Je jedno, či obľubujete svetlé, tmavé, filtrované, nefiltrované, spodne či vrchne kvasené, pšeničné, ochutené alebo nealkoholické pivá. Aj pivári majú svoje dni, dokonca aj  medzinárodný deň piva (prvý augustový piatok), tak si niečo povedzme o malých tajomstvách tohto obľúbeného nápoja obzvlášť počas leta, kedy sa ho vypije najviac.

SLOVÁCI A PIVO

Najobľúbenejším pivom u Slovákov je stále ležiak, ktorého sa u nás vypije najviac. Spotreba svetlého 10% ležiaka tvorí takmer dve tretiny (64,3 %) spotreby piva na Slovensku. Nasledujú pivá s vyššou stupňovitosťou, ktoré tvoria 18,5 %.

Veľmi úspešný radler segment má v súčasnosti približne 10 – percentný podiel na celkovom pivnom trhu. Trendom, ktorý stále výrazne rastie, je obľuba nealkoholických pív, či už ochutených alebo neochutených, ktoré sa stávajú súčasťou životného štýlu aktívnych ľudí ako plnohodnotná alternatíva do práce, k šoférovaniu či pri športe.

Špeciálny prieskum Slovenského združenia výrobcov piva a sladu zameraný na dospelé Slovenky prezradil, že naše ženy jednoznačne obľubujú pivo – pije ho až 80% opýtaných respondentiek. Slovenky preferujú svetlé pivo (53,3%), no aj tmavé pivo (23,1%) a radler (15,3%) má u nich svoje pevné miesto.

Štatistiky poukazujú na tendenciu Slovákov vychutnávať si pivo viac doma, na chatách alebo v kruhu priateľov. Podľa združenia je spotreba čapovaného piva v reštauráciách či pohostinstvách 37% a  predaj piva v obchodoch 63%.

PIVO –  ČARO ŠTYROCH SUROVÍN

Slovenské pivo, to je kvalitná voda, slad, pivovarnícke kvasnice a chmeľ a v neposlednom rade remeselné majstrovstvo našich pivovarníkov. Kvalita a rôznorodosť chutí slovenských pív závisí okrem spôsobu varenia aj od správnej kombinácie všetkých ingrediencií. Každý sládok je tak trochu kúzelníkom, ktorý zo štyroch základných surovín dokáže vyčarovať nápoj s originálnou, neopakovateľnou chuťou.

Viac ako 80 % surovín použitých pri výrobe piva pochádza zo Slovenska. Jačmeň sa u nás pestuje na takmer 140 000 hektároch polí a slad vyrobený v našich siedmich sladovniach je na prvom mieste v exporte výrobkov rastlinného pôvodu po prvom spracovaní.

AKO SPOZNAŤ KVALITNÉ PIVO?

Kvalitu piva je možné najlepšie posúdiť, ak je správne vychladené pri teplote 7 – 10  ?C, čo je teplota, pri ktorej sa má podávať alebo čapovať. Používajú sa čisté sklenené poháre, ktoré sa špeciálne zakúpili len pre účely odbornej degustácie. Po napití by malo pivo v ústach pekne doznievať, nie sa okamžite stratiť.

FARBA A ČÍROSŤ

Farba piva by mala zodpovedať príslušnému typu piva. Mala by byť správne sýta, priezračná a jagavá. Okrem nefiltrovaných pív, ktoré sú kalné. Svetlé spodne kvasené pivá by mali byť zlatožlté, avšak môžu mať širšiu škálu odtieňov tejto farby. V každom prípade musí byť krásne číre, iskrivé a ostro lámať svetlo. Tmavé pivá sú charakteristické tmavou farbou, ktorá pochádza zo špeciálnych karamelizovaných a pražených sladov. . U vrchne kvasených pív sa farba pohybuje od svetlej jantárovej až po červeno-medenú. Pšeničné pivá sú charakteristické svetlou až slamovou farbou.

PENIVOSŤ

Pri hodnotení penivosti sa sleduje výška a stabilita peny. Pod výškou peny sa rozumie vzdialenosť povrchu peny od povrchu kvapaliny. Pod stabilitou peny sa rozumie čas, ktorý uplynie medzi vytvorením peny a koncom jej samovoľnej deštrukcie, čo je signalizované vytvorením tzv. lysinky.

Pena by mala v pohári pekne držať, pekne krúžkovať na stene pohára, nemala by hneď opadnúť a vyprchať. Mala by chrániť pivnú hladinku pred kontaktom so vzduchom.

VÔŇA

Vôňa piva, ktorá je podstatne zložitejším vnemom než chuť, je jeho význačnou charakteristikou,  pretože rozhoduje o prvom dojme, ktorý si konzument o pive urobí. Mala by byť čistá, chmeľová a malo by v nej byť cítiť použité slady. Pri  hodnotení  vône sa posudzuje jednak jej celková intenzita, ktorá by mala byť u pív plzenského typu slabá až stredná, pričom by mala byť zladená tak, aby žiadna z prítomných vôní neprevládala. Vôňa musí byť zároveň čistá bez cudzích prímesí.

CHUŤ

Chuť je pri hodnotení piva najdôležitejšia. Opäť, rôzne typy piva majú svoju špecifickú chuť. Svetlé spodne kvasené pivá majú sviežu, čisto sladovú chuť bez príchute, sú jemné a chmeľovo horké. V tmavom pive by ste mali objaviť plnú, karamelizovanú, sladkastú chuť. Sú menej horké. Vrchne kvasené pivá sú cítiť výrazne chmeľovo a vďaka nižšiemu stupňu prekvasenia mávajú často sladšiu a plnšiu chuť. Pšeničné pivá sú väčšinou nefiltrované, preto v nich cítiť kvasnice, miernu kyslosť a chuť môže byť od jemnej kyslej až po trpkú, či jemne sladkej  až po ovocnú.

Celkovo ale platí, že tie najlepšie pivá majú svoj charakter, plnú chuť, vyvážené jednotlivé zložky a primeranú horkosť. Bublinky, alebo nasýtenie piva oxidom uhličitým, by mali byť jemné a postupne pomaly unikať z pohára.