Adaptácia na klimatickú zmenu a udržanie kvality životného prostredia patria medzi najväčšie výzvy súčasnosti. Touto problematikou, so zameraním na lesné ekosystémy, sa zaoberá projekt SUSTREE, financovaný programom EÚ Interreg.

Projekt Interreg SUSTREE

Jeho účelom je napomôcť tomu, aby sa v strednej Európe mohli už dnes používať semená a sadenice našich hlavných drevín – smreka obyčajného, jedle bielej, borovice lesnej, smrekovca opadavého, duba letného, duba zimného a buka lesného – pochádzajúce z teplejších a suchších oblastí, v ktorých sa ich materské porasty prispôsobili klíme, aká bude u nás podľa prognóz panovať po roku 2050.

Riešenie projektu SUSTREE začalo v roku 2016 a dnes je v druhej polovici. Koncom marca marca sa v Prahe v rámci projektu uskutočnila séria viacerých podujatí.

Prvým bola premiéra dokumentárneho filmu “Lesy bez hraníc” v kine Světozor 28. marca, ktorý v rámci projektu vznikol pod vedením kolegov z České zemědělské univerzity v Prahe. Jeho cieľom je informovať odborníkov a verejnosť o problémoch adaptácie lesov na klimatickú zmenu, zvládnutie ktorých si vyžaduje medzinárodnú spoluprácu.

Problémy a opatrenia potrebné na adaptáciu lesov na klimatickú zmenu riešitelia projektu zverejnili ako odporučenia pre tvorbu politík či rozhodovania o budúcnosti lesov a prírodných zdrojov v podmienkach klimatickej zmeny.

So zameraním na cezhraničný prenos semien a sadeníc lesných drevín, smerovanie ktorého musí byť v súlade s postupom klimatickej zmeny, sú dôležité nasledujúce informácie:

1. Dreviny tvoriace lesy sa po mnohých generáciách prispôsobili podmienkam, v ktorých rastú, čo im umožňuje úspešnejšie prežívať a lepšie rásť. Patria však medzi najdlhšie žijúce organizmy a rýchly postup klimatickej zmeny narušil rovnováhu medzi nimi a ich životným prostredím.Klíma v miestach, v ktorých rastú, im prestáva vyhovovať. Začínajú odumierať a je potrebné ich nahradiť výsadbou novej generácie lesa. V zmenenej klíme však už neplatí, že na obnovu lesovsú najvhodnejšie semená a sadenice miestneho pôvodu.

2.  Aj keď Európska únia má spoločnú legislatívu pre produkciu reprodukčného materiálu (semien a sadeníc) lesných drevín, predpisy členských štátov pre jeho používanie sa líšia. Navyše stále nepočítajú s klimatickou zmenou. Národné legislatívy pre obnovu lesov v podmienkach klimatickej zmeny musia zohľadniť, že lesné dreviny sa v jednotlivých častiach svojich areálov prispôsobili rozmanitým klimatickým podmienkam. Ak sa chceme vyhnúť ďalším vlnám odumierania lesov, adaptačné opatrenia musia venovať mimoriadnu pozornosť voľbe vhodných zdrojov semien.

Súbežne s premiérou filmu a zverejnením odporučení pre tvorbu politík a rozhodovania sa uskutočnilo stretnutie vedcov, univerzitných pedagógov a študentov z 10 krajín strednej a juhovýchodnej Európy nazvané “Využitie genofondu lesných drevín na zmiernenie dopadov klimatickej zmeny”.

Projekt SUSTREE podujatie zorganizoval spoločne so sieťou EÚ EVOLTREE zameranou na genetické zdroje lesných drevín ako základu pre zachovanie lesov – najdôležitejšej zložky európskych ekosystémov.

Česká zemědělská univerzita tiež 29. marca usporiadala stretnutie s pracovníkmi štátnej ochrany prírody ČR, zamerané na prenos poznatkov a zlepšenie povedomia o praktických otázkach využitia semien a sadeníc lesných drevín pri adaptácii na klimatickú zmenu.

Cezhraničná spolupráca

SUSTREE je projekt cezhraničnej spolupráce podporujúci adaptáciu lesov na klimatickú zmenu a zachovanie genetickej diverzity lesných ekosystémov strednej Európy financovaný programom EÚ Interreg.

Podieľa sa na ňom 8 partnerských inštitúcií zo 6 stredoeurópskych krajín: Rakúska, Nemecka, Českej republiky, Maďarska, Poľska a Slovenska. Vedúcim partnerom je Rakúske výskumné centrum pre lesy (BFW), multidisciplinárne výskumné a vzdelávacie centrum sídliace vo Viedni.

„Existuje tu aj priestor pre investície na zlepšenie technického stavu prírodných a kultúrnych pamiatok, zlepšenie prístupu k prírodným a kultúrnym pamiatkam napr. označenie, zvýšenie ochrany a starostlivosti o ohrozené druhy zvierat. Realizujú sa investície na rozvoj vybraných prvkov zelenej infraštruktúry,“

hovorí minister životného prostredia SR László Sólymos.

Jednou z plánovaných aktivít je aj lepšie prepojenie infraštruktúry. Prepojenie môže byť vďaka výstavbe nových a skvalitneniu existujúcich cestných hraničných prechodov, ktoré nebudú ovplyvňované povodňami, pričom by sa zohľadnila ekologická citlivosť danej oblasti.Podporí sa aj lepšia dostupnosť a zvýšená dopravná bezpečnosť chodcov a cyklistov.

Viac informácií o projekte a jeho aktivitách nájdete na stránkach www.interregcentral.eu.