Tohto roku si pripomíname 1162. výročie príchodu vierozvestcov Cyrila a Metoda na územie Veľkej Moravy (r. 863). Na Slovensku je 5. júl je štátnym sviatkom na počesť týchto dvoch svätcov. Čo znamená ich posolstvo  pre slovenský národ?

Svätých Cyrila a Metoda nájdeme v preambule slovenskej Ústavy, kde sa spomína ich duchovné dedičstvo a prínos pre slovenský národ. Stali sa patrónmi Európy, symbolom slovanskej vzájomnosti a kultúrnej identity:

„My, národ slovenský, pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť, v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy, vychádzajúc z prirodzeného práva národov na sebaurčenie, spoločne s príslušníkmi národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky, v záujme trvalej mierovej spolupráce s ostatnými demokratickými štátmi, usilujúc sa o uplatňovanie demokratickej formy vlády, záruk slobodného života, rozvoja duchovnej kultúry a hospodárskej prosperity, teda my, občania Slovenskej republiky, uznášame sa prostredníctvom svojich zástupcov na tejto ústave.

Hrad Devín

V sobotu 5. júla 2025 sa na hrade Devín uskutočnia  oficiálne oslavy štátneho sviatku Cyrila a Metoda, ktoré  v gescii Úradu vlády SR organizuje Ministerstvo obrany SR v spolupráci s ministerstvami vnútra i zdravotníctva.

Návštevníci môžu prísť na Devín počas celého sviatočného dňa, kde ich čaká množstvo atrakcií a zaujímavý kultúrno-spoločenský program. Areál hradu otvorí svoje brány už o 11:00 hod.

Príchod solúnskych bratov

Cyril – Konštantín, pre svoju vzdelanosť prezývaný aj Filozof a jeho brat Metod – právnik, boli byzantskí intelektuáli, ktorých cisár Michal III. vyslal na žiadosť kniežaťa Rastislava, aby šírili kresťanstvo, vytvorili liturgiu a učili v reči zrozumiteľnej ľudu. Ich poslanie bolo duchovné, christianizačné, aj kultúrno – spoločenské.

Byzantská misia upevnila kresťanstvo, priniesla našim predkom kultúru, písmo a vzdelanie. Jej najvýznamnejším prínosom bolo zavedenie slovanského jazyka – staroslovienčiny (prvý slovanský písomný jazyk) do liturgie. Ako liturgický jazyk bola kodifikovaná v roku 868.

Dielo vierozvestcov

Cyril a Metod do staroslovienčiny preložili množstvo cirkevných, náboženských textov, napr. Bibliu (okrem Kníh Makabejcov), Breviár, liturgické predpisy, spevníky, žaltáre. Preklady sa nezachovali v pôvodnom znení. Zlomok z diel staroslovienskeho písomníctva sa uchoval v odpisoch z 10.-13. storočia (prepísané cyrilikou alebo preložené do latinčiny).

Rodní bratia zo Solúna, ktorých rodičia, Lev a Mária, boli významní a bohatí. Starší brat Metod strávil ako dôstojník 10 rokov medzi Slovanmi (macedónskymi) a tak sa naučil slovanský jazyk. Potom sa Metod vzdialil na horu Olymp a oddal sa mníšskemu podvihu. Tu sa k nemu neskôr pripojil aj Cyril (Konštantín).

Ale keď chazarský kráľ Kagan požiadal od cisára Michala zvestovateľov Christovej viery, na jeho rozkaz  týchto dvoch bratov vyhľadali a poslali medzi Chazarov. Presvedčiac Kagana na Christovu vieru, pokrstili ho s veľkým počtom jeho hodnostárov a ešte väčším počtom ľudu. Po určitom čase sa vrátili do Carihradu, kde zostavili slovanskú azbuku z 38 písmen a začali prekladať cirkevné knihy z gréčtiny do slovančiny.

Na pozvanie kniežaťa Rastislava odišli na Moravu, kde zbožnú vieru rozšírili a utvrdili a knihy rozmnožovali a dávali ich duchovným, aby učili mládež. Na pozvanie pápeža odišli do Ríma, kde Cyril ochorel a zomrel 14. februára 869.

Metod sa vrátil na Moravu a do smrti pracoval na utvrdzovaní Christovej viery medzi Slovanmi. Po jeho smrti – zosnul v Hospodinovi 6. apríla 885. Jeho učeníci, Päťpočetníci, na čele so svätým Klimentom ako episkopom, prešli Dunaj a zišli na juh, do Macedónska, odkiaľ z Ochridu pokračovali v práci začatej Cyrilom a Metodom na severe medzi Slovanmi.

