Začiatkom novembra sme uverejnili otvorený list MUDr. Júlie Horákovej, PhD., primárky Transplantačnej jednotky kostnej drene NÚDCH Bratislava, adresovaný prezidentke republiky. Prejavila ním svoj  občiansky postoj v súvislosti s celoplošným testovaním obyvateľstva a nesúhlas so súčasnou celospoločenskou situáciou.

Zároveň sa táto statočná lekárka rozhodla vrátiť do rúk prezidentky vysoké štátne vyznamenanie – Pribinov kríž II. triedy. To sa udialo teraz.  Jej  verejné stanovisko Vám prinášame v plnom znení:

„Pri tejto príležitosti, pre mňa veľmi osobnej, kedy som do rúk prezidentky SR Zuzany Čaputovej vrátila vysoké štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy, by som chcela vydať toto vyhlásenie. K vyhláseniu ma viedla potreba zareagovať na veľký počet ohlasov, ktoré som dostala po uverejnení môjho otvoreného listu zo dňa 2.11.2020.

V prvom rade by som chcela zdôrazniť, že je to moje dobrovoľné občianske rozhodnutie bez akejkoľvek ambície vstúpiť do politického života. Toto rozhodnutie vzniklo z môjho medicínskeho i občianskeho nesúhlasu s celospoločenskou atmosférou, ktorú vyvolalo celoplošné antigénové testovanie.  

Pri mojom rozhodovaní som sa opierala  o odborné stanoviská našich vedeckých kapacít v oblasti virológie, biomedicíny, infektológie, epidemiológie, ako aj o medzinárodné poznatky v boji s novodobou pandémiou spôsobenou vírusom SARS-CoV-2. Motiváciou boli pre mňa aj moje morálne zásady.

Silno sa ma dotkli neodborné a arogantné vyhlásenia, ničím nepodložená manipulácia s faktami a utajovanie informácií. Boj s „hnusobou“ ako pandémiu premiér Igor Matovič s obľubou nazýva, sa stal politickým bojom založeným na populizme, klamstvách a polopravdách. Rozhodnutia v boji s infekciou COVID 19 v našej krajine, medzi ktoré patrí aj celoplošné antigénové testovanie, ťažili zo strachu obyvateľstva z infekcie a zo strachu z dlhodobej izolácie. Spolitizovanie tak závažného problému viedlo k polarizácii a rozdeleniu našej spoločnosti na dobrých a zlých. 

Napriek tomu, že o výhodách a nevýhodách jednotlivých typov testovania na vírus SARS-CoV-2, bolo v odborných kruhoch povedané veľmi veľa, výhrady odborníkov neboli zohľadňované. Celoplošné antigénové testovanie v žiadnom prípade nie je „atómovou bombou“ , ktorá raz a navždy zlikviduje vírus SARS-CoV-2, lebo ten bude s nami žiť ďalej ako iné známe vírusy, ktoré vyvolali predchádzajúce pandémie a  epidémie.

Pribinov kríž II. triedy mi bol 7.1.2016 zapožičaný od bývalého prezidenta Andreja Kisku za dlhoročnú prácu v detskej medicíne a za 20 – ročnú prácu na Transplantačnej jednotke kostnej drene Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave, terajšom Národnom ústave detských chorôb. Od významného ocenenia uplynulo takmer 5 rokov.

V mojej každodennej práci som chcela a chcem byť naďalej tohto ocenenia hodná. O forme vrátenia som dlho rozmýšľala, pretože štátne vyznamenanie som vnímala a vnímam nielen ako odborný, ale aj morálny záväzok. Pribinov kríž II. triedy som získala aj vďaka svedomitej práci všetkých mojich kolegov a aj vďaka podpore pacientov a ich rodičov. 

Transplantácia kostnej drene je veľmi náročná liečebná metóda, v ktorej sa k už známym život ohrozujúcim infekciám pridala v tomto roku nová infekcia vyvolaná vírusom SARS-CoV-2. Naša odborná medzinárodná transplantačná spoločnosť pandémiu COVID19 nepretržite monitoruje, prehodnocuje a vydáva aktualizované usmernenia na základe najnovších vedeckých poznatkov.

Na slovenské zdravotníctvo som si počas uplynulých rokov vypočula veľa a často neadekvátnych kritických postojov, ale aj veľa slov uznania. Svojou prácou som sa vždy snažila prispievať k dobrému menu slovenského zdravotníctva. Určite nie som naivná, viem, že zdravotníctvo je veľmi náročný a citlivý rezort, pretože sa týka zdravia našich blízkych a nás všetkých.

Som hrdá, že Ústava SR zaručuje bezplatnú zdravotnú starostlivosť, ktorá by mala byť podložená najnovšími vedeckými a medicínskymi poznatkami. Viem, že zabezpečenie modernej zdravotnej starostlivosti našich občanov vyžaduje veľké finančné prostriedky, s ktorými treba narábať uvážene. Ekonomický dopad celoplošného testovania by mal byť preto podložený dôslednou analýzou jeho medicínskeho prínosu.

