Slávikovo združenie napáda stavby od Tatier cez Banskú Bystricu až k Dunaju

SPRÁVY
0 /

parkovisko rudohorska1

Na Marcela Slávika a jeho bratislavské Združenie domových samospráv sme narazili práve v Banskej Bystrici. Aktuálne pri stavebnom konaní na verejné parkovisko Rudohorská, ktorého výstavba sa po námietkach predsedu združenia z Rovniankovej 14 v Petržalke oddialila na jar 2017 (viď článok Nové verejné parkovisko na Rudohorskej bude až na jar 2017…).

Slávik z Bratislavy pôsobí v Banskej Bystrici i na celom Slovensku

Tento „pravidelný“ účastník posudzovania vplyvov stavieb na životné prostredie (EIA) a územných či stavebných konaní na celom Slovensku v našom meste okrem parkoviska na Rudohorskej napadol aj výstavbu stavbu bytových domov na Fončorde či inovatívnu technológiu recyklácie nespracovateľných PET odpadov v areáli bývalej cementárne. Keďže sa zrejme nejedná o prvé a zrejme ani posledné ním napadnuté stavby v Banskej Bystrici a iných mestách, pozreli sme sa na jeho činnosť trochu bližšie.

Marcel Slávik v roku 2006 spoluzakladal Združenie domových samospráv, ktorého je dnes predsedom. Podľa vlastných slov sa z tejto pozície sa dlhodobo zasadzuje o transparentnosť a zákonnosť rozhodovacích procesov a realizuje mnohé zaujímavé projekty a nápady skvalitňujúce život v meste. V poslednom čase predseda združenia rozšíril svoju pôsobnosť na stavebné úrady od západu na východ a od Tatier k Dunaju. Z Bratislavy napáda územné a stavebh konania vrátane EIA po celom Slovensku.

Tento bývalý riaditeľ odboru na bratislavskom VÚC sa niekoľkokrát neúspešne pokúšal dostať do politiky. V roku 2009 na kandidátke Most – Híd do Bratislavského samosprávneho kraja, v roku 2012 ako projektový manažér za Slobodné slovo Nory Mojsejovej a v roku 2014 ako aktivista Petržalského okrášľovacieho spolku do mestského zastupiteľstva Bratislava – Petržalka za Nezávislé fórum.

Keďže v politike neuspel, vrhol sa so svojím združením na stavebné úrady. Jeho činnosť je v princípe jednoduchá. Na internetových stránkach miest si doma nájde práve prebiehajúce EIA, územné či stavebné konania a do nich formálne vstúpi ako domnelý účastník so svojimi formálnymi pripomienkami (niekde napríklad požaduje zriadenie parkov či fontán). Tie posiela na stavebné úrady mailom so zaručeným elektronickým podpisom. Keď úrad jeho pripomienky neakceptuje alebo ho ako neoprávneného účastníka vylúči z konania, tak má pripravené odvolanie zväčša v posledný deň lehoty, čím sa oddiali začatie výstavby.

Aktívne občianske združenie proti veľkým stavbám

Predseda Združenia domových samospráv rád vyvoláva spory a vystupuje v médiách. Ak v niektorých náhodou uspeje, na svojom webe to prezentuje ako pozitívne referencie (napríklad Centrálny park v Petržalke). V profesionálnom živote sa predstavuje aj ako občiansky aktivista či manažér slovenských firiem, ktorý úspešne riadil viacero zaujímavých projektov z oblasti infraštruktúry, informačných technológií, dopravy a energetiky.

Po verejnej prezentácii urbanistickej súťaže II. etapy Nosného systému MHD v roku 2013 o ňom vtedajší primátor Milan Ftáčnik povedal:

„Čo sa týka postupu pána Slávika, ktorý chce zmariť úplne všetko, k tomu sa nebude vyjadrovať, lebo raz zverejním mail, kde povedal, že on by to ani na tú Európsku komisiu nepodal, keby sme mu nejaký postík na meste ponúkli, minimálne na úrovni hlavného architekta alebo hlavného dopravného inžiniera.”