Cyril  (pôvodne Konštantín)

Pre staroslovienčinu Cyril (nazývaný aj Konštantín Filozof)  vytvoril na základe malej gréckej abecedy písmo – hlaholiku a toto písmo umožnilo rozvoj písomníctva a literatúry. Venoval sa filológii a filozofii, napísal traktát o preklade, tzv. Rozpravy o prekladaní.

Jeho básnická skladba Proglas (Predslov), básnický predspev k prekladu evanjelia, označovaná ako prvá slovenská a slovanská báseň, je oslavou slovanského prekladu Svätého písma, slovesnosti a vzdelanosti.  

V saracénskom tábore sa opýtali Cyrila: „Ako môžu kresťania bojovať a zároveň dodržiavať prikázanie o modlení sa k Bohu za ich nepriateľov?“

Svätý Cyril

Nato svätý Cyril odpovedal: „Keď sú v jednom zákone napísané dve prikázania a sú dané ľuďom na dodržiavanie, ktorý človek lepšie dodrží zákon – ten, ktorý dodrží jedno prikázanie alebo ten, ktorý dodrží obidve?“

Saracéni odpovedali: „Bezpochyby ten, ktorý dodrží obidve.“

Sv. Cyril pokračoval: „Christos Boh náš nám prikázal, aby sme sa modlili k Bohu za tých, ktorí nás prenasledujú a aby sme konali dobro aj im. Ale ten istý Boh nám ešte povedal: väčšiu lásku v tomto živote neprejaví nikto ako ten, kto položí svoju dušu za priateľov svojich. A preto my prekonávame urážky, ktorými nás častujú jednotlivo a modlime sa k Bohu za nich, ale ako spoločenstvo bránime jeden druhého a kladieme svoje duše, aby ste vy, ktorí plienite našich bratov, nezajali s telom aj ich duše a nezničili ich telom aj dušou.“

Metod 

Bol spolutvorcom prekladov bohoslužobných kníh, zakladateľom literárnej školy, ako právnik sa venoval zákonom a spoločenským predpisom. Napísal homíliu Napomenutie k vladárom, z gréčtiny preložil Súdny zákonník pre svetských ľudí (Zakon sudnyj ljudem), potvrdzujúci dôležitosť zákonov a nariadení, právneho systému.

Staroslovienčina 

Na území Veľkej Moravy zohrala dôležitú úlohu ako literárny, náboženský, administratívny a právny jazyk. Literárna tvorba Cyrila a Metoda je základným pilierom slovenského aj slovanského písomníctva a ich činnosť je spojená s počiatkami náboženského a kultúrneho života Slovanov. K ich duchovnému a kultúrnemu odkazu sa hlásia všetky slovanské národy. Dielo solúnskych bratov je súčasťou našej historickej a národnej pamäti.

Veľkomoravská tradícia mala a má veľký ohlas v našej národnej kultúre, od čias 17. storočia, obdobia národného obrodenia až podnes. Na cyrilo – metodské duchovné dedičstvo sa vo svojej preambule odvoláva aj Ústava Slovenskej republiky z roku 1992. 

Kostol zasvätený sv. Cyrilovi a Metodovi pri Banskej Bystrici

Ako uvádza cirkevný historik Gabriel Brendza, Farský kostol v Selciach sa vďaka banskobystrickému biskupovi Štefanovi Moysesovi v roku 1863 stal prvým kostolom v Hornom Uhorsku, teda aj na území dnešného Slovenska zasväteným sv. Cyrilovi a Metodovi.

Od roku 1998 sú Selce diecéznym miestom úcty k sv. Cyrilovi a Metodovi zásluhou vtedajšieho banskobystrického biskupa Rudolfa Baláža.

Kostol sv. Cyrila a Metoda v Selciach

Rímskokatolícky kostol Cyrila a Metoda v Selciach patrí medzi najstaršie sakrálne objekty v okolí Banskej Bystrica. Okrem Seliec pravdepodobne slúžil aj Šalkovej, Senici, Kynceľovej, Nemciam, Balážom a Priechodu. Gotický kostol z roku 1222 bol rozšírený začiatkom 16. storočia.

Nachádzajú sa v ňom vzácne pamiatky z 15.-19. storočia. Obraz sv. Cyrila a Metoda, ktorý visí v tomto chráme, veriaci uvideli po renovácii v roku 1996 po sto rokoch, kedy bol znovu nainštalovaný.

Interiér kostola v Selciach s obrazom sv. Cyrila a Metoda v pozadí