Medicína nie je o vyznamenaní, ale o svedomitej a poctivej práci, pri ktorej  zachraňujeme a ochraňujeme ľudské životy. Pre každého zdravotníka je najväčším ocenením vyliečený pacient, hoci viem, že aj v časoch modernej medicíny sa vždy nepodarí zachrániť každého. Plne si uvedomujem, že to platí  aj o pacientoch s infekciou COVID 19.

Nový vírus SARS-CoV-2, ktorý spôsobil pandémiu, vyvolal a vyvoláva širokú diskusiu na odborných i politických fórach. Vďaka novým vedeckým poznatkom vieme v súčasnosti o ňom oveľa viac ako na začiatku, pričom naše vedomosti sa stále rozširujú. Pandémia zasiahla celú spoločnosť. Riešenia na jej spomalenie a zastavenie musia byť preto rozvážne, jasné a pripravené po širokej odbornej diskusii.

Politické závery by mali vychádzať z odporúčaní odborníkov a nesmú vyvolávať chaos a stupňujúci sa strach, ktorý sa šíri mnohokrát aj z nevedomosti. Pandémia COVID 19 sa dotýka nielen chorých a nakazených, ale aj zdravých ľudí, a postavila nás pred vážne ekonomické, psychické a sociálne problémy.

Ešte raz by som chcela zdôrazniť, že v žiadnom prípade nie som proti testovaniu a ani proti dôslednému dodržiavaniu epidemiologických opatrení. Každý spôsob testovania pri vyhľadávaní symptomatických i asymptomatických pacientov má svoje odborné odôvodnenie. Antigénové rýchlotesty sú len  jednou z možností testovania, majú nezastupiteľné miesto pri rýchlom odhaľovaní potenciálnych pacientov a v určitom momente aj pri vyhľadávaní nakazených bezpríznakových ľudí. 

Majú svoje postavenie aj v pilotnom testovaní, ale ako už bolo opakovane viacerými odborníkmi povedané, nie sú vhodné na celoplošné testovanie. Ich nevýhodou je, že môžu byť zaťažené veľkou chybovosťou hlavne pri negatívnom výsledku v závislosti od dodržiavania podmienok počas odberu, ako aj v závislosti od edukácie a zručnosti odoberajúceho zdravotníka. Netrpezlivo očakávam závery z klinických štúdií očkovacích látok proti vírusu SARS-CoV-2 a verím, že sa ich čoskoro dožijeme a budeme mať možnosť ich  aj používať.

Určite patrím k lekárom, ktorí chcú v tejto zložitej celospoločenskej situácii pomáhať bez potreby finančného stimulu, či  podplácania zo strany vlády. Plne si uvedomujem, že v súčasnom zložitom období je moje miesto pri lôžku našich pacientov. Ak si niekto myslí, že 500 eur sa mi zdalo málo, opak je pravdou. Dobrovoľníctvo chápem ako činnosť, alebo prácu na základe dobrovoľného vlastného rozhodnutia bez finančného ohodnotenia.

Bezplatne a z vlastného rozhodnutia som ako dobrovoľníčka pomáhala v medicínskych projektoch v Kambodži v organizácii  Magna, ktoré sú zamerané na starostlivosť a liečbu detí s infekciou vyvolanou vírusom HIV. Ako medicínska konzultantka som bola aj pri zriaďovaní a personálnom obsadzovaní detského oddelenia v štátnej nemocnici na okraji hlavného mesta Kambodže.

Na záver by som chcela ešte zdôrazniť, že veľkou podporou pre mňa je, že môj protestný hlas nezostal osamotený. S úctou som si prečítala všetky slová podpory z lekárskych a právnických kruhov, od učiteľov, dôchodcov, ale aj mladých  ľudí. Každý tento hlas je pre mňa veľkým záväzkom a chcem sa všetkým úprimne poďakovať. Myslím si a som presvedčená, že názorová rôznorodosť by mala viesť ku konštruktívnej diskusii a vedecky podložené závery by mali všetci rešpektovať, aj vládni predstavitelia.

Populizmus je nebezpečný a nie je hodný civilizácie 21. storočia a určite sa nemá používať ako pracovná metóda v tak citlivej veci, ako je zdravie nás všetkých. 

Týmto mojim stanoviskom, by som chcela ukončiť medializáciu  mojej osoby, spojenou s danou témou. Táto problematika patrí do rúk našich vedcov oblasti virológie, biomedicíny, infektológie, epidemiológie. Tak ako väčšina z nás, aj ja si odborné a vedecky podložené odporúčania ctím a s plnou vážnosťou ich dodržiavam pre ochranu nás zdravotníkov, chorých detí, ich rodičov a našich rodín.“ 

S úctou  MUDr. Júlia Horáková, PhD.