Slávikovi sa pod hlavičkou predsedu občianskeho združenia darí naťahovať konania aj na veľké športové stavby. Napríklad v Bratislave – Rači si trúfol na LGB športovú arénu. Legendárny hokejista Ľubomír Višňovský, ktorý je jedným z investorov, k tomu uviedol:

„Pán Slávik si z toho robí biznis, všetky zákony má preštudované a má z toho firmu. Robí len zle a tí ľudia, čo sa snažia, pracujú a takisto aj investori na to už nemajú nervy. Viem, že pred časom, ako niekde končil jednu stavbu povedal, že po tomto ide na Višňovského. On sa chvíľku ozýva, potom zasa nie, a tak dokola.”

Podobne Slávik napadol rekonštrukciu futbalového štadióna AS Trenčín. Tým, že zbytočne požadoval posudzovanie projektu v procese EIA a posielal ďalšie formálne námietky, sa plánovaný začiatok výstavby zo septembra 2016 posunul o niekoľko mesiacov. Podobne dopadla aj plánovaná výstavba štadióna VŠA Košice.

Predseda bratislavského OZ uplatňovaním svojich námietok o odvolávaním sa po ich zamietnutí stavebným úradom ešte aj pri kolaudácii oddialil výstavbu futbalového štadióna DAC Dunajská až tak, že museli odložiť plánované otvorenie štadióna a prvý domáci zápas z 19. novembra 2016 na neskôr.

Predseda Slávik to za svoje združenie vysvetlil takto:

„Klub DAC aj stavebný úrad opomenuli ako účastníkov konania zahrnúť dotknutú verejnosť, hoci táto povinnosť vyplýva zo zákona.  Občianske združenia majú garantovanú účasť v konaniach, ktoré sa týkajú životného prostredia, preto naše združenie žiada nápravu tohto stavu, a to preskúmaním predmetných rozhodnutí a konaní.“

Iný názor má podpredsedníčka predsedníctva DAC Academy a Arény, a.s. Berdanett Csápai:

„Považujem za poľutovaniahodné, že slovenský zákon umožňuje, aby ktokoľvek bránil realizovaniu veľkých a významných projektov. Pán Slávik mal totiž, ako ktokoľvek iný, právo vyjadriť sa k štúdii životného prostredia potrebnej k projektu. Ako je známe, stanovil úplne irelevantné kritériá v prípade štadiónu, ako aj akadémie. Medzitým vysvitlo, že nielen u našich projektov sa objavili tieto požiadavky, ale aj u 90 percent projektov okolitých okresov. Samozrejme, úrady odmietli návrhy pána Slávika k štúdii, ale on sa odvtedy stal účastníkom celého schvaľovacieho procesu.“

Oddialenie výstavby verejného parkoviska na Rudohorskej

Bratislavčan Marcel Slávik zo svojej „starostlivosti“ o životné prostredie občanov nevynechal ani Banskú Bystricu. Na elektronickej úradnej tabuli mesta si našiel stavebné konanie na verejné parkovisko Rudohorská pre 120 áut so zeleňou (keďže mesto Banská Bystrica je investorom, príslušným stavebným úradom sa stala obec Malachov).

Ta ako v iných prípadoch, aj tu sa prihlásil do konania ako jeho domnelý účastník a vzniesol svoje pripomienky zväčša formálneho charakteru. Nebol však uznaný za účastníka konania, kvôli čomu sa muselo prerušiť stavebné konanie až do vyriešenia tohto sporu, kde sa očakáva Slávikovo odvolanie. Plánovaný začiatok výstavby sa tak z jesene tohto roku odsúva na jar 2017.

