí pracujúcich na zmeny a aj preto došlo k zníženiu priemernej mzdy. Aby sme si však mohli byť istí, museli by sme hlbšie vidieť do konkrétnych dát,“

hovorí ekonóm Prognostického ústavu SAV Vladimír Baláž.

Rastie nezamestnanosť

Počet nezamestnaných na Slovensku v druhom štvrťroku tohto roka medziročne stúpol o 22,8 tisíc, teda takmer o 15 percent, na 177,8 tisíc osôb.

Informoval o tom Štatistický úrad SR na základe výberového zisťovania pracovných síl. Ako upozornili štatistici, takýto prudký nárast zaznamenalo Slovensko naposledy pred desiatimi rokmi, keď v druhom štvrťroku 2010 vzrástol počet nezamestnaných medziročne o 28,5 percenta.

Dlhodobý pokles nezamestnanosti sa zastavil v prvom štvrťroku tohto roka, kedy nastala zmena trendu vo vývoji nezamestnanosti a počet nezamestnaných začal rásť:

„Medziročný nárast počtu nezamestnaných trvajúci aspoň dva štvrťroky za sebou bol zistený naposledy v treťom štvrťroku 2013. Súčasne miera nezamestnanosti vzrástla medziročne o 0,9 percentuálneho bodu na 6,6 percenta, dostala sa tak na úroveň spred dvoch rokov.“

Sezónne očistená nezamestnanosť sa oproti prvému štvrť­­ro­ku tohto roka zvýšila o 14,3 tisíc na 178,4 tisíc osôb. Niektoré osoby, ktoré už nie sú zamestnané, sa podľa štatistikov nepresunuli do kategórie nezamestnaných, ale dostali sa mimo trhu práce do kategórie ekonomicky neaktívnych osôb. Počet ekonomicky neaktívnych osôb v 2. štvrťroku medziročne vzrástol o 44,4 tisíc na 1,91 milión ľudí.

Najpočetnejšiu skupinu nezamestnaných tvorili osoby vo veku 35 až 49 rokov. Táto veková kategória je najsilnejšie zastúpená medzi novými nezamestnanými, ich počet vzrástol o 19,8 tisíc. Nezamestnaní pribudli aj v ďalších vekových skupinách s výnimkou 55 až 59 – ročných, ktorí zaznamenali pokles o 3,6 tisíc osôb.

„Dopad koronakrízy sa prejavil najmä rýchlym zvýšením počtu aj podielu osôb, ktoré boli krátkodobo nezamestnané (mesiac, respektíve jeden až tri mesiace). V súhrne sa počet osôb v týchto dvoch skupinách v štruktúre nezamestnaných medziročne zdvojnásobil,“

upozorňuje Štatistický úrad.

Nezamestnanosť sa medziročne zvýšila vo všetkých krajoch, najviac v Prešovskom kraji (o 10,1 tisíc osôb), ten zároveň dosiahol najvyššiu úroveň regionálnej miery neza­mest­nanosti (12 percent) pri jej najrýchlejšom medziročnom raste o 2,6 percentuálneho bodu.

Nad priemerom SR bola miera nezamestnanosti ešte v dvoch regiónoch, v Košickom (8,9 percenta) a v Banskobystrickom kraji (8,5 percenta), pričom v Košickom kraji došlo aj k vyššiemu nárastu (o 1,2 bodu). Najnižšia miera nezamestnanosti v rámci Slovenska bola v Bratislavskom kraji, a to 3,1 percenta, pred rokom to bolo 2,4 percenta.

V prvom polroku tohto roka nezamestnanosť medziročne vzrástla o 7,8 percenta (pred rokom bol pokles o 16,2 percenta) a dosiahla 169,7 tisíc osôb. Miera nezamestnanosti sa zvýšila o 0,5 percentuálneho bodu na 6,3 percenta. 

Ekonóm Baláž k tomu uvádza:

„Na zvýšenie nezamestnanosti mal najväčší vplyv obrovský pokles priemyselnej výroby, ale aj problémy v gastro sektore. Boli zavreté reštaurácie, obchody, export sa prepadol na polovicu. Štatistika odzrkadľuje situáciu v máji a júni, teda v mesiacoch, ktoré sa v rámci koronakrízy pokladajú za tie najhoršie. Preto sa niet čo čudovať.“

Prepad hrubého domáceho produktu

Hrubý domáci produkt (HDP) sa medziročne znížil o 12,1 %, slovenské hospodárstvo dosiahlo historicky najvyšší prepad od roku 1996. Slovenská ekonomika sa v tomto roku dostala do záporných čísel po desaťročnom nepretržitom raste od finančnej krízy v roku 2009. Vplyv pandémie Covid-19 sa významne prejavil v 2. štvrťroku 2020.

Reálny hrubý domáci produkt sa medziročne znížil v stálych cenách o 12,1 %. Doteraz najnižší pokles výkonu ekonomiky sa prejavil v 2. štvrťroku 2009, kedy pokles HDP dosiahol 6 %. Po očistení o sezónne vplyvy bol HDP v porovnaní s 1. štvrťrokom 2020 reálne nižší o 8,3 %. V bežných cenách sa objem HDP znížil o 10,4 % a dosiahol objem 21, 2 miliardy eur.