Zaujímalo nás, prečo pán Slávik postupuje proti verejnému záujmu obyvateľov sásovského sídliska, pre ktorých chce mesto vybudovať nové parkovacie miesta. Tak sme mu zavolali. Jeho odpoveď znela:

„V tomto prípade my vystupujeme ako dotknutá verejnosť zo zákona, nie ako zástupca niekoho konkrétneho či niektorého z bytových domov. My sa len pýtame, či je všetko dodržané tak, ako káže zákon.“

Na našu otázku, koho vlastne zastupuje Združenie domových samospráv a koľko má členov (či to nie je len on sám), Slávik odpovedal:

„Dávame pripomienky, lebo môžeme. Na internete nemáme zverejnených členov, pretože zákon o ochrane osobných údajov nám to neumožňuje.“

Z nášho telefonického rozhovoru vyplynulo, že predseda bratislavského OZ na mieste budúcej stavby v Banskej Bystrici nebol a nepozná ani súčasný stav. Pre neho je dôležité, že dal pripomienky, s ktorými sa stavebný úrad musí vysporiadať a keď ich neakceptuje, tak sa odvolá. Že týmto spôsobom oddiali zahájenie výstavby verejného parkoviska, ho zjavne netrápi…

Dva podobné prípady

Aktuálny prípad „Slávik versus stavebné úrady na Slovensku“ pripomína podobný spor „Bardáč versus obce“ spred pár rokov. Vtedy mladý bratislavský advokát cez právne zastúpenie OZ Centrum ekologických informácií rozposielal na stovky obcí a miest mailové žiadosti o sprístupnenie banálnej informácie z oblasti životného prostredia o mokradiach podľa infozákona. Tie však boli zakódované elektronickým podpisom, čo mnohé samospráv nedokázali v mailovej pošte otvoriť.

Takto prešvihli zákonnú osemdňovú lehotu na odpoveď, za čo ich advokát žaloval na súdoch s uplatnením si trov konania. Tie sa za stovky žalobami napadnutých slovenských obcí a miest vyšplhali na státisícové sumy v eurách. Koniec tomuto zvláštnemu druhu podnikania, ktorý sme pracovne nazvali „infoterorizmom“, dal až Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý začiatkom júna 2013 ako prvý zamietol žalobu „podareného“ Bratislavčana na obec Vígľaš v našom regióne. Tie ďalšie žaloby sa potom zrútili ako domček z karát, pričom vo veci obce Podkriváň konal až Najvyšší súd SR a trovy konania musel platiť advokát z Bratislavy.

Kto a čo zastaví Slávika v jeho podivnom konaní?

Nevedno, o čo ide teraz ďalšiemu Bratislavčanov Marcelovi Slávikovi – predsedovi OZ Združenie domových samospráv, vystupujúcemu pred stavebnými úradmi na Slovensku cez EIA ako účastník územných a stavebných konaní na celom Slovensku. Obštrukciami sa mu darí odsúvať zahájenie výstavby veľkých stavieb, čím zamestnáva nielen stavebné úrady, ale predlžovaním konaní spôsobuje škodu nielen stavebníkom a v konečnom dôsledku aj samotným občanom v danom meste..

Ak bude Slávik z Bratislavy takto postupovať ďalej, môže sa stať, že samosprávy budú žiadať NR SR o zmenu zákona v časti o účastníkoch konania. Nimi by mali byť len stavbou preukázateľne a priamo dotknutí účastníci v bezprostrednom okolí budúcej stavby, od posudzovania vplyvov na životné prostredia až po územné a stavebné konania. Dovtedy má predseda OZ Združenie domových samospráv pole otvorené a stavebné úrady na celom Slovensku musia byť v strehu.

Ak by ste si mysleli, takýmto čudným účastníkom správnych konaní na Slovensku je len pán Slávik, ste na omyle. V Bratislave má nasledovníčku – ochranárku, ktorá postupuje pri konaniach o výrube stromov podobne ako on. Jej sa budeme venovať nabudúce…

Autor: (tom), Foto: ilust.