Vladimír Baláž k poklesu HDP dodáva:

„Pokles ekonomiky sa stále drží na 12,1 percenta. Dvanásť percent je veľmi znesiteľné číslo. Očakávam, že v treťom a štvrtom kvartáli sa už budeme pohybovať v plusových číslach. Priemerne teda môžeme hovoriť o poklese na úrovni šiestich až siedmich percent, čo nie je také zlé.“

Všetko však môže skomplikovať druhá vlna pandémie koronavírusu, ktorá sa šíri Európou a zasiahla už aj Slovensko. Uvidíme, čo nás čaká v najbližších týždňoch…

Trináste a štrnáste platy nebudú oslobodené od sociálnych odvodov

Okrem toho, že potrebná pomoc podnikateľom a živnostníkom postihnutým koronakrízou bola pomalá a nedostatočná, Matovičova vláda pritvrdzuje aj v sociálnej oblasti.

Koronou najviac ohrozeným dôchodcom zrušila bývalým parlamentom schválený  13. dôchodok. Každý dôchodca mal dostať starobný dôchodok vo výške 460 eur. Namiesto toho im vláda schválila sociálnu dávku vo výške od 50 do 300 eur, pričom tu najvyššiu sumu dostane len malá skupina z celkového počtu 1,4 milióna dôchodcov.

Podpredseda NR SR a líder novovznikajúcej strany HLAS – sociálna demokracia Peter Pellegrini to pomenoval slovami:

„Vládna koalícia uskutočnila nepochopiteľný podvod na senioroch. Zrušila im 13. dôchodok, ktorý sme schválili vo výške 460 eur pred voľbami aj s hlasmi Kollára a Matoviča. My v strane HLAS – sociálna demokracia urobíme všetko preto, aby sme tento útok na seniorov zmarili a v budúcnosti toto zlyhanie vládnej koalície naplnili.“

Vláda ruší aj obedy zadarmo pre školákov a nahrádza ich zvýšeným daňovým bonusom, ale len pre zarábajúcich rodičov. Po konflikte s odborári bol narušený sociálny zmier. Vláda zrušila  automat na minimálnu mzdu, zároveň chystá ústavnú zmenu celého sociálneho systému.

Aby toho nebolo málo, ministerstvo práce a sociálnych vecí pod vedením Milana Krajniaka predpokladá do pripomienkového konania návrh novely zákona o sociálnom poistení na zrušenie výnimiek pri platení sociálnych odvodov.

Od začiatku budúceho roka sa má zrušiť oslobodenie trinástych a štrnástych platov od sociálnych odvodov. Minister to zdôvodňuje potrebou konsolidácie verejných financií. Vyplácanie trinásteho a štrnásteho platu oslobodeného od sociálnych odvodov má v aktuálnom období ekonomickej recesie zakladať  výpadok príjmov v rozpočet verejnej správy.

Novela zákona by mala v budúcom roku zvýšiť príjmy Sociálnej poisťovne o 30 miliónov eur a v roku 2022 o približne 26 miliónov eur. Rezort práce a sociálnych vecí odhaduje, že zrušenie tejto odvodovej výnimky sa negatívne dotkne zhruba 116 tisíc zamestnancov ročne.

Zrušením oslobodenia trinástych a štrnástych platov od sociálnych odvodov sa však na druhej strane zvýši vymeriavací základ na určenie nemocenských dávok, dôchodkových dávok, dávky v nezamestnanosti, úrazových dávok a garančnej dávky.

„Vyšší vymeriavací základ na platenie poistného bude znamenať v budúcnosti vyššiu sumu dávky sociálneho poistenia,“

upozornilo ministerstvo práce a sociálnych vecí.

Trináste platy zamestnávateľ vypláca v júni a štrnáste platy v decembri. Podmienkou je to, aby pri trinástom plate oslobodenom od daní a odvodov pracovný pomer zamestnanca trval nepretržite aspoň dva roky. Oslobodenie štrnásteho platu od daní a odvodov je podmienené tým, aby zamestnanec pracoval u zamestnávateľa nepretržite aspoň štyri roky a druhou podmienkou je, aby zamestnávateľ vyplatil zamestnancovi aj trinásty plat.

Ľuďom sa v koronakríze nežije ľahko…

Realitou všedného dňa na Slovensku je, že koronakríza nespôsobuje len zdravotné problémy,  ale priniesla aj markantný pokles ekonomiky a neustále sa zhoršujúcu sociálnu situáciu mnohých Slovákov a Sloveniek. Ľuďom sa nežije ľahko, čo je citeľné najmä na východ od Bratislavy. Po výpadku podielových daní sa ťažko dýcha aj samosprávam.

Preto sa právom čaká od vlády, aby okrem protiepidemiologických opatrení prijímala aj správne sociálno – ekonomické rozhodnutia, ktoré pocítia na vlastnej koži podnikatelia, zamestnanci, rodiny s deťmi i dôchodcovia. Obzvlášť keď sa očakáva štedrá finančná pomoc z Európskej únie. Zatiaľ akoby malo prednosť riešenie vlastných koaličných záujmov a sporov…